Spitzenkandidát Varoufakis: Aj ako ľavičiar pôjdem v eurovoľbách proti roztriešteným európskym socialistom

J. Varoufakis počas ustanovujúceho stretnutia Európskej jari. [Twitter/@EU_Spring]

Bývalý grécky minister financií sa o hlasy v eurovoľbách uchádza v Nemecku, čo celoeurópske pravidlá umožňujú. Za dva roky sa mu podarilo dať dokopy medzinárodné hnutie, ku ktorému sa hlásia aj lingvista Noam Chomsky, slovinský filozof Slavoj Žižek, či americký senátor Bernie Sanders. Hnutie má svojich priaznivcov už aj na Slovensku.

Janis Varoufakis v rozhovore pre EURACTIV.de povedal, že hoci je to pre neho „bolestivé“, v nadchádzajúcich voľbách sa postaví do boja proti európskej ľavici. Podľa jeho slov sú totiž ľavičiari naprieč Európou „roztrieštení a necivilizovaní“.

V májových eurovoľbách bude grécky politik a ekonóm stáť na čele kandidátky strany DiEM25 (Hnutie demokracie v Európe 2025) v Nemecku. Stranícke krídlo hnutia sa v ostatných mesiacoch spojilo s ďalšími ľavicovými a zelenými stranami v Európe. Na základe tejto spolupráce napokon vznikla spoločná kandidátka do eurovolieb pod programovým názvom Európska jar (European Spring). Šance na zvolenie sú však zatiaľ malé.

Varufakis plánuje demokratizovať Európu

Hnutie DiEM25 chce ponúknuť alternatívu občanom, ktorí sú nespokojní s rozhodovaním v EÚ, no neželajú si rozpad jednotnej Európy.

DiEM25 založil Varoufakis spoločne s chorvátskym filozofom Srećkom Horvatom koncom roka 2015. Hoci majú obaja iné ako nemecké občianstvo, podľa pravidiel volieb do europarlamentu majú Európania nielen právo voliť v mieste svojho trvalého bydliska (aj keby to bolo v inej krajine EÚ), ale byť v tejto krajine aj volení.

„Za dva roky zaznamenalo DiEM25 veľký pokrok, od založenia, za ktorým stálo pár ľudí, po celoeurópske hnutie, prítomné aj v krajinách mimo EÚ, ako Srbsko či Turecko,“ hovorí Alena Krempaská, ktorá koordinuje aktivity bratislavskej skupiny DiEM25 na Slovensku.

Úspech hnutia je zatiaľ otázny, nakoľko „v mnohom radikálne ľavicové a radikálne zelené strany, obhajujúce spojenie v rámci Európskej únie, môže byť pre mnohých frustrovaných voličov neakceptovateľné,“ hovorí výskumník pražského Ústavu medzinárodných vzťahov Tomáš Profant.

Aj za hranicami Únie

Súčasťou hnutia DiEM25 je občianske dobrovoľnícke hnutie a stranícke krídlo, ktoré sa bude snažiť etablovať vo voľbách, hovorí Krempaská. Mladá ľavicová koalícia Európska jar zjednocuje socialistov, zelených a liberálov z Poľska, Francúzska, Belgicka, Talianska, Španielska, Portugalska, Dánska a Grécka.

Srećko Horvat, ktorý s Varoufakisom hnutie DiEM 25 zakladal, je považovaný za jednu z hlavných osobností ľavice bývalej Juhoslávie. Filozof a aktivista sa bude z tretieho miesta na kandidátke strany v Nemecku rovnako uchádzať o kreslo v europarlamente. V najväčšej európskej krajine sa na kandidátke novej strany objavujú aj Rakúšania či Poliaci.

Na Slovensku sa okrem takzvanej bratislavskej skupiny aktivizuje aj bunka v Košiciach. Slovenský zástupca zatiaľ na kandidátke v Nemecku nefiguruje.

Varufakis radí Macronovi, ako tlačiť Nemecko k eurofederalizmu

Ak chce francúzsky prezident, aby Nemci pristúpili na jeho návrhy, musí použiť taktiku „prázdneho kresla”, myslí si bývalý grécky minister financií Janis Varufakis.

Celoeurópske hnutie podporujú aj ďalšie známe osobnosti, vrátane amerického lingvistu a filozofa Noama Chomského, zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea, či slovinského filozofa Slavoja Žižeka.

Hnutie má blízko aj k americkému senátorovi a bývalému prezidentskému kandidátovi Berniemu Sandersovi. Ten spoločne s Varoufakisom odštartoval v novembri minulého roka spoluprácu progresívnej ľavice na medzinárodnej úrovni v organizácii Progressive International.

Ľavicová alternatíva

Marxista Varoufakis hovorí, že súčasná ľavica v Európe nie je jednotná a častokrát sa za ľavicovú rétoriku iba skrýva.

„Alexis Tsipras zavádza tie na najabsurdnejšie úsporné politiky voči vlastnému ľudu a Španiel Podemos nemá vôbec žiadnu politiku pre Európu,“ uviedol v rozhovore pre EURACTIV.de.

Podľa manifestu Európskej jari, ktorý bol zverejnený v utorok (29. januára), prináša hnutie „alternatívu k voľbe, akým dnes čelia Európania – medzi apatiou a hnevom, medzi technokraciou a autokraciou, medzi tými, ktorí obhajujú Európsku úniu, a tými, ktorí ju chcú zničiť“.

Takzvaná Európska nová dohoda (New Deal) okrem iného navrhuje vytvorenie demokratickej európskej ústavy, radikálne navýšenie kompetencií lokálnych a regionálnych vlád alebo úplné zrušenie konceptu zlatých víz.

V Európskej únii vidí Varoufakis priestor na zmeny v transparentnosti (navrhuje napríklad zavedenie živých prenosov z rokovaní euroskupiny či Európskej rady), či v skutočnej jednote (spájací efekt majú napríklad priniesť koncepty ako vhodná zdravotná starostlivosť pre všetkých Európanov).

Podľa Aleny Krempaskej je nápad spoločnej platformy pre eurovoľby prevratný.

„Progresívnu agendu DiEM25 považujem za jedinú skutočnú odpoveď na vzmáhajúcu sa krajnú pravicu a tendencie rozkladu EÚ,“ tvrdí. Prináša podľa nej „konkrétne odpovede na otázky ako sa vysporiadať s problémami kapitalizmu, daňových únikov, narastajúcej sociálnej nerovnosti, chudoby, migrácie, klimatických zmien“.

Líder hnutia DiEM25 pre EURACTIV.de potvrdil, že sa neplánuje v prípade zvolenia do Európskeho parlamentu pripojiť ani k frakcii severskej ľavice (GUE/NGL), k Zeleným, ani k socialistom (S&D). Tieto tri frakcie v europarlamente ohlásili snahu vytvoriť spoločný progresívny front (tzv. Progressive Caucus). Podľa Varoufakisa sú to „iba silné reči“.

„V skutočnosti sa nesnažia zblížiť. Voľby sú už v máji a (trojica) vôbec nespolupracuje. Nemajú spoločný program a diskusia o progresívnom klube neovplyvňuje ich volebné kampane.“

Hybridné štruktúry

Bývalý grécky minister financií a člen strany Syriza rezignoval v roku 2015 po tom, ako sa mu v Troike nepodarilo presadiť doma sľúbený plán na záchranu gréckej ekonomiky. Po neúspešnom referende o takzvanom bailoute opúšťal svoj ministerský post v snahe „umožniť premiérovi Tsiprasovi dohodnúť sa s európskymi veriteľmi“.

Predstavitelia eurozóny ho podľa jeho slov na stretnutiach ministrov financií eurozóny navyše nepovažovali za vítaného.

Dohodu, ako ju ministri Únie, ale aj šéf Syrizy navrhovali, Varoufakis „z ideologických dôvodov“ nedokázal podporiť. Po svojom odchode dokonca odhalil spôsoby, akými v Európskej rade či euroskupine dochádza k dohodám, čo mnohí prirovnávali k praktikám WikiLeaks. Rovnako sa stal doma tvrdým kritikom politiky premiéra Tsiprasa.

Dosť obviňovania "Bruselu". Členské štáty majú odkryť karty

Europoslanci žiadajú, aby bola Rada EÚ, kde sa dohadujú členské štáty, menej tajnostkárska. Dnes sú mnohé jej dokumenty utajované a pozície jednotlivých členských krajín sa nezaznamenávajú, čo podľa poslancov umožňuje zvaľovať veci na „Brusel“.

Podľa podpredsedu Európskeho parlamentu a bývalého Varoufakisovho spolu straníka v hnutí Syriza Dimitrisa Papadimoulisa bývalý minister financií „kandiduje v Nemecku pre to, lebo ľudia v Grécku ho už dobre poznajú“.

„Robí to preto, aby sa okolo jeho mena vytvoril nejaký šum,“ hovorí Papadimoulis a dodáva, že „Varoufakis vie, že ho v Nemecku nezvolia“.

Janis Varoufakis tvrdí, že si najväčšiu európsku krajinu vybral z jednoduchého dôvodu: „Ak chcete transformovať Rímsku ríšu, je treba začať v Ríme.“

„V hnutiach takýchto proporcií sa nevyhnutne objavia nezodpovedané otázky. Aj vzhľadom na svoju hybridnú štruktúru je to tvorba v procese, do ktorého zasahuje demokratickým spôsobom veľké množstvo ľudí,“ hovorí Alena Krempaská. Podľa nej ide o „cvičenie k demokracii“.

Video: Varoufakis a De Masi požadujú transparentnosť ECB

V lete 2015 prinútila Európska centrálna banka grécku vládu ku kapitulácii, keď si vynútila zavretie gréckych bánk. Bolo jej konanie legálne? Neprekročila mandát?

Ako pripomína Tomáš Profant z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe, perspektívy Európskej jari sú zatiaľ veľmi otázne.

„Ich členovia dosiaľ dosahovali skôr slabšie výsledky, prípadne ide o zoskupenia okolo bývalých vysokopostavených politikov zo stredoľavých strán,“ hovorí výskumník.

Problémom pre ich lepší výsledok je podľa neho prílišná determinácia xenofóbiou. „Spektrum sa štiepi viac okolo osy pro-systémové (centristické) verzus anti-systémové (otvorene xenofóbne) strany,“ vysvetľuje Profant.

„Ak chcú byť ľavicové strany úspešné, potrebujú pritvrdiť voči Európskej únii, uznať časti anti-systémovej kritiky alebo minimálne neisť bezhlavo proti nej. Samotná myšlienka transeurópskej strany môže takýto prístup spochybniť,“ dodáva.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU
This Time I'm Voting

Sledujte

Mediálny partner