Slovensko môže prísť o väčšinu peňazí na pomoc po brexite

Z rezervy na prenastavenie po brexite môže prísť Slovensku až 24 miliónov eur. Ak neprejde návrh francúzskych europoslancov. [EPA-EFE/Hayoung Jeon]

Eurokomisia chce členským krajinám pomôcť päťmiliardovou rezervou na riešenie následkov brexitu. Francúzski europoslanci z Macronovej frakcie Obnovme Európu ale pretláčajú návrh, ktorý by štátom, závislým na exporte, alokáciu okresal. Slovensko by tak miesto 24 miliónov eur dostalo iba desať.

Lídri členských krajín sa ešte minulé leto zhodli na založení špeciálnej rezervy na sanovanie ekonomických škôd spôsobených brexitom (Brexit Adjustment Reserve). Eurokomisia predstavila koncom minulého roka svoj návrh, ktorý krajinám dal dokopy päť miliárd eur. Ak by ho v tejto forme schválili aj ďalšie európske inštitúcie, teda europarlament a Rada EÚ, Slovensko by už tento rok dostalo 24,3 milióna eur.

Francúzski europoslanci však pretláčajú zmenu vo výpočte, ktorým sa rezerva rozdeľuje medzi členské štáty. Z vlastného návrhu by výrazne profitovali aj oni sami – k pôvodným 396 miliónom eur by dostali ďalších 263 miliónov. Slovensko by ale prišlo o 57 percent svojej alokácie a dostalo iba 10 miliónov.

Brexit zničil systém au pair. Krajinu čaká kríza opatrovania

Nové vízové pravidlá v Spojenom kráľovstve nemyslia na európsky systém au pair. Britskí rodičia už premýšľajú, ktorý z nich na jeseň odíde z práce.

Najskôr peniaze, potom projekty

Brexitová dohoda finálne platí od januára 2021. Európski lídri ale jej negatívne obchodné dôsledky očakávali už aj predtým. V rámci rezervy, ktorá ich má aspoň sčasti sanovať, prichystala eurokomisia päť miliárd eur (v cenách z roku 2018). Až 80 percent, teda štyri miliardy eur, z toho má byť dostupných už tento rok v rámci predfinancovania.

V praxi by to znamenalo, že krajiny dostanú najskôr peniaze, a až potom budú žiadať o schválenie projektov, na ktoré ich minú. Termín na to je do konca roku 2023. Zvyšná miliarda je odložená na rok 2024, pre prípad, že by projekty štvormiliardový rozpočet presiahli.

Eurokomisia nastavila prvotnú alokáciu pre Slovensko na 24,3 miliardy eur. Najviac peňazí plánovala poslať do Írska, až 991 miliónov. Najmenej, iba tri milióny, do Slovinska.

Všetok tovar z Británie bude od nového roka podliehať colným kontrolám

Finančná správa vysvetľuje, ako bude vyzerať colný režim medzi Slovenskom a Spojeným kráľovstvom po novom roku.

Slovensko by prišlo o väčšinu

Alokácia sa ešte môže zmeniť, o návrhu Komisie ešte nerozhodol europarlament ani Rada Európskej únie. Valérie Hayer, francúzska europoslankyňa z frakcie prezidenta Emmanuela Macrona Obnovme Európu (RE), totiž predkladá návrh, ktorý by výpočet výrazne zmenil.

Od pôvodnej myšlienky sa líši v takzvanom indexe závislosti, ktorý mal určiť, ako dôležitý bol pre danú krajinu obchod so Spojeným kráľovstvom. Oba výpočty sú legitímne, ale majú odlišné efekty.

Ten francúzsky rozdeľuje peniaze podľa toho, ako bolo Spojené kráľovstvo dôležité pre obchod krajiny. Ten komisný zase podľa toho, ako bol obchod s ním dôležitý pre celé HDP krajiny.

Aj ďalšia francúzska europoslankyňa Irène Tolleret (RE) tvrdí, že návrh Komisie „delí hrušky jablkami“. Francúzska zmena má na rozdelenie peňazí veľký efekt. Konkrétne zvýhodňuje najväčšie ekonomiky – Taliansko, Španielsko, Nemecko a aj samotné Francúzsko.

Pascal Arimont (Belgicko, EPP) spravodajca legislatívy, ale pôvodný výpočet obhajuje. Aj keď Spojené kráľovstvo nemuselo byť pre krajinu najväčším obchodným partnerom, ak je jej ekonomika celkovo zameraná na export, strata akéhokoľvek odbytiska môže zabolieť. Peniaze tak podľa neho smerujú do krajín, kde ich najviac potrebujú.

Írsko, ktoré malo v pôvodnom návrhu dostať najviac peňazí, až 991 miliónov, by o 200 miliónov z nich v rámci francúzskeho návrhu prišlo.

Podiel na rezerve by sa zmenšil celkovo 14 členským krajinám, medzi ktoré patrí aj Slovensko. To je typickým príkladom krajiny, u ktorej export tvorí veľkú časť HDP. Podľa výpočtov Arimonta, ktoré poskytol EURACTIV Slovensko, by Slovensko v rámci francúzskeho návrhu dostalo iba 10,4 miliónov eur. O takmer 14 miliónov eur by teda prišlo, alokácia by bola o 57 percent nižšia.

Podľa denníka Irish Times o prerozdelení peňazí nerokujú len europoslanci, ale aj vládni predstavitelia. Návrh podporujú krajiny, ktoré by vďaka nemu dostali viacej peňazí, napríklad Taliansko, Španielsko a Grécko. Výnimkou je Nemecko, ktorého predstavitelia stoja za pôvodným návrhom Komisie, aj keď by v rámci neho dostali o 128 miliónov eur menej.

Nateraz sa prijatie dokumentu gestorským regionálnym výborom (REGI) očakáva v máji a prvé čítanie v europarlamente plánuje na 13. septembra. Slovenský náhradník v tomto výbore, europoslanec Peter Pollák (OĽaNO, EPP) podporuje alokáciu z návrhu Komisie.

„Vyčlenené zdroje sú vypočítané na základe očakávaného vplyvu konca prechodného obdobia na ekonomiku každého členského štátu, pričom sa zohľadní relatívny stupeň hospodárskej integrácie so Spojeným kráľovstvom,“ odkazuje pre EURACTIV Slovensko Pollák. „Predbežná alokácia pre Slovensko vo výške 24 miliónov je optimálna.“

Michel a von der Leyen podpísali dohodu o obchode a spolupráci s Britániou

Dokument teraz pôjde do Veľkej Británie, kde ho podpíše britský premiér Boris Johnson. 

Slovenskí obchodníci návrh chvália

Aj podľa Júliusa Kostolného, podpredsedu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, je pôvodný návrh Komisie dobrý. „Veľmi dôležitý fakt je, že o smerovaní peňazí z tohto fondu rozhodnú výhradne národné štáty, pričom Európska komisia bude posudzovať oprávnenosť a účelnosť vynaložených prostriedkov až po ich použití,“ vyzdvihuje pre EURACTIV Slovensko Kostolný.

Podľa prepočtov komory zatiaľ Slovensko nie je brexitom výrazne zasiahnuté, do budúcna však predpokladá následky v automobilovom sektore, dopravnej logistike a potravinárstve. Aj keď celkové náklady podľa neho budú nakoniec vyššie, suma rezervy podľa neho nie je malá.

V rámci legislatívneho procesu v europarlamente sa rokuje aj o tom, do akej miery by rezerva mala presne určiť, ako ju majú štáty použiť. Na nezvyčajne vysokú flexibilitu v návrhu upozornil aj Európsky dvor audítorov, ktorý povedal, že návrh zvyšuje risk na „suboptimálne a nevhodné použitie“ peňazí.

Naopak, ešte väčšiu flexibilitu by chcel Európsky výbor regiónov, štáty totiž podľa neho potrebujú zasiahnuť proti efektom brexitu čo najrýchlejšie. Okrem toho navrhuje fond navýšiť o ďalšiu miliardu a rozšíriť aj financovanie určené pre sektor rybolovu.

Regionálny výbor europarlamentu v jednej zo svojich 57 návrhov odporúča zdôrazniť, že peniaze by mali štáty dať na pomoc malým a stredným firmám. So zameraním na firmy súhlasí aj Kostolný. „Prostriedky by mali byť použité na financovanie nových nákladov spojených s colnou agendou, certifikáciou alebo autorizačnými mechanizmami,“ hovorí Kostolný. Časť by podľa neho mohla ísť aj na poradenstvo a vzdelávanie exportérov.

Podľa Polláka by ale peniaze mali ísť najmä na podporu zamestnanosti, či už prostredníctvom krátkej práce (tzv. kurzarbeit) alebo rekvalifikácie. Tiež spomína napríklad financovanie hraničných a colných systémov.

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Aktuálne informácie

Obsahový partner