Tandem Francúzsko-Nemecko chce európsku federáciu aj za cenu dvojrýchlostnej Únie

Scholz a Macron majú v otázke európskej budúcnosti jasno. [EPA-EFE/John Thys]

Nová nemecká vláda aj francúzske predsedníctvo EÚ sa zhodnú, že chcú viac Únie. Ak s tým nebudú súhlasiť všetky štáty, sú otvorení spolupráci v menšej skupine. Paríž a Berlín sa však môžu rozhádať na fiškálnych pravidlách.

Francúzske predsedníctvo Európskej únie sa naplno rozbieha a priority si určila už aj nová nemecká vláda. Paríž aj Berlín sa zhodnú na tom, že v rámci Konferencie o budúcnosti Európy chcú bojovať za silnejšiu EÚ.

Na také niečo by však museli mať súhlas všetkých členských štátov, s čím nerátajú. Nemecký kancelár tak obhajuje princíp viacrýchlostnej Európy.

Obe krajiny sa zhodnú na tom, že Únia by mala byť suverénnejšia v zahraničnej politike, čo chcú dosiahnuť hlasovaním kvalifikovanou väčšinou namiesto jednohlasnosti.

Konflikt medzi európskymi veľmocami však môže nastať pri fiškálnej politike, ktorej pravidlá nechce Nemecko otvárať.

Ak chce byť úspešnejšia, Únia musí prejsť reformou inštitúcií

Inštitucionálna reforma môže zefektívniť fungovanie Únie a priblížiť ju občanovi. Diskusie už prebiehajú dlhšie, no zatiaľ bez výsledkov. Ideologická polarizácia ale nemôže byť ich východiskom, píše slovenský diplomat Miroslav Ivan.

Reforma EÚ a francúzsko-nemecký tandem

Nemecko si stanovilo ambiciózne ciele začať reformný proces EÚ. V koaličnej dohode novej vlády sa uvádza, že prebiehajúcu Konferenciu o budúcnosti Európy chce využiť ako východiskový bod pre reformu EÚ, ktorá by mala v konečnom dôsledku viesť k „rozvoju federálneho európskeho štátu“.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorého krajina od januára predsedá Rade EÚ, sa s touto víziou stotožňuje.

„Snáď tento impulz povedie k prepracovaniu našich zmlúv a vítam, že si nová koalícia v Nemecku stanovila takúto ambíciu,” dodal.

Veľká reforma EÚ je ale v súčasnosti nemožná, pretože by vyžadovala súhlas všetkých členských štátov. Scholz preto obhajuje myšlienku viacrýchlostnej Európy.

„Vždy musíme byť pripravení skúšať riešenia v skupinách štátov, ak ešte nie sú všetky štáty pripravené, ako sme to už urobili so Schengenom, s eurom alebo aj v bezpečnostnej a obrannej politike,“ uviedol.

Scholz tiež zdôraznil potrebu úzkeho spojenia s Francúzskom v európskych témach, keďže „francúzsko-nemecké porozumenie je predpokladom pokroku v Európe“.

Zmena zmlúv by mohla Poľsko a Maďarsko znechutiť, varuje Kolíková

Európania v rámci Konferencie o budúcnosti Európy hovoria, že by Únia mala mať väčšiu moc pri ochrane právneho štátu. Podľa ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej sú však zmeny základných zmlúv nemožné.

Suverénna Európa

Berlín má osobitný záujem na presadzovaní európskej strategickej suverenity zvýšením svojej schopnosti konať v globálnom kontexte. Tiež chce byť menej závislý od iných hráčov v oblastiach, ako sú dodávky energie alebo digitálne technológie.

Nová koalícia chce podporiť spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi demokratickými štátmi a umožniť EÚ súťažiť v „súťaži systémov“ s autoritárskymi štátmi.

Jedným z hlavných nástrojov na posilnenie strategickej autonómie bloku je „Strategický kompas“, ktorého cieľom je rozvíjať strategické a vojenské spôsobilosti Európy s cieľom posilniť schopnosť EÚ konať vo svete.

Kompas bol spustený počas nemeckého predsedníctva EÚ v roku 2020 a očakáva sa, že bude dokončený počas francúzskeho predsedníctva v marci tohto roku.

Ďalšou zmenou, ktorú bude nemecká vláda presadzovať, je väčšie využívanie hlasovania kvalifikovanou väčšinou vo vonkajších vzťahoch EÚ. „Chceme na to využiť možnosti Lisabonskej zmluvy,“ zdôraznil v decembri Scholz.

„Musí sa stať pravidlom, že my v Európe môžeme v Rade rozhodovať kvalifikovanou väčšinou aj v oblastiach, kde to dnes neplatí. To nie je strata, to je zisk suverenity,“ dodal.

Obranné aktivity Únie začínajú naberať jasné kontúry. Kam ukáže jej bezpečnostný kompas?

Európska komisia predstavila ministrom krajín EÚ dlho očakávaný Strategický kompas. Ide o plán, ktorý má posilniť bezpečnosť a obranu Únie v najbližších rokoch. Verejnosť sa detaily dozvie na jar, no portál EURACTIV už má informácie o tom, ako vyzerá.

Trecie body

Vo francúzsko-nemeckom páre sú však aj trecie body. Najväčším je reforma fiškálnych pravidiel EÚ.

Francúzsko, Taliansko a niekoľko ďalších členských štátov presadzujú flexibilnejšie fiškálne a dlhové pravidlá EÚ.

„Ak sa vrátime k rozpočtovému rámcu, ktorý bol vytvorený začiatkom 90. rokov, tak neuspejeme,“ načrtol Macron počas svojej tlačovej konferencie o francúzskom predsedníctve.

Za nemeckým ministerstvo financií je však fiškálne konzervatívna FDP. Hoci minister financií Christian Lindner prejavil určitú ochotu hľadať kompromis s Francúzskom a Talianskom, táto otázka zostane sporná.

V diskusii o reforme rozpočtových pravidiel nebude „žiadne tabu“

V utorok spustila Európska komisia oficiálny proces reformy fiškálnych pravidiel. Hlavnými otázkami sú maximálna hranica dlhu (v súčasnosti 60 percent HDP) a rozpočtového deficitu (3 percentá HDP), respektíve spôsobu jeho výpočtu.

<

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte