Summit v Sibiu: Deliace čiary už v Európe nemajú miesto

Fasáda budovy Národného divadla Radu Stancu v rumunskom Sibiu, upravená pri príležitosti summitu lídrov Únie. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Schôdzka európskych lídrov načrtla smer diskusií o prioritách budúcej Komisie. Slovensko bude presadzovať dokončenie jednotného trhu, vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť či sociálnu spravodlivosť.

Hlavy štátov a premiéri sa na neformálnom summite v rumunskom Sibiu v prijatej deklarácii hovoria o silnejšej, jednotnejšej a férovejšej Únii, ktorá sa nebude vyhýbať veľkým témam a bude chrániť záujmy svojich občanov.

Odkazom summitu v Sibiu je úsilie zachovať jednotu v hľadaní spoločných riešení v obrane Európy od západu na východ a od severu na juh. Pre deliace čiary už v Európe podľa lídrov nie je miesto.

Slovenský premiér Peter Pellegrini stretnutie označil za pokračovanie iniciatívy bratislavského summitu zo septembra 2016, počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Pôvodne mal byť summit v Sibiu prvým stretnutím lídrov bez Spojeného kráľovstva v Európskej únii, ktoré malo pôvodne odísť 29. marca. Odchod Británie z Únie je v súčasnosti stanovený na 31. október 2019.

Okrem prijatia deklarácie začali delegácie diskusiu o európskych prioritách na ďalších päť rokov. Výsledkom bude Strategická agenda 2019, ktorú by Únia mala predstaviť v júni.

Veľkou témou boli nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa na Slovensku uskutočnia 25. mája. Predseda Európskej rady Donald Tusk na tlačovej konferencii oznámil úmysel zorganizovať povolebný summit 28. mája. Jeho cieľom bude čo najrýchlejšia nominácia šéfov európskych inštitúcií.

Do diskusie sa dostala tiež téma klimatickej zmeny, ktorú v posledných týždňoch popularizuje najmä študentské hnutie FridaysForFuture. Dosluhujúci predseda Komisie Jean-Claude Juncker vyhlásil, že pre študentov má „mnoho sympatií.“ Prioritou Komisie v tejto oblasti je naplniť ciele zníženia emisií CO2 o 40 percent do roku 2030. Ciele do roku 2050 sú druhoradé.

Klíma, bezpečnosť a viac summitov

Peter Pellegrini pred summitom novinárom povedal, že ako Únia „by sme mali vyslať jasný signál, že lídrom Európskej únie je celkom jasné, ako má vyzerať jej budúcnosť, kam sa má uberať, a aké budú priority.“

Deklarácia, ktorú lídri v Sibiu prijali obsahuje desať bodov. Pre Slovensko významným je záväzok pokračovania procesov konvergencie. Únia takisto potvrdila snahu zvýšiť bezpečnosť svojich občanov, naznačila zvýšené investície do európskej mládeže a potvrdila dôležitosť tém ako klimatická zmena a digitalizácia.

Deklarácia tiež načrtáva, v akom smere sa bude viesť diskusia o nových prioritách pre roky 2019 až 2024. V rámci materiálu k summitu Komisia vydala dokument, kde navrhla desať odporúčaní vyplývajúcich z nedokončených iniciatív. Nová Komisia by sa mala sústrediť na schválenie sedemročného rozpočtu, reformu Dublinského systému, koordináciu sociálneho zabezpečenia, súkromie na internete, ochranu Schengenu či dokončenie jednotného trhu.

Macron chce z klímy urobiť prioritu eurovolieb, na summite presviedčal lídrov

Francúzsky prezident a jeho strana žiadajú klimatickú neutralitu v roku 2050 a bilión eur na environmentálne opatrenia v najbližších piatich rokoch.

Lídri tieto návrhy rozdelili do štyroch oblastí, ochrana občanov a slobôd, rozvoj ekonomickej základne, budovanie ekologicky únosnejšej, férovejšej a inkluzívnejšej Európy a podpora ekonomických záujmov vo svete. Práve tieto oblasti by mali slúžiť ako základ diskusie pre Strategickú agendu 2019.

Pre Slovensko bude dôležité najmä dokončenie jednotného trhu, sociálne spravodlivejšia Európa, modernizácia a digitalizácia, vnútorná bezpečnosť a ochrana vonkajších hraníc.

„V oblasti klímy podporujeme na jednej strane implementáciu parížskej dohody, na druhej strane je však potrebné zvážiť a vyvážiť klimatické opatrenia podporou pre priemysel, a to rozsiahlymi investíciami do najviac postihnutých sektorov hospodárstva a regiónov,“ povedal Pellegrini.

Z dôvodu mnohých významných rozhodnutí, ktoré pred sebou Únia tlačí, navrhla nemecká kancelárka Angela Merkelová zvýšenú frekvenciu summitov Európskej rady. Namiesto štyrikrát ročne by sa hlavy štátov a premiéri mali pravidelne stretávať každé dva mesiace. Merkelová chce, aby sa častejšie vrcholné schôdzky dostali medzi strategické priority novej Komisie.

Zložitá skladačka

Donald Tusk na tlačovej besede po skončení summitu potvrdil, že európskych lídrov pozval na mimoriadny summit 28. mája v Bruseli. Povolebná schôdzka sa bude sústrediť na nomináciu Junckerovho nástupcu na poste predsedu Európskej komisie. Oficiálna nominácia by mala prísť na nasledujúcom summite 20. až 21. júna v Bruseli. Nominanta musí odsúhlasiť Európsky parlament, ktorý sa na ustanovujúcom zasadnutí zíde 2. júla.

Spôsob výberu šéfa alebo šéfky novej Komisie nie je tak jasný ako v roku 2014, kedy sa Socialisti a Ľudovci dohodli, že predsedom Komisie sa stane kandidát najsilnejšej strany. Niektoré členské štáty ako Francúzsko odmietli pred nadchádzajúcimi voľbami automaticky akceptovať systém spitzenkandidátov. Vylúčené nie je ani výrazné preskupenie frakcií v Parlamente, ktoré môže výber skomplikovať.

Rozhodovať sa bude aj o funkcii šéfa alebo šéfky európskej diplomacie, pozíciách vo vedení Parlamentu a nástupcovi Donalda Tuska na poste predsedu Európskej rady.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner