Slovensko musí v Bruseli nastoľovať vlastné témy, zhodli sa kandidáti na diskusii

Diskusia Európska politika povolebného Slovenska. V paneli zľava Eduard Heger (OĽaNO), Tomáš Valášek (Za ľudí) Ivan Štefunko (PS/Spolu), Peter Kmec (Smer-SD)

VOĽBY 2020 | PS/Spolu a Za ľudí garantujú, že ak budú nominovať premiéra či premiérku, bude sa výrazne venovať koordinácii európskej agendy. OĽaNO hovorí, že v európskych témach musia robiť viac ministri.

V zásadných otázkach slovenskej európskej politiky sa zástupcovia strán Za ľudí, PS/Spolu, OĽaNO a Smer-SD zhodujú. Vyplynulo to z diskusie, ktorú spoluorganizovali Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, Friedrich Ebert Stiftung , EuroPolicy a EURACTIV.

Zahraničnopolitickí experti Tomáš Valášek (Za ľudí) a Ivan Štefunko (PS/Spolu) vysvetľovali programový návrh, spoločný pre obe strany, presunúť koordináciu agendy EÚ z ministerstva zahraničných vecí na Úrad vlády, aby sa stala „premiérskou témou“.

„Vznikne tak oveľa ľahšia koordinácia presadzovania slovenských záujmov v Európskej únii,“ argumentuje Štefunko. Podľa Valáška je na Slovensku stále tendencia premýšľať o Európskej únii „ako o planéte, okolo ktorej obiehame a ktorá na nás len chrlí nové zákony“.

Predstavy strán o lepšom slovenskom pôsobení v EÚ

VOĽBY 2020 | U časti slovenských politických strán je chuť preniesť koordináciu európskej agendy z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na Úrad vlády SR. 

Slovensko sa podľa poradcu premiéra pre zahraničnú politiku a diplomata Petra Kmeca (Smer-SD) dostalo do situácie, kedy budovanie najlepších kapacít prebiehalo cez ministerstvo zahraničných vecí a v iných rezortoch sa európskej agende nevenovalo dostatok pozornosti.

Narážal tak na poznámky politických oponentov o tom, že rezort diplomacie kapacitne nezvláda koordinačnú úlohu, ktorú zastáva v rámci európskej agendy. Kmec súhlasí, že agenda by mala prejsť na Úrad vlády, otázkou však je, akým spôsobom to spraviť. Časť kompetencií podľa neho môže ostať na ministerstve zahraničia, časť sa môže preniesť na Úrad vlády. Celý proces odhaduje na jeden až dva roky a varuje tiež pred načasovaním, keďže napríklad teraz je Slovensko uprostred rokovaní o novom európskom rozpočte na sedem rokov, čo je jedna z tém, ktorá vyžaduje vstupy z viacerých ministerstiev a je koordinovaná na rezorte zahraničia.

Podľa poslanca NR SR Eduarda Hegera (OĽaNO) je hlavný problém v tom, že ministri nedávajú dostatočný dôraz na európske politiky. Riešenie hnutie OĽANO ale nevidí nevyhnutne v presunutí koordinácie na Úrad vlády, ale v tom, že si jednotliví ministri uvedomia, že Slovensko je súčasťou EÚ a budú na jej agendy klásť dostatočný dôraz.

Štefunko aj Valášek na otázku, či vedia garantovať, že by sa ich stranami nominovaný premiér alebo premiérka aj budú výrazne angažovať v európskej agende, odpovedajú kladne. „Vieme to garantovať, lebo to máme v programe,“ hovorí Štefunko.

Hnutie OĽANO súhlasí s tým, že európske záležitosti majú byť premiérskou témou, čo má spočívať v tom, že dotlačí ministrov k aktívnejšiemu prístupu. Peter Kmec hovorí, že toto garantovať nevie. Dodáva, že odovzdať súčasné kompetencie ministerstva zahraničia bude náročné. Strana Smer-SD je však podľa neho pripravená otvoriť túto debatu. Podľa Kmeca je dôležité oddeliť otázku diplomacie zahraničných vecí od európskych záležitostí aj mentálne. „Ľudia sa na EÚ pozerajú ako na zahraničie, pretože to spadá pod MZV,“ povedal.

Hlavné úlohy pre novú vládu v EÚ

VOĽBY 2020 | Čo považujú za hlavnú úlohu Slovenska v európskej politike po voľbách? Odpovedajú Tomáš Valášek (Za ľudí), Eduard Heger (OĽaNO), Ivan Štefunko (PS/Spolu) a Peter Kmec (Smer-SD).

Slovensko v dôležitých európskych témach nemá dostatočný vplyv

Na otázku, ako zväčšiť výtlak Slovenska v EÚ majú strany viaceré odpovede. Štefunko a Valášek sa zhodujú v tom, že Slovensko musí v rámci EÚ nadhadzovať vlastné témy a to aj z preto, aby sme Slovensko vymanilo z označenia troublemaker. Podľa Štefunka sme v Bruseli vnímaní aj ako tí, ktorí chcú čerpať eurofondy ale nič nechceme dávať späť, čo je niečo, čo do budúcnosti budeme musieť zmeniť.

V tomto kontexte sa spomínali negatívne konotácie Vyšehradskej štvorky. Podľa Valáška je V4 v Bruseli synonymom pre Viktora Orbána, ktorý túto značku používa aj v prípadoch a témach, ktoré nie sú medzi členmi odkomunikované a od toho sa musí Slovensko dištancovať.

V rámci koaličných rokovaní chce strana Za ľudí dbať na európsku víziu krajiny a posilnenie jednotlivých tímov na ministerstvách, ktoré sa budú venovať európskym záležitostiam.

Podľa Hegera musí Slovensko ako malá krajina iniciatívnejšie hľadať partnerov, organizovať konferencie, či otvárať nové témy. Peter Kmec tiež pripúšťa, že sú záujmy a pozície, v ktorých sa s V4 líšime.

Zelená ekonomika je prioritou pre viaceré strany 

Strany PS/SPOLU, Za ľudí a hnutie OĽaNO sa do veľkej miery zhodujú aj v oblasti najväčších výziev pre Slovensko z pohľadu integrácie Únie. Sústrediť sa podľa nich treba hlavne na ekonomické témy. Heger, Valášek aj Štefunko podporujú prechod na zelenú ekonomiku a nízkouhlíkovú agendu. Podľa Valáška sa na to nemôžeme pozerať ako na tému, „ktorú rieši len ministerstvo životného prostredia a zopár ochranárov“. PS/Spolu chce klásť dôraz na zelené inovácie v hospodárstve.

Valášek tiež ako prioritu spomína reformu migračnej politiky EÚ v podobe flexibilnejšej dohody medzi jednotlivými členskými štátmi. Priemyselná stratégia je podľa Valáška tiež niečo, čím bude Únia žiť najbližšie roky.

Heger prízvukuje aj dôležitosť dohody s Veľkou Britániou a to, aby bolo Slovensko schopné zabezpečiť si vlastné priority najmä v otázkach exportu do Spojeného kráľovstva. Smer-SD kladie dôraz na rozvoj zaostávajúcich regiónov a s tým spojenú digitalizáciu či rozširovanie pokrytím internetu.

V oblasti úlohy Únie v zahraničnej a bezpečnostnej politike sa politici čiastočne rozchádzajú. Hnutie OĽaNO zastáva názor, že zahraničná politika Únie musí byť asertívnejšia a je potrebné ujasniť si, aké kompetencie má NATO a aké Únia. Valášek hovorí, že je veľkým fanúšikom Európskeho obranného fondu. Zároveň však upozorňuje, že je už problematické premýšľať nad „klasickou“ vojnou s využitím konvenčných zbraní. Vojny budú podľa neho prebiehať v internetovom prostredí, „bez jedinej rakety“ a je potrebné riešiť posilnením zákonov a kybernetickú bezpečnosť.

Na podujatí sa prezentovali aj nasledovné analýzy:

EURACTIV analýza: Európska agenda v slovenských voľbách 2020

VOĽBY 2020 | Názorové konflikty v európskych politikách zďaleka nenachádzame len medzi koalíciou a opozíciou. Všeobecne deklarované proeurópske nastavenie väčšiny politických strán má, pokiaľ ide o konkrétnosti, veľmi rôznorodé podoby.

Slovensko má v politike tvrdých euroskeptikov, no žiadnych eurofederalistov

VOĽBY 2020 | Štúdia „Stranícky euroskepticizmus pred voľbami 2020“ Univerzity Komenského prináša unikátny akademický vhľad do miery euroskepticizmu slovenských politických strán.