„Summit nehumánnosti“? Dohoda o migrácii čelí kritike aj otázkam

Európski lídri krátko po dosiahnutí dohody o migrácii. [Európska únia]

Regionálne platformy vylodenia odmietajú krajiny, ktoré ich majú hostiť. Podoba kontrolovaných centier pre migrantov v Európskej únii je zase nejasná. A stredoeurópske krajiny popreli, že by sľúbili pomôc Nemecku.

Európski lídri sa na summite 28. júna dohodli na niekoľkých opatreniach, ktorými chcú čeliť migračným tokom. Napriek počiatočnému optimizmu lídrov sú opatrenia pár dní po summite spochybňované. Týka sa to regionálnych platforiem vylodenia v severnej Afrike, kontrolovaných centier v Európskej únii, aj sekundárnej migrácie a Nemecka.

Kríza v nemeckej vláde, ktorú mal summit zmierniť, pokračovala aj v pondelok 2. júla.

Štáty Vyšehradskej skupiny odmietli návrat migrantov, ktorí sa v nich zaregistrovali, a potom odišli do Nemecka. Slovenský premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) však sľúbil navýšiť slovenský príspevok do trustového fondu pre Afriku a chce o tom hovoriť aj s ostatnými krajinami V4.

V nadväznosti na summit Európska komisia v pondelok uviedla, že rozhodla o dodatočnej finančnej pomoci vo výške 45,6 milióna eur pre Španielsko a Grécko, ktoré sú vystavené novým migračným tlakom.

Zariadenia v Európe a mimo nej

V rámci prvého opatrenia požiadala Európska rada ostatné európske inštitúcie, aby „preskúmali koncepciu regionálnych platforiem vylodenia“ mimo Európy. Mali by sa nachádzať pravdepodobne v severnej Afrike a zhromažďovať migrantov, ktorí sa snažia o prechod do Európskej únie.

Dramatický summit o migrácii sa skončil dohodou. Slovensko je spokojné

Lídri Európskej únie dosiahli potrebnú dohodu v otázkach migračnej politiky. Peter Pellegrini je so závermi summitu spokojný, keďže na Slovensko neprídu žiadni migranti bez súhlasu vlády. Je však ochotný pomôcť susedným krajinám.

Druhým opatrením majú byť zariadenia, ktoré vzniknú na európskom pobreží Stredozemného mora. „Na území EÚ by sa mali tí, ktorí boli zachránení, podľa medzinárodného práva prijať na základe spoločného úsilia prostredníctvom transferu do kontrolovaných centier zriadených v členských štátoch, a to výlučne na dobrovoľnom základe, v ktorých by sa za plnej podpory zo strany EÚ rýchlym a bezpečným procesom vybavovania umožnilo rozlišovanie medzi neregulárnymi migrantmi, ktorí sa navrátia, a tými, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, na ktorých by sa uplatnila zásada solidarity,“ píše sa v záveroch summitu.

Tretím opatrením odsúhlaseným na summite sú dobrovoľné relokácie z Talianska, ktoré čelí najväčšiemu náporu migrantov. Jednotlivé krajiny si majú žiadateľov o azyl preberať opäť na dobrovoľnej báze, teda bez vytyčovania kvót.

Závery summitu obsahujú napokon pasáž o sekundárnej migrácii, ktorá mohla nemeckej kancelárke pomôcť vyriešiť vnútrokoaličný spor. Vlády členských krajín jej totiž prisľúbili, že vytvoria potrebné administratívne a legislatívne predpoklady na zastavenie vnútornej migrácie. Merkelová tak predpokladala, že dokáže vyjsť v ústrety Kresťanskosociálnej únii (CSU) a jej požiadavkám.

Príliš skorý optimizmus?

Nemecká kancelárka Angela Merkelová privítala dohodu členských krajín s netajenou radosťou a optimizmom. Summit bol rozhodujúci pre prežitie jej vlastnej vlády.

Merkelová navrhla, aby migrantov, ktorí boli zaregistrovaní v iných členských krajinách, ale dostali sa do Nemecka, umiestňovali v dočasných „zberných centrách“. Informovala o tom v sobotu (30. júna) agentúra DPA, ktorá sa odvolala na Merkelovej list adresovaný predsedom politických strán tvoriacich nemeckú vládnu koalíciu – Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU), sesterskej Kresťanskosociálnej únie (CSU) a Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD). Kancelárka v liste prezentuje výsledky rokovaní summitu.

Spolkový minister vnútra Horst Seehofer a šéf CSU však na stretnutí predsedníctva svojej strany uviedol, že opatrenia, na ktorých sa európski lídri dohodli, nie sú také účinné ako jednostranné vracanie ľudí na nemeckých hraniciach, ktorí sa zaregistrovali už v inej krajine Únie. Seehofer pohrozil odstúpením z oboch svojich funkcií.

V pondelok 2. júla mali CDU a CSU rokovať, aby zažehnali rozpad vlády.

V3 Merkelovej nepomôže

Merkelová tiež v liste píše, že najmenej 14 členských štátov ju ubezpečilo o svojej pripravenosti podporiť jej prisťahovaleckú politiku a zapojiť sa do snáh o čo najrýchlejší návrat migrantov do krajín, kde boli zaregistrovaní.

Rozhlasová stanica Deutsche Welle spresnila, že túto podporu vyslovili tri krajiny Vyšehradskej štvorky – Maďarsko, Poľsko a Česko – ako aj Belgicko, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Fínsko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Portugalsko a Švédsko.

Vyšehradské krajiny to popreli ešte cez víkend. Maďarský premiér Viktor Orbán označil celú záležitosť za „politickú kačicu“, český premiér Andrej Babiš povedal, že „o ničom takom sa nerokovalo“. Hovorca nemeckej vlády reagoval, že „s poľutovaním akceptujeme dnešné vyjadrenia z Prahy.“

Návrh „zberných centier“ v Nemecku odmietol aj Seehofer.

Slovensko Merkelová nespomenula

Slovensko sa v kancelárkinom liste vôbec nespomína.

„Kancelárka Merkelová sa logicky obrátila na tie krajiny, z ktorých migranti do Nemecka prichádzajú, to je celé. Keďže zo Slovenska do Nemecka migranti neprichádzajú, logicky sa na nás nemohla kancelárka obrátiť, takže to je celé a je to absolútny nezmysel,” povedal slovenským novinárom štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok.

Potvrdil tak skoršie vyjadrenie premiéra Petra Pellegriniho. Predseda vlády ešte na štvrtkovej (28. jún) tlačovej konferencii v Bruseli povedal, že téma uzatvorenia takejto bilaterálnej dohody medzi Slovenskom a Nemeckom o vracaní migrantov z Nemecka do krajín, kde boli zaregistrovaní, na zasadnutí Európskej rady ani len nezaznela.

Uviedol pritom, že ak by Slovensko takúto dohodu uzavrelo, bolo by to z našej strany len „teatrálne gesto“, keďže zo Slovenska do Nemecka nijakí migranti neprúdia.

Slovensko navýši príspevok Afrike

Na summite EÚ sa dohodlo, že do trustového fondu pre Afriku sa presunie ďalších 500 miliónov eur. Ide o rezervný fond, do ktorého výrazne prispela aj V4, pričom v prepočte na obyvateľa išlo o významný príspevok, povedal na posummitovej tlačovej konferencii v Bruseli predseda vlády SR Peter Pellegrini.

„Do trustového fondu pôjde 500 miliónov eur, s tým, že členské štáty sú vyzvané, aby aj navyše prispievali do trustového fondu EÚ… To je fond, do ktorého V4 prispela, myslím, 35 miliónov eur v prvom kole a samozrejme Slovenská republika bude v prípade potreby a prejavenia solidarity ochotná príspevky navýšiť. O (ich) výške ešte hovoriť nemôžem, lebo nebežala takáto diskusia,“ povedal slovenský premiér.

Dodal, že o tejto veci sa Slovensko pravdepodobne ešte poradí s ďalšími krajinami V4.

Podľa Pellegriniho je dôležité, aby EÚ s Afrikou nenarábala ako s „kontinentom, z ktorého k nám prúdi migračná vlna, ale aby sme africký kontinent vnímali v kontexte budúceho rozvoja a prosperity”. Výzva, na ktorej sa lídri na summite EÚ dohodli, smerovala podľa jeho slov k tomu, aby Európska komisia a členské štáty urobili všetko pre to, aby pomohli „aj africkému kontinentu a jednotlivým štátom zvyšovať kvalitu života, budovať infraštruktúru, vzdelávanie, zdravotníctvo” a podobne.

Regionálne platformy vylodenia v Afrike?

Jedným z opatrení, na ktorých sa európski lídri na summite dohodli, sú regionálne platformy vylodenia. Únia chce začať rokovania s africkými štátmi, či sú pripravené zriadiť takéto regionálne centrá pre utečencov na svojom území. Uviedol to v nedeľu 1. júla komisár pre rozpočet Günther Oettinger.

O čom sa hovorilo na migračnom minisummite, kam V4 odmietla prísť

Taliansko navrhuje zrušenie zodpovednosti krajiny prvého príchodu  a vytvorenie ochranných centier vo viacerých krajinách. Francúzsko a Španielsko zase žiadajú vytvorenie uzavretých plošín na vylodenie.

Pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung povedal, že Únia musí vyjednať partnerskú dohodu s krajinami severnej Afriky, či už ležia priamo v stredomorskej oblasti alebo v regióne Sahelu. Nemecký denník uviedol, že za najlepších kandidátov Európska komisia považuje Líbyu, Mali, Niger a Nigériu, aj keď Oettinger nemenoval žiadny konkrétny štát. Komisár sa nedávno vyjadril, že Únia by mohla vyplatiť severoafrickým krajinám šesť miliárd eur na starostlivosť o migrantov snažiacich sa dostať na jej územie.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz, ktorého krajina práve prebrala rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ, sa v sobotu vyjadril, že je dôležité pre jednotlivé krajiny Únie, aby využili svoje kontakty s africkými krajinami s cieľom nájsť riešenie problému s azylantmi. Osobitne spomenul Taliansko a Líbyu, ako aj Španielsko s Marokom.

Agentúra DPA pripomína, že žiadna severoafrická krajina nenaznačila ochotu mať na svojom území potrebnú infraštruktúru. Niekoľko krajín vrátane Egypta, Líbye a Maroka už s takouto myšlienkou vyslovilo nesúhlas.

Kontrolované centrá a hot-spoty

Kritici „kontrolovaných centier“ poukazujú na to, že je zatiaľ nejasné, v čom sa budú líšiť od hot-spotov zriadených v rokoch 2015 až 2016 v Grécku a Taliansku. Hot-spoty čelili značnej kritike, keďže boli otvorené a migranti z nich mohli jednoducho odísť.

„Rozdiel (medzi oboma termínmi) je čisto sémantický, pretože Taliansko má zlé spomienky na hot-spoty,” povedal pre EURACTIV.fr francúzsky zdroj.

Francúzska ministerka európskych záležitostí na brífingu pre novinárov jednoznačne neodpovedala na otázku o charaktere týchto centier. „Nebudú to uzatvorené centrá, ale migranti ich nebudú môcť opustiť,” povedala Nathalie Loiseauová.

Konkrétne opatrenia by mali byť rozpracované cez leto. V4 si kažodpadne presadila, aby tým nebol dotknutý stále platný dublinský princíp. Podľa neho je za žiadateľa o azyl zodpovedný štát, v ktorom ako v prvom požiadal o azyl. „Všetky opatrenia v kontexte týchto
kontrolovaných centier vrátane premiestnenia a presídlenia sa budú vykonávať
na dobrovoľnom základe bez toho, aby bola dotknutá reforma dublinského systému,“ píše sa v záveroch summitu.

Ľavicová frakcia je zúfalá

Zámery členských krajín vytvoriť platformy vylodenia a kontrolované centrá pre migrantov, ktorí sa chcú dostať do Európy, už zožali prvú vlnu kritických ohlasov. Portál Politico citoval nemeckú europoslankyňu Gabi Zimmerovú. Predsedníčka Európskej zjednotenej ľavice/Severskej zelenej ľavice (GUE/NGL) v Európskom parlamente uviedla, že je z týchto dvoch návrhov „zúfalá“.

Začalo sa rakúske predsedníctvo, prioritou majú byť aspekty európskej bezpečnosti

Viedeň prebrala od Sofie symbolické žezlo predsedajúcej krajiny 1. júla. Rakúsko bude Radu Európskej únie viesť už po tretí krát.

„Oznámenie Európskej rady je súčasťou agresívneho úsilia o externalizáciu hraníc EÚ prostredníctvom nejasných dohôd s represívnymi režimami, ktoré viedli k tomu, že migranti boli vohnaní do otroctva v Líbyi, a k tisícom úmrtí v Stredomorí,“ uvádza sa v stanovisku GUE/NGL.

Ľavicová politická frakcia považuje za lepšie riešenie zaistenie „bezpečných a legálnych ciest do Európy“ a žiada, aby bola migračnú politiku postavená na solidarite a rešpektovaní medzinárodného práva. „Vedúci predstavitelia EÚ pošliapali základné práva najzraniteľnejších ľudí – tých, ktorí utekajú z vojnou zničených oblastí s obavami o vlastný život a životy svojich rodín,“ upozornila Zimmerová.

Niektorí európski lídri, vrátane českého premiéra Andreja Babiša, ako príklad riešenia migračnej krízy uvádzajú Austráliu, ktorá migrantov nepustí na svoje územie a sústreďuje ich na území iných krajín. GUE/NGL však v stanovisku pre médiá upozornila, že na ostrovnom štáte Nauru a na ostrove Manus patriacom pod Papuu-Novú Guineu, kde sú utečenci smerujúci do Austrálie sústreďovaní, dochádza k „hroznému porušovaniu ľudských práv“.

Kritika Lekárov bez hraníc

S podobným stanoviskom pre Politico vyrukovala aj medzinárodná humanitárna organizácia Lekári bez hraníc. Šéfka krízového riadenia tejto organizácie Karline Kleijerová skonštatovala, že závery summitu sú veľmi nejasné a nie je isté, čo budú v skutočnosti znamenať.

„Je veľkým sklamaním, že lídri EÚ sa nedokážu dohodnúť na riešeniach, ako pomôcť a chrániť zraniteľné osoby, akými sú žiadatelia o azyl a utečenci. Zdá sa, že nebolo nájdené alebo dokonca ani hľadané žiadne riešenie, ktoré by zabránilo hrozbe utopenia sa migrantov na mori,“ skonštatovala Kleijerová. Dodala, že snaha odsúdiť mimovládne organizácie, ktoré pomáhajú migrantom na mori, je snahou odvracať pozornosť od neschopnosti Únie bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi, od nedostatku solidarity a vízií v rámci EÚ a od „narušeného“ európskeho azylového systému.

Humanitárna organizácia Save the Children závery z Bruselu kritizovala slovami, že v tomto roku sa v dôsledku politiky Únie zvýši počet detí, ktoré sa budú ukrývať, detí, ktoré skončia v rukách pašerákov, a detí, ktoré sa vydajú na nebezpečné cesty, aby sa pokúsili dostať k nimi milovaným ľuďom. Podľa jej názoru účastníci vrcholnej schôdzky nevyužili šancu vytvoriť jednotný a funkčný azylový systém.

Kriticky reagovala aj organizácia Pro Asyl hovoriac o „summite nehumánnosti”. Hlavy štátov a predsedovia vlád nemajú žiadny súcit s prenasledovanými, konštatovala.

OSN závery privítala

Subjekty Organizácie Spojených národov (OSN), ktoré sa osobitne venujú utečencom a migrantom, naopak privítali závery summitu. Hovorca Úradu vysokého komisára OSN (UNHCR) Charlie Yaxley v Ženeve privítal jednotný postoj spoločenstva k azylovej politike konštatujúc, že teraz čakajú už na podrobnosti z dokumentu.

Slovensko je najmenej atraktívnou krajinou pre ľudí hľadajúcich ochranu

Počet ľudí, ktorí vlani žiadali o medzinárodnú ochranu v Európe, klesol. Stále je však oveľa vyšší než pred rokom 2015, keď vrcholila migračná kríza.

Za pozoruhodné označil dosiahnutie konsenzu členských štátov Únie v tejto oblasti hovorca Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) Leonard Doyle zdôrazniac, že sa členské krajiny prejavili ako mimoriadne solidárne.

Tak UNHCR, ako aj IOM sú však proti uzavretým utečeneckým táborom, ktoré by považovali za akceptovateľné iba na veľmi krátky čas. Ľudí, ktorí potrebujú ochranu, by mali čo najrýchlejšie prepraviť do iných krajín, tvrdia.

Hovorkyňa Detského fondu OSN (UNICEF) Sarah Croweová bola zase netajila obavy z možného zadržania detí.

Pomoc Španielsku a Grécku

Komisia z dôvodu zvyšujúceho sa počtu príchodov nelegálnych migrantov vyčlenila pre Španielsko 25,6 milióna eur. Oznámila to v pondelok 2. júla Suma je určená na zlepšenie prijímacích kapacít na južnom pobreží krajiny a v španielskych enklávach Ceuta a Melilla na africkom pobreží, ako aj na zintenzívnenie návratovej politiky.

Ďalších 20 miliónov eur udelila európska exekutíva UNHCR na zlepšenie podmienok prijímania migrantov v Grécku, najmä na ostrove Lesbos.

Komisár pre migráciu, vnútorné veci a občianstvo Dimitris Avramopulos v tejto súvislosti uviedol, že Komisia aj naďalej plní svoj záväzok podporovať členské štáty, ktoré sa ocitnú pod migračným tlakom. Upozornil, že Španielsko vlani zaznamenalo nárast počtu prichádzajúcich migrantov a krajina potrebuje pomoc pri zvládnutí ich počtu a pri readmisii tých, ktorí nemajú právo na udelenie pobytu a právnej ochrany. Zároveň pripomenul, že vlaňajšia protiimigračná dohoda EÚ s Tureckom výrazne prispela k zníženiu počtu migrantov v Grécku, avšak táto krajina ešte stále čelí značnému migračnému tlaku, a to najmä na ostrovoch.

„Viac ako jedna miliarda eur bola doteraz pridelená vo forme núdzovej pomoci na pomoc členským štátom pri riadení migrácie,” uviedol Avramopulos v správe pre médiá. Týka sa to rozpočtového obdobia 2014-2020. Podľa jeho slov táto núdzová pomoc smerovala prevažne do členských štátov najviac postihnutých migračnou krízou, ako sú Taliansko, Grécko, Bulharsko, Chorvátsko, Nemecko, Švédsko a najnovšie aj Španielsko.