Slovensko nepodporí pilotnú schému presmerovania eurofondov na reformy

[Európska komisia]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Ambície vs. zdroje: Viacročný rozpočet EÚ 2021-2027

Proti pilotnej fáze schémy, tak ako ju navrhla Európska komisia, je Slovensko aj Európsky parlament. Podpora reforiem vraj nemá ísť na úkor znižovania regionálnych rozdielov a konvergencie.

Časť z obálky klasických štrukturálnych a investičných fondov EÚ, z akých čerpá aj Slovensko, sa mala vyčleniť na podporu štrukturálnych reforiem v jednotlivých krajinách.

Tento návrh Európskej komisie ale kritizujú europoslanci príslušného výboru pre regionálny rozvoj (REGI) naprieč politickými skupinami a značný počet členských štátov vrátane Slovenska.

Europoslanci aj Slovensko sa sťažujú na to, že od Komisie nemajú k nemu dosť informácií.

O čo ide?

Návrh nástroja pod názvom Reform Delivery Tool je z konca roku 2017. Má nasmerovať európske peniaze na realizáciu náročných reforiem, ktoré Európska komisia členským krajinám odporúča v rámci tzv. Európskeho semestra.

Skromnejšia forma nástroja už dnes funguje na dobrovoľnej báze. Európska komisia financuje technickú pomoc krajinám, ktoré o to na účely konkrétnych reforiem požiadajú (Program na podporu štrukturálnych reforiem) s celkovým rozpočtom 142,8 milióna eur na roky 2017-2020.

Únia spúšťa nový program na podporu reforiem

Iniciatíva z dielne Európskej komisie má za cieľ pomôcť štátom pri prijímaní odporúčaných reforiem. Do roku 2020 naň exekutíva vyčlenila viac než 140 miliónov eur.

Slovensko z neho už čerpá na viacerá projekty, napríklad na metodické poradenstvo pre projekt Hodnota za peniaze. Pomoc dostala aj Finančná správa SR na vypracovanie stratégie pre dobrovoľné dodržiavanie daňových predpisov.

Tri projekty takto podporila Komisia aj v zdravotníctve, jeden sa týka stratégie na podporu rodinného podnikania. V prvom kole spolu Slovensko dostalo 1,36 milióna eur.

Projekt Hodnota za peniaze dostane podporu z Európskej komisie

Nový európsky program podporí na Slovensku 7 reformných projektov. Okrem Hodnoty za peniaze aj iniciatívy v oblasti výberu daní, zdravotníctva, investícií a rodinného podnikania.

Reform Delivery Tool má byť ambicióznejší. Komisia pôvodne uvažovala v pilotnej fáze o  20 miliardách už v tomto rozpočtovom období (2014-2020). V novom období (2021-2027) by to podľa v stredu zverejneného návrhu Viacročného finančného rámca malo byť 25 miliárd eur.

Aké reformy?

Reformy by mali navrhovať členské štáty vo svojom národnom programe reforiem s ohľadom na výzvy zistené v rámci procesu európskeho semestra. Vo všeobecnosti ide napríklad o reformy trhov práce, daňové reformy, reformy v oblasti vzdelávania či verejnej správy.

Štáty by si ciele a harmonogram nastavili v komunikácii s Európskou komisiou. Ak budú plniť reformný program, dostanú peniaze.

Pre Slovensko by mohli byť aktuálne reformy v oblasti výdavkovej efektívnosti zdravotníctva, reforma služieb zamestnanosti, integrácia marginalizovaných komunít.

Komisia chcela nástroj vytvoriť zmenou nariadenia 1303/2013 o spoločných ustanoveniach na európske štrukturálne a investičné fondy.

„Zmena by umožnila členským štátom použiť výkonnostnú rezervu (za rok 2019, pozn. red.) v rámci súčasných európskych štrukturálnych a investičných fondov buď celkovo alebo čiastočne na podporu reforiem,“ vysvetľuje europoslanec a člen výboru Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj Miroslav Mikolášik (KDH, EPP).

„Reformné záväzky by si teda vymedzovali samotné členské štáty a financovali by ich namiesto podpory konkrétnych projektov,“ hovorí.

Výbor má výhrady

Europoslanci vo výbore REGI však protestujú, že mnoho otázok o manažovaní prostriedkov a kritériá nie sú z návrhu jasné.

Chcú, aby Európska komisia návrh stiahla a predložila ho znovu až s návrhom novej kohéznej politiky v rámci nového rozpočtu na konci mája 2018.

Európska komisia predstavila návrh nového dlhodobého rozpočtu: Viac peňazí pre menšiu EÚ

ŠPECIÁL / Európska komisia navrhuje okresať rozpočty pre politiku súdržnosti ako aj spoločnú poľnohospodársku politiku. Brusel tiež chce zmraziť čerpanie eurofondov krajinám, ktoré nedodržujú zásady právneho štátu. 

Mikolášik zdieľa názor, že na tak zásadnú zmenu Komisia málo objasnila detaily a málo konzultovala s expertmi či zainteresovanými stranami.

Oslabenie kohéznej politiky?

Mikolášik sa podobne ako jeho kolegovia obáva najmä oslabenia kohéznej politiky.

„Politika súdržnosti totiž venuje pozornosť vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami. Presun peňazí na realizáciu reformy kapitálového trhu asi veľmi nepomôže rozvoju Stropkova či Medzilaboriec, ani ho nepocítia obyvatelia Oravy alebo Kysúc.“

Europoslancom sa tiež nepozdáva, že tieto peniaze na rozdiel od klasických eurofondov nepodliehajú tzv. zdieľanému riadeniu s členskými štátmi, ale mala by ich pod palcom priamo Komisia.

Mikolášik hovorí, že nástroj na realizáciu reforiem nepodporí, pokiaľ nebudú garancie že, „nenabúra hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť EÚ“.

Komisia sa bráni, že má isť o pilotnú verziu programu, pred tým, než podobný nástroj zahrnie do nového rozpočtového obdobia.

Navyše, podľa eurokomisie žiadny členský štát ani región nebude do ničoho nútený. S akýmkoľvek presunutím prostriedkov z operačných programov budú musieť súhlasiť všetci, čo sa na rozhodovaní o programe podieľajú, vysvetľoval pre euractiv.com riaditeľ Generálneho riaditeľstva DG Regio na Európskej komisie Eric Von Breska.

Slovensko: Nie je to vhodný spôsob

Slovenská vláda hovorí, že podporuje, aby politika súdržnosti EÚ pomáhala štrukturálnym reformám v rámci európskeho semestra a podporuje aj vytvorenie pozitívnych motivátorov pre štáty.

Vláda spísala argumenty za pokračovanie eurofondov a návrhy na ich lepšie využitie

Slovensko nechce, aby sa do bucúnosti eurofondy podmieňovali kritériami, ktoré nesúvisia s cieľmi politiky súdržnosti.

Pilotnú iniciatívu navrhovanú Komisiou však Slovensko nepovažuje za vhodný spôsob, napísal pre euractiv.sk Úrad podpredsedu vlády pre informatizáciu a investície.

Návrhu vyčítajú narušenie princípov politiky súdržnosti, nekonzistentný prístup k rozpočtu EÚ aj obchádzanie princípu zdieľaného riadenia.

Slovensko dlhdobo hovorí, že prepojenie politiky súdržnosti s hospodárskym riadením nesmie oslabiť dosiahnutie tradičného cieľa tejto politiky – konvergenciu a znižovanie regionálnych rozdielov.

„Politika súdržnosti nemôže byť jediným nástrojom EÚ na realizáciu štrukturálnych opatrení v podmienkach členských štátov,“ uvádzala predbežná pozícia Slovenska k viacročnému európskemu rozpočtu po 2020.

Bulharské predsedníctvo vyčkáva

„Nie je úplne jasné, aký druh reforiem sa má podporiť,“ vysvetľuje svoj postoj k pilotnej fáze Úrad podpredsedu vlády Richarda Rašiho. „Prepojenie novej schémy len s politikou súdržnosti naznačuje, ako keby reformy mali vykonať len kohézne krajiny, Slovensko pritom už prijalo široké spektrum reforiem s použitím vlastných zdrojov.“

Keďže nesúhlas avizovali aj iné štáty a Európsky parlament, bulharské predsedníctvo Rady EÚ sa rozhodlo odložiť práce na legislatívnom návrhu a počkať nie len na návrh viacročného finančného rámca EÚ po 2020 ale aj návrhu sektorovej legislatívy pre kohéznu politiku a tiež na výsledky hearingu v Európskom parlamente.