Správa o právnom štáte dostala skôr pozitívnu odozvu

Na snímke štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Klus (SaS). [TASR/Pavol Zachar]

Slovensko nemá k správe výhrady a na rozdiel od svojich susedov je rado, že sa európske inštitúcie téme právneho štátu podrobne venujú, povedal štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus.

Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Martin Klus (SaS) považuje správu eurokomisie za „objektívnu a vyváženú“ a za vítaný príspevok do diskusie. Povedal to v relácii televízie TA3.

Pozitívne vníma aj kritické časti správy voči Slovensku „lebo nám nastavuje zrkadlo“. „Sú tam maličkosti, ktorými by sme sa mali zaoberať,“ dodal. Je podľa neho dôležité posilniť dôveru občanov v súdnu moc a oddeliť súdnictvo od akýchkoľvek politických procesov.

„Máme konečne na stole správu, ktorá monitoruje 27 členských štátov. Každého posudzuje podľa rovnakého metra, čo boli výrady, ktoré mali naši maďarskí a poľskí priatelia v minulosti,“ hovorí štátny tajomník.

Na margo kritiky Poľska a Maďarska Klus hovorí, že napriek snahe Slovenska o dobré susedské vzťahy, „vláda zákona je pre túto koalíciu dôležitá“. „Nám neprekáža, že Európska komisia sleduje túto oblasť citlivo. Nemôžeme sa tváriť, že sa u našich susedov sa nič nedeje,“ dodáva.

Spor maďarského premiéra Viktora Orbána a podpredsedníčky eurokomisie Věry Jourovej považuje za bilaterálnu záležitosť a „my by sme sa do toho nemali zapájať“. Zároveň podľa vlastných slov vníma, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen sa Věry Jourovej zastala, a že jej postoje do veľkej miery reflektujú aj závery správy.

Maďarsko žiada odstúpenie eurokomisárky Věry Jourovej

Dôvodom sú jej vyjadrenie o „chorej demokracii“ v Maďarsku v rozhovore pre nemecký týždenník Der Spiegel.

Martin Klus potvrdil, že Slovensko dostalo výzvu pripojiť sa k inštitúcii pre výskum právneho štátu, ktorý ako spoločný projekt ohlásili Budapešť a Varšava. Zatiaľ sú podľa neho Slovensko a Česko toho názoru, že máme dostatok inštitúcií. Ak budú výstupy tejto novej inštitúcie príspevkom do diskusie je to podľa Klusa v poriadku, ale „ak budú podrývať autoritu európskych inštitúcií, tak to nebude prijaté pozitívne“.

Nemecký návrh

Správe eurokomisie sa dostalo v mnohých krajinách pozitívneho prijatia. Nemecký minister pre EÚ Michael Roth zagratuloval komisárom Didierovi Reyndersovi a Věre Jourovej k vypracovaniu správy. „Je na čase, aby si členské štáty vyhrnuli rukávy,“ konštatoval.

Správa na adresu Nemecka spomína prebiehajúcu diskusiu o tom, či majú federálni alebo štátni ministri spravodlivosti dostať právomoc ukladať inštrukcie prokuratúre. Zároveň konštatuje, že Nemecko má dostatočné „inštitucionálne záruky a dlhodobé zvyklosti, ktoré znižujú riziko, že exekutíva túto právomoc  zneužije“.

Nemecké predsedníctvo Rady EÚ tento týždeň predstavilo kompromisný návrh nariadenia, ktoré prepája vyplácanie eurofondov s dodržiavaním zásad právneho štátu. Veľvyslanci pri EÚ dali následne zelenú, aby sa na základe tohto návrhu spustili rokovania s Európskym parlamentom.

Podľa informácií EURACTIV.com proti tomuto návrhu boli okrem Maďarska a Poľska, ktoré ho odmietajú z princípu, aj členovia tzv. šetrnej štvorky – Rakúska, Holandska, Dánsko, Švédsko, ktorým sa zdal príliš oslabený. Kompromisný návrh napriek tomu v Rade prešiel.

Maďarský premiér Viktor Orbán sa podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI pred odchodom na summit vyjadril, že v prípade, že sa krajiny s Európskym parlamentom na mechanizme nedohodnú, mohol by sa balík obnovy postaviť na báze medzivládnych dohôd. Orbán minulosti hrozil, že stiahne svoj súhlas s plánom obnovy, ak sa téma eurofondov definitívne spojí so stavom právneho štátu.

Pozitívne reakcie

Rakúska ministerka pre EÚ Karoline Edtstadler privítala správu Európskej komisie. Zároveň zastáva názor, že dostupnosť finančnej pomoci EÚ by mala byť naviazaná na dodržiavanie princípov právneho štátu.

Podľa talianskeho vládneho zdroja je Taliansko s hodnotením spokojné. Rím takisto podporuje snahu nemeckého predsedníctva EÚ vytvoriť súbor efektívnych nástrojov EÚ na dodržiavanie princípov právneho štátu.

Česká republika takisto prijala správu pozitívne. „Hodnoty právneho štátu a nezávislého súdnictva sú pre Českú republiku kľúčové. Preto sa zo správy tešíme. Máme zdravý právny štát a pracujeme na oblastiach, kde máme nedostatky,“ povedala štátna tajomníčka pre európske záležitosti Milena Hrdinková.

Správa kritizuje Českú republika za nedostatočný boj proti korupcii, netransparentné vlastníctvo médií a za rastúcu nevraživosť voči neziskovým organizáciám. Správa sa taktiež zaoberá zneužívaním európskych dotácií a konfliktom záujmov niektorých verejných činiteľov. Odvoláva sa aj na audit, ktorý usvedčil českého premiéra Andrea Babiša z konfliktu záujmov.

Na druhej strane správa vyzdvihuje dobrý stav nezávislosti českého súdnictva. Všíma si, že v diskusii je niekoľko zákonov, ktoré by ju v prípade schválenia ešte vylepšili.

Rumunsko a Bulharsko sú sklamané, že správa Komisie nateraz nenahradí špeciálny monitorovací mechanizmus, ktorý platí pre obe krajiny od ich vstupu do EÚ.

„Rumunsko dlhodobo argumentuje, že potrebuje správu o stave právneho štátu ako je táto, viac ako Mechanizmus monitoringu a spolupráce. Tento mechanizmus Bulharsko a Rumunsko diskriminuje oproti ostatným členským štátom,“ vyjadril sa prezident Rumunska Klaus Iohannis s tým, že súhlasí s popisom stavu právneho štátu v správe eurokomisie.

Podobný názor zastáva Bulharsko. Podľa ministerky spravodlivosti Desislavy Akhladovej a vládnej strany GERB je správa „pozitívna a objektívna“ napriek tomu, že správa konštatuje, že v krajina nemá výsledky v boji proti korupcii a väčšina médií slúži vláde.

Právny štát: Každý má priestor na zlepšenie. Niektoré štáty viac ako iné

Správa Európskej komisie pomenováva trendy aj hlavný vývoj vo všetkých členských štátoch. Na Slovensku si všíma potrebnú reformu justície, kapacity Špeciálnej prokuratúry a NAKA či netransparentnosť vlastníctva médií.

Pozitívny ohlas má správa aj u ministerky spravodlivosti Slovinska Lilijany Kozlovič, najmä preto správa hovorí o dobrom stave slovinskej justície. Obzvlášť oceňuje dobré personálne a organizačné fungovanie Súdnej rady a Ústavného súdu, ako aj používanie informačných technológii.

Slovinská opozícia hovorí, že obsah správy sa dal očakávať. Z jej pohľadu problém spočíva najmä v problematickom prístupe Slovinska ku krajinám, ktoré nerešpektujú princípy právneho štátu. Slovinský premiér Janez Janša viackrát podporil maďarského premiéra Orbána v jeho spore s európskymi inštitúciami.

Kritika

Poľsko a Maďarsko obsah správy aj metodológiu odmietli v spoločnom vyhlásení.

„Táto správa nemôže byť základom diskusie o stave právneho štátu v EÚ. Má arbitrárny obsah a neodvoláva sa na žiadne referenčné body, ktoré platia objektívne pre všetky členské štáty,“ vyhlásili spoločne poľský minister a maďarská ministerka spravodlivosti.

Správa tlmočí vážne obavy Komisie nad poľskými justičnými reformami z roku 2015, ktorá posilnila právomoci vlády na úkor nezávislosti sudcov.

„Nesúhlasíme s využívaním rôznych klauzúl na zastrašovanie len preto, že niekomu sa nepáči naša vláda,“ uviedol poľský premiér Mateusz Morawiecki v súvislosti s diskusiou o dostupnosti eurofondov a právnym štátom.