Štátny tajomník: Únia potrebuje kritikov, ktorí to s ňou myslia dobre

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí František Ružička na podujatí Národného konvetu o EÚ v Banskej Bystrici. [MZVaEZ SR]

Hlas EÚ vo svete takmer nepočuť, sme príliš zahľadení do seba, prízvukoval na podujatí #MYSMEEÚ v Banskej Bystrici štátny tajomník ministerstva zahraničia František Ružička.

Tvrdí, že Únia potrebuje aj „rýpalkov“, no nie populistických, ktorí hovoria o vysávačoch a žiarovkách, ale tých, ktorí sa zamýšľajú nad tým, ako urobiť Európu lepšou.

Ružička to povedal na ďalšom podujatí Národného konventu o EÚ, na banskobystrickej Univerzite Mateja Bela.

„Keď ste doma medzi priateľmi, hovoríte len pochvaly? Keď hovoríte pochvaly vyvíjate sa dopredu?“ kladie rétorickú otázku.

Romantika skončila

Romantické 90. roky boli podľa neho najlepšie roky, ktoré Európa zažila, potom prišili vytriezvenia v podobe ekonomickej, politickej, ideovej či migračnej krízy.

Najneskôr „od nášho vstupu sa Európa zmenila na seminár o samej sebe.“ Veci sa riešia reaktívne a únia stratila ducha, ktorý mala pri svojom zakladaní – odmietanie konfliktov a snaha o prosperitu v krajinách, ktoré rešpektujú právo a rešpektujú ľudské práva.

„Musíme prestať deliť Európu na starých a nových členov. Dokazujeme aj za cenu obetí sociálnych a ekonomických, že sme Európanmi, prestaňte na nás pozerať, že to ste vy čo búrajú Európu.“

Dvojité štandardy podľa neho majú vplyv na to, ako ľudia myslia a to musíme vyriešiť. „Buďme asertívni a konštruktívni partneri“.

Už pomaly ani na Ukrajine nás nie je počuť

Európa potrebuje vyprať a osviežiť myšlienky, hovorí Ružička.

„Existuje bublina OSN a existuje bublina Bruselu, kde sa čičíkame štatistikami.“

Ako hovorí, šesť rokov v USA na diplomatickej misii pri OSN, mu dalo perspektívu ako vyzerá EÚ svetovými očami.

„Európska politika vo svetovej politike nie je, tak ako si myslíme, že je,“ hovorí s tým, že problémom je klesajúca akcieschopnosť. Spomína prípady ako je Jeruzalem, útok na Palestínu, obchodné záležitosti, rezolúcie týkajúce sa ľudských práv.

„Partneri sa pýtajú, kde je únia? Ako chcete udávať smer, ak sa nedokážete spojiť? Oni očakávajú, že vieme určiť smer a prebrať zodpovednosť. Už pomaly ani na tej Ukrajine nás nie je počuť.“

Únia je na globálnej scéne lídrom akurát v klimatickej zmene a v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, konštatuje.

Prístup na trhy, technologický pokrok

Pokiaľ ide o migráciu, tou sme sa podľa neho začali zaoberať až keď sa nás začala bezprostredne týkať. Pripomína, že na svete je 244 miliónov migrantov, väčšina mimo Európy.

„Niektoré výroky boli maximálne nešťastné a niektoré výroky zapríčinili, že tie toky sa zvýšili aj smerom k nám,“ hodnotí štátny tajomník.

Riešenie podľa neho nie je o 1 alebo dvoch 2 miliardách pre Afriku, ale o tom, či im dáme prístup na trhy, či im dáme možnosť kontroly nad ich vlastnými nerastným surovinami. Až potom sa môžeme rozprávať o ukončení konfliktov v subsaharskej Afrike, ktoré produkujú aj migráciu.

Postaviť sa treba aj k klimatickým utečencom, ktorých krajiny sa stali neobývateľné, nie preto, že by ich niekto obsadil, alebo že by si to sami zapríčinili, ale kvôli globálnemu otepľovaniu ku ktorému sme aj my prispeli.

Digitálny a technologický pokrok treba pretaviť do toho, aby sme nemuseli čeliť fenoménom ako chudoba, nerovnomerné rozdelenie bohatstva a nadmerná spotreba. Aj táto nerovnováha vytvára migračné tlaky, dodáva František Ružička.