Slovensko získa na pomoc po brexite 33 miliónov eur

Adaptačná rezerva má krajinám pomôcť s následkami odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ.

Europarlament a Rada EU pridelili Slovensku viac peňazí, Komisia pôvodne navrhovala 24 miliónov. Časť z nich má prísť už tento rok a smerovať môžu aj na reintegráciu Slovákov, ktorí museli Spojené kráľovstvo opustiť.

Komisia prišla s návrhom na pobrexitovú adaptačnú rezervu (Brexit Adjustment Reserve) ešte koncom minulého roka. Na pomoc s následkami odchodu Spojeného kráľovstva má ísť päť miliárd eur.

Nájsť zhodu na rozdelení týchto peňazí nebolo jednoduché. Po pol roku je ale na svete dohoda medzi europarlamentom a Radou EÚ, vďaka ktorej dostane Slovensko do štyroch rokov 33 miliónov eur. Prvá časť má prísť už o pár mesiacov.

Francúzsky návrh, v rámci ktorého by Slovensko o väčšinu z týchto peňazí prišlo, teda neprešiel. Slovensko má podľa novej dohody predbežne pridelených ešte viac peňazí než pôvodne navrhovala Komisia.

Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja (MIRRI) teraz pripravuje materiál o implementácii tejto pomoci. Smerovať má do postihnutých odvetví, napríklad na rekvalifikáciu ľudí, ktorí kvôli brexitu prišli o prácu. Ísť ale môže aj na pomoc firmám s novým colným režimom alebo aj na reintegráciu Slovákov, ktorí museli bývalú členskú krajinu EÚ opustiť.

Slovensko môže prísť o väčšinu peňazí na pomoc po brexite

Eurokomisia chce členským krajinám pomôcť päťmiliardovou rezervou na riešenie následkov brexitu. Francúzski europoslanci z Macronovej frakcie Obnovme Európu ale pretláčajú návrh, ktorý by štátom, závislým na exporte, alokáciu okresal. Slovensko by tak miesto 24 miliónov eur dostalo iba desať.

Tri výpočty pre Slovensko

Občania Spojeného kráľovstva v referende presne päť rokov dozadu (23. júna 2016) odhlasovali odchod z EÚ. Oficiálne sa tak ale stalo až od roku 2021. V prvom kvartáli tohto roku klesol vývoz tovaru do EÚ od jej bývalého člena o 18 percent. Dovoz zo Spojeného kráľovstva do krajín bloku klesol ešte viac, o 22 percent.

Odpoveďou Únie na tieto následky je fond, ktorý má zasiahnutým občanom a podnikateľským sektorom aspoň sčasti pomôcť. Jeho celková suma, päť miliárd eur, sa v procese vyjednávaní nezmenila. To sa však nedá povedať o rozdelení medzi jednotlivé členské krajiny, ktoré má reflektovať, ako boli brexitom zasiahnuté.

Pre Slovensko bolo napríklad v pôvodnom návrhu Komisie pripravených 24 miliónov eur. Táto suma mohla byť dodatočne navýšená. V návrhu ale nebolo konkretizované, o koľko to mohlo byť.

Výpočet chceli zmeniť niektoré členské krajiny na čele s Francúzskom. V rámci ich návrhu by Slovensko poznalo výšku dodatočného navýšenia, ktoré malo byť vo výške troch miliónov eur. Prvotná podpora by ale bola iba vo výške 10,4 miliónov eur.  Aj v prípade, že by v rámci návrhu Komisie už nič navyše nedostalo, by to pre Slovensko znamenalo výrazne nižší príspevok.

Europoslanci sa nakoniec s členskými štátmi dohodli na znení, v rámci ktorého krajiny budú vedieť celú sumu, na ktorú majú predbežne nárok, tak ako to bolo aj vo francúzskom návrhu. Dohodnutý výpočet je ale pre Slovensko výrazne štedrejší, celkový nárok je 33,2 milióna eur.

Z päťmiliardového balíčka chcú inštitúcie členským štátom ešte tento rok uvoľniť 1,6 miliardy eur. Po 1,2 miliarde by mali dostať v roku 2022 a 2023. Zvyšná miliarda bude dostupná v roku 2025 a pri jej rozdeľovaní sa bude pozerať na to, či krajiny vyčerpali financie z predchádzajúcich rokov.

„Dohodli sme sa s Radou na jasných a merateľných kritériách pre prideľovanie finančných prostriedkov, takže najväčšie príspevky z rezervy dostanú najviac postihnuté krajiny, regióny a podniky,“ povedal spravodajca legislatívy, belgický europoslanec Pascal Arimont (EPP).

Napriek tomu, že sa dohoda nezakladá na francúzskom návrhu, je pre nich aj tak výhodnejšia než pôvodný návrh Komisie. V tom bolo Francúzsko štvrtým najväčším prijímateľom, v rámci novej dohody sú už na treťom mieste. Na rozdiel od Nemecka totiž majú nárok aj na príspevok pre prímorské regióny.

Brexit zničil systém au pair. Krajinu čaká kríza opatrovania

Nové vízové pravidlá v Spojenom kráľovstve nemyslia na európsky systém au pair. Britskí rodičia už premýšľajú, ktorý z nich na jeseň odíde z práce.

MIRRI pripravuje materiál

Predbežnú dohodu ešte musia legislatívne inštitúcie EÚ oficiálne schváliť, europarlament by o nej mal hlasovať 13. septembra.

MIRRI teraz pripravuje materiál, ktorý chce na vládu predložiť potom, ako dohoda vstúpi do platnosti, čo by podľa plánu eurokomisie malo byť v októbri 2021.

„Materiál určí orgán zodpovedný za implementáciu finančného príspevku z Brexit Adjustment Reserve, ako aj orgán zodpovedný za audit,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko tlačový odbor rezortu.

„Na účely riadenia a kontroly bude možné, v záujme čo najskoršej a najefektívnejšej implementácie, využiť už existujúci Systém riadenia EŠIF na programové obdobie 2014 – 2020, respektíve pripravovaný Systém riadenia fondov EÚ na roky 2021 – 2027,“ odkazuje MIRRI.

Únia v rámci tohto nástroja pošle najskôr peniaze, a až dodatočne bude kontrolovať, či boli použité v súlade so zámerom. Preplatené by mali byť aktivity v rokoch 2020 – 2023, krajiny teda už môžu odštartovať programy na podporu zasiahnutých odvetví.

Podľa predbežnej dohody môže byť takýto príspevok využitý napríklad na podporu zamestnanosti alebo rekvalifikáciu v odvetviach, kde ľudia kvôli brexitu prišli o prácu. V Únii bol výrazne postihnutý najmä sektor rybolovu.

Peniaze ale môžu ísť aj na pomoc firmám s prispôsobením sa novému colnému režimu, ale aj na reintegráciu občanov EÚ, ktorí v dôsledku odchodu členskej krajiny museli Spojené kráľovstvo opustiť.

<

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Aktuálne informácie

Obsahový partner