Summit bude riešiť koho pustiť k rozhodovaniu o eurozóne

Zdroj: TASR/AP Photo/Ferdinand Ostrop

Lídri Európskej únie sa v pondelok stretávajú, aby sa okrem iného dohodli na prísnejších fiškálnych pravidlách, ktoré majú ochrániť eurozónu pred ďalšími krízami.

Tesne pred summitom však podľa diplomatických zdrojov neexistovala na ministerskej úrovni dohoda o tom, aký status  majú mať v novej schéme krajiny, ktoré zatiaľ euro nepoužívajú.

Summit sa má oficiálne venovať  rastu a tvorbe pracovných miest. Zároveň má ale posunúť prípravu novej medzivládnej fiškálnej dohody pre eurozónu a prípadne ďalšie krajiny.

Rokovania pokračovali aj cez víkend, zdroje z ich blízkosti tvrdia, že hlavný problém budú musieť vyriešiť až hlavy štátov a vlád, ktorí sa v týchto chvíľach presúvajú do Bruselu.

Bulharský prezident Rossen Plevneliev, ktorý je na svojej prvej návšteve belgickej metropoly novinárom povedal, že jeho krajina podporuje Poľsko. Varšava je totiž  hlavným nositeľom myšlienky, že krajiny, ktoré sa pripravujú na prijatie eura, by mali mať prístup na rokovania členských štátov eurozóny.

Súčasní členovia klubu ale v tejto otázke nie sú jednotní. Litva sa oficiálne vyjadrila, že sa k fiškálnemu kompaktu pridá. Potvrdili to aj jej diplomati.

Bulharský minister financií Simenon Djankov v Bruseli povedal, že jeho krajina má záujem o pozorovateľský štatút a že v tom má podporu Nemecka.

Diplomati potvrdzujú, že Berlín je ochotný nečlenským krajinám pozorovateľský status udeliť, pretože počíta s tým, že aj keď nebudú mať hlasovacie právo, v mnohých otázkach budú podporovať nemecké pozície.

Mohlo byť tak lepšie odolávať Francúzsku, ktoré má podľa diplomatov údajne podporu „celého juhu“. Článok 7. návrhu fiškálneho kompaktu predpokladá mechanizmus, na základe ktorého môže byť návrh Komisie začať procedúru pre nadmerný deficit zvrátený kvalifikovanou väčšinou vypočítanou analogicky k rozhodovacím procesom na úrovni EÚ.

Grécko je stále téma

Grécko bude na dnešnom summite európskych lídrov určite vzbudzovať pozornosť.

Olli Rehn, komisár pre hospodárske a menové záležitosti, sa na margo reštrukturalizácie gréckeho dlhu v piatok na Svetovom ekonomickom fóre v Davose vyjadril: "Pravdepodobne sa podiel účasti verejného sektora bude musieť zvýšiť, ale nebude to nič dramatické."

Bolo to po prvýkrát, čo komisár priznal, že na druhý záchranný balík pre Grécko bude potrebných viac než pôvodne plánovaných €130 miliárd, ako predtým tvrdili Francúzsko, Nemecko a iné štáty eurozóny.

Presnú výšku rozdielu ešte nestanovili. Nepotvrdené správy uvádzajú €12-15 miliárd. EÚ vysvetľuje, že tento rozdiel nezasiahne súkromných veriteľov, ktorí sa podieľajú na tzv. Iniciatíve súkromného sektora (Private Sector Initiative – PSI). Presná hodnota rozdielu bude zmáznáma až po finalizovaní dohody o PSI.

Čo chýba má riešiť EÚ a ECB

Rehn povedal, že ďalšie rozdiel by mal byť na pleciach "verejného sektoru a európskych inštitúcií". EK predpokladá, že záťaž sa rozdelí medzi ECB a štáty eurozóny. ECB však zatiaľ odmietla špekulovať, či to bude mať vplyv na skresanie gréckych rezerv.

Rehn je optimistom a tvrdí, že dohoda s bankami je otázkou "nadchádzajúcich dní." "Máme blízko k dohode medzi gréckou vládou a súkromným sektorom." Táto dohoda by mala byť uzatvrorená už v januári, nie februári“.

Predstavitelia EÚ tvrdia, o Grécku sa v pondelok na summite diskutovať nebude.

Európska komisia dnes predložila návrh na pomoc členským štátom s €82 miliardami nepoužitých prostriedkov z kohéznych fondov. Toto bude jedna z kľúčových tém summitu, hoci niektorí poukazujú na to, že je to len spôsob ako zmierniť bolesť z krízy bez riešenia podstaty problému.

„Je to ako liečiť zlomenú ruku paracetamolom,“ hovorí nemenovaný predstaviteľ inštitúcií EÚ.