Slovensko zohráva v Únii ústrednú úlohu, vyhlásil Juncker na stretnutí s Pellegrinim

Slovenský premiér Peter Pellegrini a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker sa stretli 12. apríla v Bruseli. [Commission]

Peter Pellegrini sa vo štvrtok stretol s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom. Rozprávali sa o budúcom európskom rozpočte, migračnej kríze, reforme azylového systému či predsedníctve Slovenska v rámci V4. Témou rozhovorov bola aj vražda Jána Kuciaka.

Slovenský premiér Peter Pellegrini sa počas štvrtkovej jednodňovej návštevy v Bruseli stretol s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, predsedom Európskej Rady Donaldom Tuskom a predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom.

Rozhovor o vražde novinára

S predsedom Komisie sa Pellegrini rozprával aj o vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, po ktorej rezignoval jeho predchodca, Róbert Fico.

Diskusia na túto tému podľa Junckera prebiehala „veľmi serióznym“ a aj trochu „emotívnym spôsobom“.

Predseda komisie uviedol, že slovenský premiér a jeho delegácia mu poskytli vysvetlenie, o ktoré žiadal. Slovenské orgány podľa neho robia všetko, čo je v ich silách a odvádzajú výbornú prácu, dodal.

Vražda Jána Kuciaka: Debata europoslancov bude budúci týždeň, hlasovanie v apríli

Návrh uznesenia Európskeho parlamentu pripraví slovenský europoslanec Ivan Štefanec z KDH. Hlasovať o ňom sa bude v apríli

„Nie je na mne, aby som teraz dával lekcie policajným a justičným orgánom na Slovensku a radil im, čo majú robiť, ale plne dôverujem polícii a justičnému systému,“ vyhlásil Juncker.

Slovensko je dôležitý členský štát

Na spoločnej tlačovej konferencii Juncker najskôr ubezpečil občanov Slovenska, že ich krajina zohráva v Únii ústrednú úlohu. Ocenil prácu slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča a prizval k sebe na pódium aj ministra financií Petra Kažimíra, s ktorým sa pozná už dlhé roky, hoci nie vo všetkom súhlasia.

Šéf komisie konštatoval, že zrejme dobrou správou pre Slovákov sú nové opatrenia v oblasti dvojakej kvality potravín, ktoré Európska komisia tento týždeň navrhla, pričom Slovensko podľa jeho slov zohralo dôležitú úlohu pri riešení tejto otázky.

"Potravinový apartheid": Strednú a východnú Európu trápi kvalita dovážaných potravín

Východ Európy obviňuje západné značky z používania lacnejších zložiek v potravinárskych výrobkoch.

Rozpočet EÚ po brexite

Juncker pripomenul, že hlavnou témou debát Únie je sedemročný rozpočet po roku 2020, pričom vyjadril potrebu zachovania rovnakej úrovne kohéznej a poľnohospodárskej politiky.

Z hľadiska tvorby dlhodobého rozpočtu by slovenský premiér privítal, keby sa zrodila dohoda o jeho podobe ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019, aby tento návrh mohol schváliť už novozvolení europoslanci.

Europoslanci chcú zvýšiť spoločný rozpočet na 1,3 percenta HDP

Dodatočné prostriedky sa majú použiť na financovanie nových priorít a na premenu poľnohospodárskych a kohéznych politík, na ktoré sa vynakladá prevažná časť finančných prostriedkov Únie.

„Slovensko si uvedomuje, že po brexite bude rozpočet Únie výrazne nižší. Ak ho chceme nahradiť, Slovenská republika je pripravená zvýšiť svoj príspevok do rozpočtu na 1,1 alebo 1,2 percenta oproti súčasnému jednému percentu,“ vysvetlil Pellegrini.

Dodal, že ak dôjde ku kráteniu zdrojov v oblasti kohézie, Slovensko chce väčšiu flexibilitu pri hľadaní priorít, kam by tieto financie mali smerovať.

Iná forma solidarity

Slovenská delegácia na stretnutí s ldírom Komisie hovorila aj o migračnej kríze. V minulosti si Vyšehradské krajiny (Poľsko, Maďarsko, Česká republika a Slovensko) od niektorých členských štátov vypočuli kritiku za ich odmietanie povinných kvót.

Pellegrini informoval Junckera, že nová slovenská vláda nemení svoju pozíciu voči utečeneckým kvótam, ale Slovensko chce zohrávať konštruktívnu úlohu pri riešení migračnej krízy.

Utečenecké kvóty majú úspešnosť nad 90 %

Slovensko ako jeden z hlavných argumentov o nefunkčnosti kvót používa ich údajnú nízku efektivitu.

„Slovensko nebude zastávať len obyčajný postoj – že nechceme a odmietame povinné kvóty, čo je inak nemenná pozícia vlády Slovenskej republiky, ale budeme hovoriť o tom, ako si predstavujeme inak prispieť – inou formou solidarity a inými nástrojmi pomoci riešiť túto otázku. V tomto budeme vždy veľmi konštruktívni a spoľahliví,“ povedal Pellegrini.

Zároveň však vyjadril názor, že „Slovensko by spravilo dobre, keby sa pustilo do hlavného prúdu solidarity, ktorý v Európe existuje.“

Dodal, že je presvedčený o tom, že komisia do júna spoločne so Slovenskom nájde spôsob, ako tým najlepším možným spôsobom vyjadriť solidaritu Slovákov.

Slovensko pomáha inak

Počas tlačovej konferencie Pellegrini zopakoval, že povinné kvóty nie sú „spravodlivé“. Jednym dychom však zdôraznil, že existujú iné spôsoby, ako by Slovensko mohlo prispieť. Spomenul pritom projekt, v rámci ktorého Slovensko hostí žiadateľov o azyl, kým čakajú na rozhodnutie o svojej žiadosti v Rakúsku.

Pripomenul, že Slovensko finančne prispelo do Núdzového zvereneckého fondu pre Afriku, ktorého cieľom je zmierniť bremeno, ktoré predstavujú prichádzajúci migranti.

„Som si istý, že ak chceme zachovať mier a solidaritu v Únii, nie je dobré zvyšovať napätie,“ povedal. „Urobím všetko, čo je v mojich silách, aby nedošlo k žiadnej patovej situácii“, dodal nový slovenský predseda vlády.

Podľa predsedu komisie Junckera si len veľmi málo západoeurópanov uvedomuje prínos vyšehradských krajín pri pomoci utečencom z Líbye. Pripomenul, že tieto štyri štáty poskytli Taliansku sumu 35 miliónov eur. Iné krajiny podľa jeho slov takéto „úsilie neurobili“.

Fico v Bruseli: Kvóty sú nezmysel, pomôžeme priamo v Líbyi

Predsedovia vlád krajín Vyšehradskej štvorky sa dohodli na spoločnej finančnej pomoci pre Líbyu vo výške 35 miliónov eur.

Reforma azylového systému

Pellegrini sa vyjadril aj k snahe zreformovať azylový systém Únie a povedal, že ak budú rokovania o reforme dublinského systému napredovať, Slovensko príde s konštruktívnymi návrhmi.

V súvislosti s novinárskou otázkou, či by nás v takom prípade opäť nemohli prehlasovať v Rade, uviedol, že verí v dobrú a otvorenú diskusiu a bude robiť všetko pre to, aby takýto moment nenastal.

„Vzhľadom na to, že Slovensko bude od 1. júla predsedať Vyšehradskej štvorke, som presvedčený, že vzťahy medzi V4 ​​a Komisiou, ktoré nie sú také zlé, ako sa hovorí, sa budú naďalej zlepšovať,“ povedal Juncker.

Očakáva sa, že dohoda o reforme dublinského systému príde do júna.

Vízie a ciele Únie

Pellegrini na záver uviedol, že Slovensko chce byť pri vytváraní dlhodobých vízií a cieľov Únie, lebo je ťažké hovoriť o vytváraní dlhodobých rozpočtov, keď nevieme, kde chce byť Únia v roku 2030, 2040 či 2050.

„Budem rád, ak by sme okrem riešenia aktuálnych tém, ako je migrácia, spoločná obrana a výzvy, ktoré prichádzajú každý mesiac a ktoré nevieme predvídať, Únii jasnú víziu a cieľ, kde by sme Úniu ako silný kontinent chceli vidieť o desať, 15 alebo 20 rokov a tomu prispôsobovať diskusiu o tom, kam by mali smerovať peniaze z rozpočtu EÚ,“ povedal Pellegrini.