Taliansko tlačí na zjemnenie protiruských sankcií, Slovensko hovorí o „konštruktívnom dialógu“

Taliansky premiér Giuseppe Conte. [EPA-EFE/MICHAEL REYNOLDS]

Taliansky premiér Giuseppe Conte včera (27. júna) uviedol, že obnovenie hospodárskych sankcií, ktoré uvalila Európska únia na Rusko, by nemalo byť automatické. Rím sa snaží obnoviť poskytovanie finančných prostriedkov Únie malým ruským firmám a zmierniť tak napätie s Moskvou.

Európski lídri, ktorí sa stretnú v Bruseli 28. a 29. júna, by mali predĺžiť sankcie voči Rusku do konca januára.  Uviedli to európski diplomati a úradníci. Nová euroskeptická vláda v Taliansku by mohla tieto plány skomplikovať.

Pomerne negatívne je voči sankciám nastavená aj slovenská vláda. Podľa premiéra Petra Pellegriniho európske sankcie voči Rusku nepriniesli žiaden efekt, „naopak, došlo ku škodám,“ uviedol vo včerajšej diskusii na pôde Rady Európy v Štrasburgu.

Predseda vlády je presvedčený, že je na čase tieto kroky Únie prehodnotiť a diskutovať medzi členskými krajinami o tom, či sa „nevrátiť ku konštruktívnemu dialógu“.

Čo (ne)čakať od posledného európskeho summitu pred prázdninami

Európska rada rokuje o migrácii, ale aj o vzťahoch s Londýnom a Washingtonom, o reforme eurozóny a o spoločnej obrane. Donald Tusk očakával „tvrdé“ vyjednávania. 

Obmedzenia pre ruský energetický, obranný a finančný sektor sa predlžujú každých šesť mesiacov odvtedy, čo sa v polovici roka 2014 zaviedli po tom, čo Moskva anektovala polostrov Krym a podporila povstalcov bojujúcich s vládnymi jednotkami na Donbase.

Sankci zasiahli aj európske firmy

Taliansko opakovane vyjadrilo znepokojenie nad ruskými sankciami a tvrdilo, že zasiahli najmä vývozy talianskych firiem do Ruska.

„Opätovne budeme zastávať postoj, že obnovenie sankcií by nemalo byť automatické,“ povedal Conte vo svojom prejave v parlamente, v rámci ktorého načrtol pozíciu Talianska k rôznym otázkam, ktoré sa budú riešiť na stretnutí v Bruseli.

„Musíme byť veľmi opatrní. Sankcie by mali byť prostriedkom a nie konečným stavom,“ povedal a dodal, že Taliansko sa zameria na záujmy svojich firiem.

Stanovisko Ríma voči rutinnému obnovovaniu sankcií by v súčasnosti mohlo mať väčšiu váhu, keďže nová talianská vláda sa snaží posilniť vzťahy s Kremľom.

Taliansko podľa tamojšieho ministra hospodárstva eurozónu neopustí. Obavy trhov poľavili

Politická situácia v Taliansku by nemala predstavovať hrozbu pre eurozónu napriek tomu, že v predchádzajúcich dňoch spôsobila výkyvy na finančných trhoch. uviedol člen Menového výboru Európskej centrálnej banky Vitas Vasiliauskas.

Európski diplomati uviedli, že Taliansko začalo vyzývať na obnovenie európskeho financovania pre malé a stredné spoločnosti v Rusku, ktoré aktívne pôsobia v občianskej spoločnosti. Podľa jedného diplomata to nie je červená línia, ktorá by mohla zablokovať obnovenie sankcií. Predpokladá sa, že Conte sa touto otázkou bude zaoberať aj na stretnutí lídrov v Bruseli.

Taliansko chce naďalej poskytovať ruským firmám pôžičky z Európskej investičnej banky (EIB), finančného nástroja Únie, a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD), ktorú financujú členské štáty a desiatky ďalších krajín. Pôžičky sú od roku 2014 pozastavené.

Európski diplomati sú voči Rusku obozretní a vyjadrili znepokojenie nad tým, že poskytnutie takýchto finančných prostriedkov by mohlo byť spôsobom, ako obísť ekonomické sankcie Európskej únie.

Únia opäť predlžuje sankcie voči Rusku

Kvôli Krymu a zostreleniu lietadla spoločnosti Malaysia Airlines sa sankcie predlžujú o ďalších šesť mesiacov.

Slovenský postoj sa s Pellegrinim nezmenil

Slovenský postoj proti predlžovanu sankcií, ktoré podľa Pellegriniho výrazne poškodili aj mnohé európske firmy, obchodujúce v Rusku či s Ruskom, je rovnaký, ako započala predchádzajúca vláda Roberta Fica.

Spoločné európske sankcie sa naposledy predlžovali na šesť mesiacov v decembri minulého roka. Hlavy vlád a štátov sa vtedy rozhodli, že vzhľadom na pokračujúce angažovanie sa Ruska v konflikte na Ukrajine, predĺžia tento ekonomicky balík obmedzení.

Sankcie sa zameriavajú na sektor financií, energetiky a obrany, ako aj oblasť tovaru s dvojakým použitím. Bránia tiež prístupu ruských bánk na trhy EÚ a obmedzujú dovoz určitých tovarov z Ruska do Únie.

Európske sankcie voči Rusku boli prvýkrát prijaté 31. júla 2014 po ruskej anexii polostrova Krym a jeho podpore pre separatistov na východe Ukrajiny. Konflikt v krajine zabil už viac ako 10 tisíc ľudí a v podstate pokračuje. Moskva sľubila, že svoju prítomnosť na Kryme už neobnoví.