Správa Matić nie je legislatívny návrh, subsidiaritu porušiť nemohla

Jedna z predkladateliek uznesenia NRSR, poslankyňa za OĽaNO Anna Záborská, počas schôdze v parlamente. [TASR/Jaroslav Novák]

Podľa slovenských poslancov ide europarlament v správe o reprodukčnom zdraví nad svoje kompetencie. Odborník na európske inštitúcie to ale pri nezáväzných dokumentoch odmieta. Podľa europoslankyne Moniky Beňovej ide o úmyselné zavádzanie verejnosti.

Slovenskí poslanci prijali vo štvrtok (17. júna) uznesenie o europarlamentnej správe Matić. Neargumentujú proti jej obsahu, ale tvrdia, že ide nad jeho kompetencie a porušuje zásady subsidiarity.

Podľa europoslanca Michala Šimečku (PS, RE) je „absurdné“ takto označovať správu, ktorá nie je návrhom smernice ani nariadenia a na členské štáty nemá žiaden dosah. Podobne to vidí aj docent európskych štúdií z Masarykovej univerzity Peter Kaniok, podľa ktorého pri nelegislatívnej činnosti nemôžeme o subsidiarite hovoriť „v žiadnom prípade“.

Šimečka to považuje za prejav nevedomosti o fungovaní EÚ, podľa Moniky Beňovej (Smer-SD, S&D) ale predkladatelia zákona z OĽANO a Sme rodina „veľmi dobre vedia“, že správa nemá vplyv na právo členských krajín.

„Úmyselne zavádzajú verejnosť,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Beňová.

Domáce násilie je počas pandémie na vzostupe. Eurokomisia chce vlastnú verziu Istanbulského dohovoru

Na Slovensku zomrelo minulý rok rukou partnera najviac žien za dekádu. Následky pandémie ale vidieť po celej Európe.

Subsidiarita bytostne súvisí so záväznými opatreniami

Návrh správy Európskeho parlamentu o situácii v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v EÚ v rámci zdravia žien, známy aj ako správa Matić podľa jej chorvátskeho spravodajcu, ide do pléna na budúci týždeň.

Upozorňuje na zhoršujúci sa stav ochrany reprodukčného a sexuálneho zdravia v EÚ, napríklad aj pri násilí pri pôrodoch a sociálnych bariérach pri liečbe neplodnosti. Zastáva sa práva na bezpečnú a dostupnú interrupciu a kritizuje Maltu a Poľsko za ich obmedzujúce zákony. Správa už bola prijatá Výborom pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM).

Konzervatívni europoslanci správu kritizujú, pretože podľa nich ženy odrádza od „plodnosti a materstva“. Medzi odporcov sa radia napríklad aj slovenskí europoslanci z KDH.

Uznesenie slovenského parlamentu neobsahuje žiadne podobné argumenty, iba pripomína, že zdravotníctvo je vo výlučnej kompetencii členských štátov a tvrdí, že Európsky parlament správou nerešpektuje princíp subsidiarity.

To je jeden z kľúčových pilierov Európskej únie. Zjednodušene hovorí, že zákony by mali byť prijímané na úrovni, v ktorej dokážu daný problém riešiť najefektívnejšie – v praxi teda čo najbližšie k ľuďom.

Členské štáty tak majú v legislatívnom procese právo odmietnuť návrh európskej smernice alebo nariadenia, ak majú pocit, že tento princíp nedodržiava. Ak sa takto vyjadrí väčšina  členských krajín, smernici alebo nariadeniu môžu dať takzvanú „oranžovú kartu“ a v rámci Rady EÚ môžu proces jej prijímania zastaviť.

Správa Matić ale nie je legislatívnym dokumentom. Nie je smernicou, nariadením, ani návrhom na záväzné opatrenie. Jej závery nemajú na členské štáty žiaden dosah a nevyplývajú im z nich žiadne povinnosti.

„Pri nelegislatívnej činnosti a názorov sa nedá v žiadnom prípade hovoriť o porušení princípu subsidiarity,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Petr Kaniok, docent Katedry medzinárodných vzťahov a európskych štúdií Masarykovej univerzity.

„Subsidiarita bytostne súvisí s tvorbou opatrení, ktoré majú záväzný dopad. To uznesenia ani stanoviská rozhodne nie sú,“ hovorí Kaniok.

Prístup k interrupciám: Otvorená diskusia v mnohých krajinách

Poľsko je na ceste zaviesť jednu z najprísnejších uprav interrupcií v Európe. Ani v ostatných európskych krajinách nesmeruje trend k liberalizácii potratov.

Europarlament ani nemá právo iniciovať zákony

Argument o subsidiarite používa aj slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH, EPP).

„Som povzbudená, že aj Národná rada Slovenskej republiky vyvíja chvályhodné úsilie a prijala uznesenie, ktoré jasne dáva najavo, že si ako členský štát takéto zasahovanie do právomocí členských štátov neželáme,“ komentovala prijatie uznesenia Lexmann.

Lexmann nesúhlasí s tým, že by európsky parlament mal mať slobodu vyjadriť sa k „čomukoľvek“.

„Z povahy týchto nelegislatívnych uznesení sa dá usúdiť, že v konečnom dôsledku vedú k legislatívnemu návrhu,“ argumentuje Lexmann.

S tým však Kaniok nesúhlasí. Z takýchto dokumentov sa podľa neho „nedajú vyvodzovať žiadne potenciálne precedensy smerom k činnosti Európskeho parlamentu alebo inej inštitúcie EÚ,“ hovorí Kaniok. „Európsky parlament koniec-koncov nemá právo legislatívu iniciovať.“

Toto právo má v Európskej únii výlučne eurokomisia, ktorá iniciatívu europarlamentu do návrhu smernice alebo nariadenia vôbec nemusí pretaviť.

Lexmann ďalej argumentuje tým, že aj nezáväzné dokumenty tvoria prameň práva, pretože uznesenia europarlamentu citujú európske súdy.

„Súdne inštitúcie bežne citujú množstvo politických proklamácií a názorov,“ hovorí Kaniok. „Tu by som žiaden problém nevidel.“

Súdy teda majú rovnakú možnosť citovať aj kritické menšinové stanovisko konzervatívnych europoslancov, alebo aj stanovisko slovenských poslancov.

To malo ale tiež iba symbolickú hodnotu, slovenský parlament ním nemôže prijatiu správy zabrániť. Predseda slovenského parlamentu Boris Kollár ho má zaslať Európskemu parlamentu a parlamentom členských krajín EÚ, nebude to však v rámci žiadneho oficiálneho legislatívneho procesu, pretože o ten pri správe Matić nejde.

Po Istanbulskom dohovore sú na Slovensku ohrozené všetky moderné medzinárodné dokumenty o ženách

Hystéria okolo „gender ideológie“ ohrozuje ratifikáciu ďalších moderných medzinárodných dokumentov, ktoré sa týkajú žien, hovorí Oľga Pietruchová. Slovenská legislatíva by mala podľa nej jasne pomenovať, že násilie na ženách je rodovo podmienené. 

Odmietnutie Istanbulského dohovoru môže mať širšie následky, ako sa …

Nepochopenie európskych procesov

Europoslanec Michal Šimečka považuje argumenty o prekračovaní kompetencií za absurdné.

„Väčšina slovenského parlamentu práve ukázala, že nerozumie fungovaniu európskych inštitúcií,“ povedal Šimečka. Materiál predložili poslanci za OĽANO a Sme rodina. Hlasovalo za neho 74 poslancov, zdržalo sa 31.

Proti hlasovalo iba osem slovenských poslancov. Jarmila Vaňová a Vladimír Zajačik z OĽANO, Ondrej Dostál a Peter Osuský z SaS a Ján Benčík, Vladimíra Marcinková, Vladimír Ledecký a Tomáš Lehotský zo Za ľudí.

Podľa europoslankyne Moniky Beňovej ale o nevedomosť nejde.

„Slovensko je 17 rokov členským štátom Európskej únie a 15 rokov bola Anna Záborská poslankyňou Európskeho parlamentu,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Beňová o poslankyni OĽANO, ktorá bola jednou z predkladateliek zákona.

„Veľmi dobre vie, že táto správa nemá žiaden dosah ani vplyv na individuálne právne úpravy v jednotlivých krajinách,“ hovorí Beňová s tým, že poslanci podľa nej úmyselne zavádzajú verejnosť.

„Prijaté uznesenie vnímam tak, že ultraklerikálnym poslancom v našom parlamente očividne chýba zmysluplná agenda a bohužiaľ rezignovali na jej hľadanie,“ myslí si Beňová. „Namiesto snahy o zlepšovanie ekonomického a sociálneho postavenia žien sa rozhodli, že nás budú aj naďalej neustále otravovať svojimi klamstvami, zlobou a nenávisťou.

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Aktuálne informácie

Obsahový partner