Slovensko si predstavuje úniu, ktorú riadia členské štáty

Európski novinári v Bratislave, zdroj: MZVaEZ SR

Premiér Robert Fico sa o slovenskom prístupe k EÚ do budúcna v predvečer začiatku slovenského predsedníctva v Rade EÚ rozprával so zahraničnými novinármi.

Okrem iného im povedal aj to, že EÚ už nebude možné pretvárať bez aktívneho angažovania sa členských štátov, ktoré do únie vstúpili po roku 2004. Hovoril o význame chystaného bratislavského summitu (16. septembra), kde sa majú lídri neformálne poradiť ako zmeniť fungovanie únie v reakcii na britské referendum.

Budúcnosť je v summitoch

Tento príklad by sa mal podľa Fica nasledovať aj v budúcnosti a neformálne summity mimo Bruselu by sa mali stať štandardnou pracovnou metódou.

Fico je pritom známy svojou nechuťou k dlhotrvajúcim a častým schôdzkam lídrov v Bruseli. Jeho veta „Kto sa nechce vyspať, nech ide do Bruselu,“ už medzi novinármi zľudovela.

Fico dodal, že by bol rád, keby Európska komisia vedela nachádzať riešenia, s ktorými by sa vedeli všetci stotožniť, v jasnej narážke na niektoré časti migračnej agendy.

„Sú tu politiky EÚ, o ktorých musíme jasne povedať, že zlyhali,“ povedal. Takým treba dodať „nový život“. V prípade migračnej agendy premiér argumentuje, že bilaterálne dohodnutá pomoc Rakúsku, kde Slovensko poskytuje iba dočasné ubytovanie, pre tých, ktorí žiadajú o azyl v Rakúsku, je úspešnejšia ako to, čo navrhuje Komisia.

Tam, kde žijú ľudia

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák tiež pred novinármi potvrdil, čo sa zdá byť ako odklon od podpory tzv. komunitárnej metódy.

Slovensko v minulosti razilo vo vzťahu k EÚ tézu, že pre menšie krajiny v EÚ je strategicky výhodné, ak je Európska komisia silná, pretože vie vystupovať v ich záujme aj zoči voči veľkým hráčom.

Väčšie využívanie medzivládnej metódy, kedy iniciatívu preberajú lídri krajín EÚ, bolo typické pre obdobie kulminácie finančnej krízy v eurozóne.

Lajčák hovorí, že závery prijaté na tohtotýždňovom summite v Bruseli jasne hovoria o vedúcej úlohe Rady.

„Myslím si, že je to logické, pretože to je tam, kde žijú európski občania.“

„Preto je logické, že európsku politiku by mali iniciovať členské štáty dohodou našich demokraticky zvolených hláv štátov a vlád“, povedal minister.

Dodal ale, že by sme sa mali vyhnúť inštitucionálnej konkurencii. Vníma, že Európsky parlament prijal k vzniknutej situácii v EÚ uznesenie, ktoré uvažuje iným smerom, myslí si však, že proces, ktorý EÚ čaká by mali viesť členské štáty.

Veľa inštutúcií, málo štátov

Ak občania nedôverujú EÚ, je to podľa neho preto, že agendu priveľmi určujú inštitúcie a príliš málo členské štáty.

„Všetci naši lídri sú výborní komunikátori, preto vyhrávajú voľby. Ako je teda možné, že únia ako celok nie je schopná komunikovať s občanmi, tak aby to pochopili?“ pýta sa.

Lajčák hovorí, že Európsku komisiu rešpektuje, keďže sám pracoval pre jej diplomatickú službu (EEAS).

Politiky však majú byť formulované členskými štátmi. Úlohou Európskej komisie je implementovať tieto politiky a ubezpečiť sa, že nedochádza ku rozporom medzi politickými rozhodnutiami, konštatoval šéf diplomacie.

Podľa Lisabonskej zmluvy má však Európska komisia v rámci štruktúry EÚ hlavné právo legislatívnej iniciatívy.

Lajčák tiež hovorí, že tzv. proces výberu predsedu Európskej komisie na základe výsledkov volieb do Európskeho parlamentu (Spitzenkandidaten) zmenil rovnováhu moci medzi inštitúciami a oslabil postavenie Rady.

Podľa neho nie je dobré, ak dochádza k situáciám, kedy sa rada na niečom dohodne a následne Komisia príde s návrhom, ktorý túto dohodu nezohľadní.

Demokratická legitimita v EÚ je na strane hláv štátov a vlád, ktorí boli zvolení a ktorí zastupujú 500 miliónov občanov EÚ, argumentuje.