Slovenský parlament sa zastal Orbána, Kaczyńského

Poľský premiér Mateusz Morawiecki (vpravo) a maďarský premiér Viktor Orbán 3. januára 2018 v Budapešti. [TASR/AP Tamas Kovacs]

NR SR schválila uznesenie, v ktorom vyzýva na pokračovanie „v konštruktívnom a efektívnom dialógu“ v spore medzi európskymi inštitúciami a Poľskom a Maďarskom o fungovaní právneho štátu.

Uznesenie reaguje na konanie Európskej komisie voči Maďarsku a Poľsku podľa článku 7 Zmluvy o EÚ, pre riziko vážneho porušenia zásad právneho štátu v oboch krajinách.

Konanie voči Poľsku začala už dávnejšie Európska komisia, voči Maďarsku ho koncom leta 2018 inicioval Európsky parlament. Obom vládam vyčítajú najmä reformy súdnictva, ktoré oslabujú jeho nezávislosť, podriaďujú ho výkonnej moci.

Danko zvažuje parlamentnú rezolúciu, ktorá by označila použitie článku 7 za chybu

Predseda Národnej rady SR chce o využívaní úniových mechanizmov na ochranu právneho štátu hovoriť s ministrom zahraničných vecí. Za najväčší problém Európskej únie označil bezpečnosť.

Uznesenie iniciovali poslanci zo Slovenskej národnej strany – predseda NRSR Andrej Danko, Tibor Bernaťák a Jaroslav Paška. Podobné uznesenie sa snažilo SNS presadiť už koncom minulého roka, vtedy narazilo na odpor Most-Híd. Tentokrát hlasovala väčšina poslancov klubu za.

Za: koalícia, SME RODINA, piati nezaradení

Uznesenie podporili takmer všetci poslanci vládnej koalície. Za hlasoval celý klub Smer-SD (okrem dvoch neprítomných poslancov) a všetci poslanci SNS. Z klubu Most-Híd bola väčšina za, dvaja poslanci boli neprítomní, jeden sa zdržal (Peter Kresák) a Katarína Cséfalvayová bola proti.

Vládnu koalíciu však podporilo SME RODINA (všetci hlasovali za) a piati nezaradení poslanci (Holúbek, Kolesár, Marček, Šimkovičová a Vašečka).

Konštruktívny a efektívny dialóg

Uznesenie sa obsahovo značne zhoduje s oficiálnou slovenskou pozíciou: sankcie majú byť krajným prostriedkom, v prvom rade treba „pokračovať v konštruktívnom a efektívnom dialógu“.

Národná rada nemá v tejto otázke žiadne priame kompetencie. Vyhlásenie je dôležité skôr v širšom politickom kontexte.

Podľa Národnej rady je „samotné hlasovanie v Rade Európskej únie o spustení príslušného sankčného mechanizmu“ krajným riešením „v prípadoch, keď zlyhajú všetky ostatné dostupné možnosti“.

Spusteniu mechanizmu voči Poľsku, i hlasovaniu EP o Maďarsku, však predchádzal dlhý dialóg, v ktorom európske inštitúcie žiadali od oboch vlád vysvetlenia pochybností o fungovaní právneho štátu – najmä v súvislosti so zmenami v súdnictve. Mechanizmus podľa článku 7 bol aktivovaný až v dôsledku nedostatočných vysvetlení, či neochote Varšavy a Budapešti revidovať sporné kroky.

Dialóg medzi Komisiou a dotknutou krajinou je súčasťou procesu konania podľa článku 7 – poľská (či maďarská) vláda má možnosť sporné kroky pred Komisiou obhájiť, prípadne navrhnúť kompromisné riešenie. O tom, či sú vysvetlenia a zmeny dostatočné, rozhodujú v konečnom dôsledku členské štáty. Rovnako o prípadných sankciách.

„Sila článku 7 je, že angažuje obe strany v istom procese. Dialóg je najsilnejší nástroj EÚ,“ povedal v septembri 2018 podpredseda Komisie Frans Timmermans.

Ministri EÚ mali híring k Poľsku. Bez záveru

Nový štátny tajomník slovenského rezortu zahraničia hovorí, že ústupky z pozícií vidno na strane Komisie aj Poľska. Komisia tvrdí, že sa situácia v Poľsku zhoršuje.

Nadštandardné a priateľské vzťahy vo V4

Krajine, ktorá porušuje zásady právneho štátu, hrozí v krajnom prípade strata hlasovacích práv. takýto výsledok je však v prípade Maďarska i Poľska málo pravdepodobný. Na uvalenie sankcie je potrebný jednomyseľný súhlas v Rade EÚ. Maďarská vláda už dávnejšie vyhlásila, že bude prípadné sankcie voči Varšave vetovať. Podobný postoj sa očakáva od Poľska v maďarskom prípade.

O vyšehradskej solidarite hovorí aj prijaté uznesenie NRSR. Spája ju s našou „proeurópskou“ a „konštruktívnou“ pozíciou v EÚ. „(Národná rada SR vyhlasuje, že) je pripravená v záujme udržania nadštandardných a priateľských vzťahov s regionálnymi partnermi vo Vyšehradskej skupine byť aj naďalej dôveryhodným, proeurópskym, transparentným, predvídateľným a konštruktívnym členom Európskej únie, ktorý bude vždy uprednostňovať riešenia sporov založené na vzájomnom dialógu.“

Do jednej vety sa tak dostali všetky kľúčové slová: od vyšehradského spojenectva, cez proeurópsky postoj, po riešenie sporov dialógom.

V konečnom dôsledku však rozhodne, ako budú zástupcovia Slovenska hlasovať v Rade.

Paralelne s využívaním Článku 7 hľadá Komisia iné efektívne nástroje na ochranu zásad právneho štátu. Spolu s návrhom rozpočtu EÚ na 2021-2027 predstavila aj nový sankčný mechanizmus, ktorý by naviazal vyplácanie európskych peňazí na dodržiavanie zásad právneho štátu v členských krajinách.

Právny štát: Slovensko si sankcie vie predstaviť, má však pripomienky

Ministerstvo zahraničia chce, aby mali v procese väčšie slovo členské štáty na úkor Európskej komisie. Hlasovanie o sankciách v Rade navrhuje sťažiť.

Slovensko nie je zásadne proti, no chce, aby mali v procese rozhodovania väčšie slovo členské štáty, na úkor Európskej komisie.

Eurofondy a právny štát (INFOGRAFIKA)

EÚ chce chrániť európsky rozpočet novým nariadením, ktoré umožní zastaviť platby z európskeho rozpočtu, ak členský štát zlyháva v dodržiavaní princípov právneho štátu. Prinášame prehľad návrhu Európskej komisie.