Štáty Únie sa na digitálnej dani nedohodli, krajiny V4 plánujú konať na vlastnú päsť

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Po tom, čo stroskotal plán EÚ zdaniť digitálnych gigantov ako Google či Facebook, Komisia navrhuje, aby Rada EÚ o daniach hlasovala kvalifikovanou väčšinou. Krajiny V4 to odmietajú a avizujú prípravy svojich národných digitálnych daní. 

Ministri financií krajín Vyšehradskej štvorky sa na minuloročnom Tatra Summite na Štrbskom plese dohodli na podpore európskeho plánu zdaniť digitálnu ekonomiku do konca roku 2018. Financmajstri v deklarácii označili digitalizáciu za jednu „z najvýraznejších zmien v ekonomike od priemyselnej revolúcie. Zdôraznili tiež, že dnešné pravidlá zdaňovania digitálnej ekonomiky dostatočne nezachycujú výhodné postavenie, ktoré jej rozvoj ponúkol technologickým gigantom. Všetci štyria ministri preto podporili „bez toho, aby bol dotknutý záverečný text smernice, prijatie dane z digitálnych služieb“.

Deklarácia odkazovala na návrh Komisie o dani z digitálnych služieb (DST), ktorú európska exekutíva predstavila v marci minulého roku. Dve smernice boli výsledkom niekoľko mesiacov trvajúcich debát a nezhôd medzi členskými štátmi. Jej cieľom je zvýšiť daň z digitálnych služieb, ktoré sú v súčasnosti podľa Komisie zdanené nedostatočne. Technologickí giganti ako Google, Facebook, Apple a ďalšie spoločnosti s ročným obratom nad 750 miliónov eur a zdaniteľnými príjmami nad 50 miliónov eur v rámci EÚ by podľa navrhovaných pravidiel mali platiť trojpercentnú daň z príjmov v každej krajine, kde tieto príjmy vytvárajú. Európska legislatíva dnes spoločnostiam umožňuje platiť dane v krajinách, kde majú trvalé sídlo, teda spravidla v krajinách s nízkymi alebo nulovými firemnými daňami.

Hoci sa väčšina krajín Únie zhoduje na tom, že sú daňové predpisy EÚ zastarané, nedokázali sa stále dohodnúť na ich zmene. Malé krajiny s nízkym daňovým zaťažením aj po dlhých mesiacoch diskusií o DST reformu stále odmietajú. Rovnaký osud postihol aj kompromisný návrh Francúzska a Nemecka, ktorý zdanenie cieli iba na príjmy z online reklamy (Daň z digitálnej reklamy, DAT).

Pre prijatie rozhodnutia v daňovej oblasti je potrebný jednomyseľný súhlas všetkých členských krajín EÚ.

Únia je na štarte ďalšieho behu na dlhú trať: Komisia predstavila „digitálnu daň“

Súčasťou návrhu Európskej komisie je aj dočasná daň z príjmov z digitálnych aktivít, ktorá by každoročne mohla zvýšiť príjmy rozpočtov členských krajín o 5 miliárd eur. Komisia uisťuje, že jej plán nie je namierený proti konkrétnej spoločnosti alebo krajine. 

 Pellegrini: Je to predsa jednoduché

 Z krajín V4 bola digitálna daň najhorúcejšou témou v Českej republike. Efektívne zdanenie je jednou z priorít súčasnej vlády, a digitálna daň bola v Česku na stole dlhú dobu. Praha tiež podporila návrh Komisie v Rade EÚ. „Česká republika presadzovala spoločný prístup k DST, čo však Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) zamietla. Za najlepšiu možnosť dnes považujeme dlhodobé riešenie na úrovni krajín OECD,“ hovorí stanovisko českého ministerstva financií.

Vladimír Štípek zo Zväzu priemyslu a dopravy tvrdí, že aj keď vláda návrh Komisie od začiatku podporovala, Zväz z neho nadšený nebol. „Pôvodný návrh nebol dobre pripravený, a preto sme ho odmietali. Jedna z klauzúl by viedla k dvojitému zdaneniu európskych spoločností,“ hovorí Štípek. Zväz podľa neho uprednostňuje riešenie na úrovni OECD.

Zdanenie digitálnej ekonomiky na európskej úrovni od začiatku podporovalo aj Slovensko. Bratislava bola zástancom dočasného riešenia, pokiaľ sa nepodarí prijať „ komplexné, ideálne, globálne riešenie,“ uviedlo pre portál EURACTIV.sk ministerstvo financií. „Slovensko podporovalo prijatie DST a v záujme dosiahnutia harmonizovaného kompromisu aj prijatie DAT,“ dodáva hovorkyňa rezortu Alexandra Gogová.

Digitálna daň bude hotová ešte tento rok

Smernica, ktorá má zaistiť, aby veľké internetové firmy ako Google a Facebook v EÚ platili spravodlivé dane, bude platná, pokým nevznikne celosvetová dohoda na zdaňovaní digitálnej ekonomiky.

Líder opozičnej SaS Richard Sulík v zavedení digitálnej dane, naopak, vidí „mnohé riziká“. Sulík hovorí, že jej zavedenie si vyžaduje harmonizácovanie jej základu v EÚ, čo podľa neho vydláždi cestu prijatiu spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB). „Keďže v tom vidím salámovú metódu, ktorej konečným cieľom je harmonizácia daňových systémov v Európe, som proti tomuto návrhu,“ dodáva Sulík.

Digitálna daň sa dostala aj na program varšavskej schôdzky medzi poľským a slovenským premiérom v apríli 2018. Poľský premiér Mateusz Morawiecki zdôraznil snahu zaviesť digitálnu daň spoločne s ostatnými členskými krajinami Únie. Obidvaja premiéri hovorili, že v ich krajinách pôsobí viacero firiem, ktoré u nich vytvárajú príjmy, no dane platia v členských krajinách s nízkym daňovým zaťažením.

„Podnikanie sa odohráva v digitálnom priestore, zväčša bez použitia fyzických peňazí, preto je jednoduché kontrolovať odkiaľ a od koho príjmy pochádzajú,“ vysvetlil slovenský premiér Pellegrini. Dodal, že „je veľmi ľahké“ digitálnych gigantov donútiť, aby z tržieb a ziskov generovaných v krajine platili aj príslušné dane.

Morawiecki zdôraznil, že to bolo práve Poľsko spolu s Nemecko a Francúzskom, ktoré v Rade tlačilo na prijatie spoločnej digitálnej dane. Vo všeobecnosti ale digitálna daň nikdy nebola vo verejnom priestore témou číslo jeden a zostala skôr doménou expertov.

Členské štáty sa nevedia dohodnúť na digitálnej dani. Rakúsko ju chce do konca roku

Ministri financií EÚ hľadajú kompromisné riešenie zdaňovania veľkých digitálnych firiem ako Facebook či Amazon. Slovensko je „otvorené diskusii“ o dočasnej trojpercentnej dani z príjmov internetových gigantov.

Zástupca riaditeľa daňového odboru poľského ministerstva financií Filip Majdowski potvrdzuje, že Poľsko je súčasťou rozhovorov o zavedení digitálnej dani tak na európskej úrovni, ako aj v rámci OECD. Majdowski ale tiež pripomína, že s DST súvisí viacero problémov, ktorým sa treba vyhnúť. Medzi najvýznamnejšie patrí dvojité zdanenie a medzery v zákone, ktoré by spoločnostiam umožnili presúvať peniaze medzi divíziami s cieľom vyhnúť sa zdaneniu.

Podľa expertky Európskej technologickej asociácie (European Tech Alliance), ktorá združuje európske digitálne spoločnosti, Magdaleny Piechovej, musí byť nové fiškálne zaťaženie založené na princípe férového zdaňovania. V tomto ohľade by príjmy, ktoré už sú zdanené  firemnými daňami nemali byť zdanené druhýkrát. „Aby sme zaistili férovú konkurenciu digitálnym spoločnostiam, nová daň by mala byť aplikovaná iba v prípade, kedy daná spoločnosť neplatí korporátnu daň v každej krajine, v ktorej operuje,“  varovala Piechová.

Oproti ostatným trom krajinám V4 je situácia v Maďarsku trochu odlišná. Hoci sa na jeseň maďarský financmajster Mihály Varga podpísal pod spoločnú deklaráciu krajín V4, ktorá schvaľovala návrh Komisie, na domácej scéne prezentoval trochu odlišný pohľad na vec. Varga verí, že veľké digitálne spoločnosti môžu byť efektívne zdanené iba na základe celosvetovej iniciatívy. Pokým takáto iniciatíva nevznikne, musí Maďarsko, ako tvrdí, zaviesť dočasné opatrenia. Podľa ministerstva financií by diskusia mala prebiehať na úrovni OECD, pričom by ju mal rozprúdiť práve návrh Komisie.

V krajinách Vyšehradu znie volanie po národných legislatívach

 Nakoľko ani jeden z návrhov európskej digitálnej dane nezískal v Rade podporu všetkých členských štátov, niektoré z nich začali s prípravou vlastných pánov ako zdaniť veľké internetové firmy. Rovnaký krok teraz zvažujú aj krajiny V4.

Slovensko patrí medzi vôbec prvé krajiny európskej dvadsaťosmičky,   ktoré začali so zdaňovaním digitálnej ekonomiky. Už v roku 2017 vláda presadila novú legislatívu s cieľom zlepšiť výber daní od digitálnych platforiem, ktoré sprostredkúvajú služby v doprave či bývaní. Nový zákon spoločnostiam ako Uber, AirBnB či Booking.com, uložil povinnosť zriadiť takzvané stále prevádzkarne na základe ktorých zdaňujú svoje príjmy priamo na Slovensku.  Cieľom Novely je zrovnoprávnenie podmienok pre jednotlivých poskytovateľov služieb bez ohľadu na to, či sú ich služby sprostredkovávané fyzicky alebo digitálne.

Po zavedení dane slovenské ministerstvo financií oznámilo rozhodnutie zamerať sa aj na veľké digitálne spoločnosti. Neskôr sa však prioritou stalo spoločné európske riešenie a tak rezort zatiaľ nepredstavil žiadne konkrétne legislatívne kroky. Po tom, čo rokovania o digitálnej dani v Rade EÚ stroskotali, analyzuje „možnosti nastavenia tejto dane s efektom jej prípadného zavedenia do praxe v budúcnosti,“ upresňuje pre EURACTIV ministerstvo.

Francúzi nechcú čakať na Úniu, zavádzajú vlastnú digitálnu daň

Francúzsko predstaví zákon o digitálnej dani namierenej na príjmy z online reklamy nadnárodných technologických gigantov ako Google a Facebook. Nová daň by do štátnej kasy mala priniesť pol miliardy eur. 

Tejto témy sa nedávno ujal aj šéf Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko, ktorý začiatkom marca navrhol zrušenie koncesionárskych poplatkov za využívanie služieb Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Dieru v rozpočte, ktorú zrušenie koncesionárskych poplatkov prinesie, Danko navrhol kompenzovať národnou digitálnou daňou.

Europoslanec Ivan Štefanec (KDH, EPP) ale so zavádzaním nových daní nesúhlasí. Vie si však predstaviť nový mechanizmus, ktorý by nahradil navrhované zdanenie digitálnych spoločností. „Riešenie však musí byť rozpočtovo neutrálne a nesmie vytvárať novú byrokraciu,“ dodal Štefanec.

Vytvorenie vlastnej verzie digitálnej dane po kolapse návrhu Komisie už avizovala aj Česká republika. „Intenzívne analyzujeme možné cesty a zvažujeme zavedenie digitálnej dane na národnej úrovni. Ďalšie kroky budú závisieť na dohode v koalícii,“ hovorí stanovisko ministerstva. Konkrétne návrhy však zatiaľ na stole nie sú.

Za zavedenie digitálnej dane sa paradoxne vyslovuje spoločnosť Seznam.cz, ktorej na trhu konkuruje Google.

„Myslíme si, že nie je udržateľné, aby spoločnosti v rovnakom sektore platili rozdielne dane. Seznam.cz zaplatil v roku 2017 24 miliónov eur na dani z pridanej hodnoty. Nadnárodné korporácie pritom platia dane vo výške niekoľkých stoviek tisíc eur,“ povedala Věra Průchová zo Seznam.cz. „Je neakceptovateľné, aby daňové zvýhodnenia a nerovnosť naďalej deformovali trh a znevýhodňovali európske spoločnosti,“ dodala.

S Průchovou súhlasí aj podpredseda opozičnej Pirátskej strany Mikuláš Peksa. „Pokiaľ chceme ďalej rozvíjať našu ekonomiku, v prvom rade potrebujeme férové podmienky pre naše spoločnosti aj nadnárodných technologických gigantov,“ povedal. Zdanenie spoločností so silnou pozíciou na trhu považuje za logické. Na druhej strane, je ale nutné ochraňovať malé a stredné podniky, ktoré sú hybnou silou inovácií. Rovnaký názor má aj Zväz priemyslu a dopravy. „Z diskusií a posledných návrhov vyplýva, že minimálny obrat (od ktorého bude daň platiť, pozn. red.) bude dostatočne vysoký, takže české spoločnosti nezasiahne,“ povedal Štípek.

V Maďarsku vláda v roku 2014 zaviedla daň z reklamy, ktorú odvtedy novelizovala. Daň cieli na reklamy v maďarskom jazyku a reklamy na maďarských webových stránkach. To zvýhodňuje spoločnosti ako Google a Facebook, keďže sa ich táto daň netýka. Mercédecz Gyukeriová, maďarská ekonomická novinárka tvrdí, že riešením nie je rozšírenie vládnych opatrení, ale zrušenie dane z reklamy ako takej, nakoľko nemá valný vplyv na štátny rozpočet.

Podľa súčasnej schémy platia všetky spoločnosti zhodnú deväťpercentnú daň. „Počas niekoľkých posledných rokov sa Maďarsko vďaka nízkym sadzbám a spôsobu výpočtu daní zmenilo na daňový raj. Nie je prekvapením, že škandál LuxLeaks odhalil v krajine prítomnosť spoločností ako Walmart alebo Walt Disney,“ podotkla Gyukeriová.

Americkí senátori: Digitálna daň EÚ diskriminuje naše spoločnosti

Zavedenie digitálnej dane, ktorú v novembri predstavila Európska komisia, otvorene podporuje 19 členských štátov. Ostatné krajiny chcú diskusiu o zlučiteľnosti dane z digitálnych služieb s medzinárodnými dohodami. 

Poľský premiér Mateusz Morawiecki digitálnu daň nedávno spomenul ako možný spôsob financovania nového sociálneho balíčku, ktorý na konci februára predstavil šéf vládnucej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczynski. Päť Kaczynskeho sociálnych programov by malo stáť okolo desať miliárd eur. Poľská digitálna daň by podľa Morawieckeho mohla do štátneho rozpočtu priniesť 230 miliónov eur a vzťahovala by sa iba na technologických gigantov ako Facebook, Google či Apple.

Vláda ale zatiaľ o digitálnej dani neposkytla veľa detailov. Nie je jasné ani to, či už spustila práce na návrhu zákona. Oficiálne Varšava stále spolupracuje na návrhoch legislatívy v Európskej únii a OECD. „Ministerstvo financií v súčasnosti analyzuje existujúce regulácie a návrhy v rôznych krajinách. Stále však hľadáme riešenia na európskej úrovni a snažíme sa nájsť akceptovateľný kompromis pre členské štáty,“ tvrdí poľský rezort financií.

V4 sa fiškálnej suverenity vzdať nechystá

 Pomalý pokrok v prebiehajúcich debatách o digitálnom zdanení v Únii otvoril priestor pre širšiu diskusiu o reforme rozhodovacieho procesu vo veciach európskej daňovej politiky. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v poslednom prejave o stave Únie navrhol, aby Rada  v niektorých daňových otázkach prešla na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. V januári Komisia pripravila stratégiu, v ktorej navrhuje štvoretapový prechod vedúci k zrušeniu práva veta v daňovej politike.

Komisia poukázala na praktiku niektorých členských štátov, ktoré podporu dôležitých návrhov v oblasti daní podmieňujú podporou svojich návrhov v úplne odlišných oblastiach. Príkladom je český premiér Andrej Babiš, ktorý zablokoval návrh znížiť daň z pridanej hodnoty pre e-knihy v snahe získať podporu členských štátov pre svoj návrh takzvaného Reverse charge mechanizmu, ktorý presúva platbu DPH z dodávateľa na odberateľa.

Komisia navrhuje prechod k väčšinovému hlasovaniu v daňových otázkach

Jednomyseľnosť pri rozhodovaní o daňových otázkach v Rade EÚ by postupne mala nahradiť kvalifikovaná väčšina. 

Babiš ale plán Komisie o prechode na systém hlasovania kvalifikovanou väčšinou jednoznačne odmieta. Český premiér vyhlásil, že so zmenou spôsobu hlasovanie nebude súhlasiť „pokým on bude vo vláde“. „V tejto oblasti preferujeme konsenzuálne hlasovanie. Kvalifikovaná väčšina oslabí úlohu menších členských štátov,“ upresňuje českú pozíciu ministerstvo financií.

Stredoeurópske krajiny oficiálne naďalej podporujú expertné debaty o návrhu DST. Ich spoločnou snahou je však tiež zabrániť obmedzovaniu právomoci ukladať dane, ktoré považujú za základný atribút suverénneho štátu. Viktor Orbán v Maďarsku zdôrazňuje, že výber daní od digitálnych spoločností je v záujme krajiny a zároveň sa dištancuje od iniciatív na európskej úrovni. V kontexte ďalších maďarských krokov sa to dá iba ťažko považovať za prekvapenie. Orbán niekoľkokrát zdôraznil, že akákoľvek harmonizácia daní je proti záujmom Maďarska. Podľa Gyukeriovej je vláda v Budapešti presvedčená, že európska legislatíva prinesie viac škody ako úžitku. „Pokiaľ príjmu tento návrh, môžu pomôcť otvoriť dvere ďalšej harmonizácii,“ skonštatovala Gyukeriová.

Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou? Na Slovensku sme na to citliví

Predseda Európskej komisie v stredajšom prejave spomenul možnosť prejsť v niektorých oblastiach – ako je zahraničná politika alebo dane – na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Na Slovensku to vyvoláva nepokoj.

Maďarská vláda podľa Gyukeriovej považuje daňovú suverenitu za kľúčový nástroj využiteľný pri lákaní zahraničných investorov, Tento prístup môže mať ale v prípade digitálnych spoločností opačný efekt, nakoľko ušlý príjem z daní veľké nadnárodné spoločnosti nekompenzujú nijakou aktivitou v oblasti produkcie a nemajú veľký prínos ani v sociálnej oblasti.

Komisia vo svojej iniciatíve nemôže počítať ani s podporou Slovenska. Pre Euractiv.sk to potvrdil slovenský rezort financií. V tomto postoji sú s vládou na jednej lodi aj opoziční politici. Richard Sulík považuje právo veta za najsilnejší politický nástroj, ktorý majú malé krajiny EÚ na presadzovanie svojich Je za jeho zachovanie vo všetkých oblastiach, v ktorých sa dnes rozhoduje jednomyseľne.  . Sulík by právo ponechal vo všetkých oblastiach. „V opačnom prípade by tým Slovensko odovzdalo budúcnosť svojho daňového systému z rúk slovenskej vlády do Bruselu,“ varuje Sulík. Proti návrhu európskej exekutívy je aj jeho kolega z europarlamentu Ivan Štefanec, podľa ktorého by mohol „masívne poškodiť ekonomiku Slovenska.“