Ťažké to bude s brexitom aj bez neho

Žľava Dušan Chrenek, Helena Farrand - Carrapico, Caroline de Gruyter, Ivan Korčok a Vladimír Bilčík. Zdroj: SFPA

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Slovensko – krízový manažér EÚ

Európa bude mať problém ak Briti vystúpia, aj keď zostanú, hovorí holandská novinárka s dlhoročnou praxou pokývania EÚ Caroline de Gruyterová.

Polovica populácie Veľkej Británie bude aj v prípade tesného výsledku za „remain“ (zostať v EÚ) extrémne nešťastná, pretože emócie sú v krajine napäté.

Referendum nemá s euroskepticizmom nič

De Gruyterová pripomína, že celé referendum bolo zvolané len preto, aby pacifikovalo vnútrostranícke pnutia u konzervatívcov. Ak vyhrá tábor „remain“ nepokoj v strane to podľa nej neutlmí.

Navyše, britský premiér Cameron sa v následných dôležitých diskusiách v EÚ o bankovom sektore, migrácii či vzťahoch s eurozónou nebude schopný „pohnúť v Bruseli ani o milimeter“.

Zástupkyňa riaditeľa Aston Centre for Europe v britskom Birminghame Helena Farrand-Carrapicová tiež hovorí, že referendum nemá nič spoločné s euroskepticizmom, alebo vzťahmi medzi Britániou a EÚ ako takými.

Omnoho viac súvisí s tým, že David Cameron chcel získať druhý mandát. Prieskumy v posledných týždňoch nie sú podľa analytičky veľmi optimistické, ale upozorňuje na to, že prieskumy neboli presné ani pri posledných voľbách ani pri škótskom referende za nezávislosť.

Kampaň pred referendom už má ale spoločné s euroskepticizmom všetko. Podľa Farrand-Carrapicovej sa celá vedie na euroskeptickej platforme, to znamená, že aj tábor za Britániu v EÚ v prvom rade rieši otázky, ktoré otvára „leave“ (odchod) kampaň, napríklad obavy občanov z EÚ migrácie.

Nová dynamika

De Gruynterová tvrdí, že s Britániou a je interakciou so zvyškom EÚ sa situácia pravidelne opakuje. Raz za čas prídu na kontinent ako reakcia dominanciu Nemecka, ale „vždy sa im to po chvíli prestane páčiť a stiahnu sa“.

Brexit bude mať dopad na dynamiku vzťahov v EÚ, hovorí. Posilní sa Nemecko, najmä v situácii, kedy Francúzi nie sú veľmi sebaistí a ich „slonom v miestnosti“ je Marine Le Penová. Táto situácia bude zložitá ako pre samotné Nemecko, tak aj pre Holandsko a ďalších.

Britská analytička uvádza, že tábor leave preferuje po brexite model vyrokovania zmluvy o voľnom obchode, teda ani nórsky (plné členstvo v jednotnom trhu), ani švajčiarsky (bilaterálne zmluvy), či turecký model (colná únia).

De Gryutherová verí, že Briti „nakoniec nejako“ zahlasujú proti odchodu.

Hovorí, že je tu veľký rozdiel oproti holandskému referendu o asociačnej zmluve s Ukrajinou. Tam bolo podľa nej pre voličov jednoduché vyslať signál, lebo to pre nich samých nemalo žiadne dopady, Pri britskom referende ale rozdiel pocíti každý jeden volič na sebe a svojom okolí. Uznáva ale, že dynamika je nepredvídateľná.

Štátny tajomník MZVaEZ a splnomocnenec pre slovenské predsedníctvo v Rade EÚ Ivan Korčok konštatuje, že ho zo štvrtkového referenda „nebolí hlava“, pretože „náš vplyv na výsledok je nula“. Do rozhodovania Britov podľa neho zvonka vstupovať netreba.

Ak dôjde k brexitu, slovenské predsedníctvo nebude nikoho zaujímať

Slovensko sa momentálne sústredí na dolaďovanie programu predsedníctva.

„Samozrejme, ak by mala Británia vystúpiť, bude to celoeurópsky hlavybôľ,“ tvrdí Korčok.

„Ak Británia odíde, nikoho nebudú zaujímať výsledky slovenského predsedníctva, buďme úprimní,“ dodáva. Na operačnej báze je ale slovenské predsedníctvo vraj pripravené na všetko čo má podľa plánu prísť. Chce reagovať na odstredivé sily prekonaním fragmentácie v EÚ a sústredením sa na hmatateľné výsledky.

Otázka, ktorá opakovane zaznieva je, do akej miery bude Slovensko byť čestným sprostredkovateľom v jednej z najsledovanejších tém – migrácia a reforma azylovej politiky.

Podľa Korčoka to nebude také ťažké, ako si každý myslí. Predsedníctvo sa chce snažiť o udržateľnú migračnú a azylovú politiku, pričom vážne nezhody sú len v jednom jej aspekte – trvalom prerozdeľovaní utečencom na základe kvót.

Proti kvótam je nás viac

„Je fikcia myslieť si, že je to len Slovensko a V4, ktorá má problém s tým, čo navrhla Komisia,“ argumentuje s tým, že ako diplomat nemôže konkretizovať, o aké krajinyú ide.

V ostatných aspektoch chce byť predsedníctvo operatívne, najmä v otázke európskej pohraničnej a pobrežnej stráže alebo zavádzaní tzv. inteligentných hraníc, ktoré lepšie sledujú vstupy a výstupy osôb do a z schengenského priestoru.

Európskej komisii vyčíta splnomocnenec návrh „pokutovať“ krajiny za neprijatie migrantov. Podľa Korčoka je to neodkomunikovateľné a ide to proti deklarovanej snahe Komisie presvedčiť ľudí, že to čo EÚ robí je zmysluplné.

Dáva to do kontrastu zo situáciou, kedy Komisia zatiaľ napriek porušeniam rozpočtových pravidiel nesiahla, s výnimkou Maďarska, ešte ani raz po sankciách.

„Rok za rokom postupne demontujeme Pakt stability a rastu,“ myslí si Korčok.

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek reaguje, že EK navrhovala pohraničnú stráž pred mnohými rokmi, členské krajiny to ale rázne odmietli. Zdieľanie bremena na dobrovoľnej báze podľa neho nefungovalo, EK preto prišla s tým, čo považovala za najlepšie a je teraz na členských štátoch, aby zvolili ďalší smer.