The Capitals: Brusel útočí na Česko, myslí si Babiš. Dáni si volia nový parlament, témou je migrácia

Protesty v Prahe, 4. júna. [EPA/Martin Divíšek]

The Capitals prináša denný prehľad správ z európskych metropol.

///

PRAHA

Európsky útok na české záujmy. Premiér Andrej Babiš vystúpil na schôdzi v Dolnej snemovni v súvislosti s aktuálnym návrhom audítorskej správy Európskej komisie. V nej sa uvádza, že Babiš má ako premiér a konečný užívateľ výhod spoločnosti Agrofert konflikt záujmov. Českej republike hrozí, že bude musieť do európskeho rozpočtu vrátiť dotácie v hodnote približne 17,5 miliónov eur.

„Pochybný audit (je) útok na Českú republiku a znovu opakujem, že sa nič nevráti,“ povedal Babiš (ANO/ALDE). „Európski byrokrati opovrhujú českými zákonmi,“ dodal.

Podľa informácií, ktoré získala Česká tlačová agentúra chce komisár EÚ Günther Oettinger dokončiť záverečnú audítorskú správu v septembri 2019.

Približne 120 tisíc ľudí sa včera aj v tejto súvislosti vydalo do ulíc Prahy a žiadalo Babišovu rezignáciu. Išlo o jeden z najväčších protestov v strednej Európe od Nežnej revolúcie v roku 1989. (Aneta Zachová, EURACTIV.cz)

///

LONDÝN

Trumpov kompromis. Po tom, čo Donald Trump priznal, že odmietol žiadosť o stretnutie s Jeremym Corbynom, americký prezident zmenil tón a pripustil, že v budúcnosti „nebude mať problém“ so stretnutím s lídrom labouristov.

Ako súčasť série plánovaných protestov včera (4. júna) Jeremy Corbyn vystúpil pred londýnskym davom a povedal, že je „veľmi sklamaný“ Trumpovým útokom na londýnskeho primátora Sadiqa Khana, ktorého prezident nazval „kamenným a studeným stroskotancom”..

Okrem toho priniesli včera média informáciu o tom, že Donald Trump usporiadal súkromné stretnutie s lídrom strany Brexit, Nigelom Farageom a telefonicky hovoril aj s Borisom Johnsonom, ktorého meno sa čoraz častejšie skloňuje v súvislosti s postom nového premiéra. (Samuel Stolton, EURACTIV.com)

///

KODAŇ

Dánske voľby. Dánska sociálnodemokratická strana by mala v dnešných všeobecných voľbách jednoznačne vyhrať. Prieskumy verejnej mienky v krajine naznačujú prudký nárast podpory po tom, čo strana po posledných voľbách v roku 2015 transformovala svoj postoj k prisťahovalectvu.

Sociálni demokrati, ktorí však pravdepodobne nedosiahnu väčšinu, sú pripravení ukončiť štvorročnú vládu „modrého bloku“, koalície Liberálnej strany (Venstre), Liberálnej aliancie a Konzervatívnej ľudovej strany pod vedením premiéra Larsa Løkkeho Rasmussena.

Sociálni demokrati sa nedávno ocitli v centre pozornosti najmä preto, že si osvojili časť antimigračnej rétoriky, ktorú v posledných rokoch využívali najmä ich súperi v Dánskej ľudovej strane. (Samuel Stolton, EURACTIV.com)

///

BERLÍN

„GroKo“ je zlá pre podnikanie. Vedúci Federácie nemeckého priemyslu Dieter Kempf povedal, že pokračujúce politické „handrkovanie“ v Berlíne poškodzuje podnikateľské prostredie krajiny. „Ekonomická situácia sa stáva čoraz rizikovejšia, mnohé problémy sú domáce,“ povedal Kempf vo svojom prejave počas Dňa nemeckého priemyslu v Berlíne. „Vládna politika poškodzuje spoločnosti,“ dodal na adresu veľkej koalície kresťanských a sociálnych demokratov, známej ako GroKo. (Claire Stam, EURACTIV.de)

///

PARÍŽ

Cirkulárna ekonomika po francúzsky. Viac ako 650 miliónov eur je hodnota nových a neznehodnotených výrobkov, ktoré sa každý rok vo Francúzsku vyhodia alebo zničia. V súvislosti s týmto „škandalóznym odpadom“ vláda oznámila zákaz ničenia nepotravinového nepredaného tovaru.

Toto opatrenie, ktoré premiér Edouard Philippe predstavil ako „svetový unikát“, vyžaduje, aby maloobchodníci darovali tieto výrobky napríklad združeniam, alebo aby ich recyklovali pre opätovné využitie materiálov.

Podľa premiéra by zákon mal vstúpiť do platnosti koncom roku 2021, prípadne na konci roku 2023 v závislosti od priemyselného sektora. Doplniť má už skôr prijatu legislatívu mierenú proti plytvaniu potravinami.

Analytici tvrdia, že nejde o úplne prvú podobnú legislatívu, nakoľko zákony o cirkulárnej ekonomike sú vo svete stále populárnejšie. Francúzsko však napreduje.  Štúdie v krajine ukazujú, že obchody ako Amazon radšej svoje produkty ničia namiesto toho, aby ich posielali späť k výrobcovi. (EURACTIV.fr)

///

MADRID

Tusk v Madride. Predseda Rady EÚ Donald Tusk sa vo štvrtok (6. júna) stretne v Madride so španielskym premiérom Pedroom Sánchezom. Zdroje blízke Rade agentúre EFE potvrdili, že by mali diskutovať o kľúčových postoch v inštitúciách EÚ.

Sánchez, ktorého socialistická strana (PSOE) získala kreslá pre 20 z 54 poslancov, ktoré Španielsko posiela do Európskeho parlamentu, povedal, že chce vybudovať „sociálno-demokratickú alternatívu“ proti politikám „škrtov, neistoty a nedostatku príležitostí“. Španielsko sa chce pokúsiť znovu získať vplyv v jadre EÚ, a to v kontexte brexitu. (EuroEFE.EURACTIV.es)

///

RÍM

Test prímeria. Po ultimáte premiéra Giuseppeho Conteho sa Luigi Di Maio z Hnutia piatich hviezd telefonicky spojil s Matteom Salvinim z Ligy, pričom sa „priateľsky” pozhovárali o spôsoboch ako zmierniť napätie vo vládnej koalícii. Conte ocenil, že obaja lídri „pokračovali v rozhovore“.

Prvým výsledkom je čiastočná dohoda vládnej koalície na reforme talianskeho zákona o verejnom obstarávaní, ktorý bol niekoľko týždňov zastavený. Nová rovnováha v talianskej exekutíve sa však stále zdá byť krehká, pretože novela kódexu, ktorú navrhla Liga, bola opäť centrom nezhôd. (Gerardo Fortuna, EURACTIV.com)

///

HAAG

Zdaňovacia sila. Holandskí zákonodarcovia chcú stanoviť minimálnu cenu CO2, vyrobeného počas produkcie elektriny. V návrhu zákona, ktorý bol v pondelok (3. júna) predložený parlamentu, sa ministri snažia podnietiť podniky k tomu, aby boli udržateľnejšie, a to tak, že za každú tonu emitovaného uhlíka zaplatia minimálnu cenu 12,30 eur. Táto cena by mala v roku 2030 vzrásť na 31,90 eur a doplniť systém obchodovania s emisiami v rámci celej EÚ, ktorý v súčasnosti uhlík naceňuje vo výške približne 24 eur. Táto cena je však nestabilná.

Holandská vláda bude v rámci iniciatívnejších opatrení v oblasti klímy viesť na konci júna summit o cenách uhlíka a zdaňovaní letectva. Cieľom je vybudovať koalíciu ochotných členských štátov, ktoré majú tiež záujem o stanovenie minimálnej ceny uhlíka. (Sam Morgan, EURACTIV.com)

///

VARŠAVA

Oslavy. Poľsko oslávilo 30. výročie prvých, čiastočne slobodných volieb do parlamentu, v ktorých ľudia hlasovali po získaní suverenity od Sovietskeho zväzu. Hlavné ceremónie sa uskutočnili v Gdansku, nie vo Varšave, nakoľko vládnuca pravicová strana sa s týmito udalosťami nestotožňuje a tvrdí, že cieľom volieb v roku 1989 bolo zachovať komunistický vplyvy s pomocou najvýznamnejších opozičných lídrov.

Donald Tusk v Gdansku vyzval opozičné sily, aby zostali jednotné a silné aj pred parlamentnými voľbami, ktoré sa budú konať o niekoľko mesiacov. Otázka jeho návratu na domácu politickú scénu však ostala nezodpovedaná. (EURACTIV.gr)

///

BRATISLAVA

Ústavná sťažnosť. Kresťanskí demokrati (KDH/EPP), strana, ktorej zvolená europoslankyňa Miriam Lexmann je na zozname čakateľov na prevzatie mandátu po brexite, sa obráti na Ústavný súd. Dôvodom je údajne nespravodlivý matematický vzorec, podľa ktorého sa stanovuje, ktorý z mandátov bude udelený neskôr. KDH získala viac hlasov ako strana SaS (Sloboda a solidarita/ECR), tá však do parlamentu pošle oboch zvolených poslancov, zatiaľ čo KDH bude mať až do brexitu len jedného poslanca. (Zuzana Gabrižová, EURACTIV.sk)

///

ATÉNY

Menej nezamestnaných. Podľa údajov Eurostatu klesla nezamestnanosť v Grécku vo februári na 18,5 percent, čo je o 0,1 percenta menej ako v januári. Grécko však zaznamenalo najväčší pokles miery nezamestnanosti v EÚ v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka (z 20,6 percenta), pričom zostalo na vrchole zoznamu nezamestnanosti v bloku. Počet nezamestnaných v Grécku je dnes približne 872 tisíc osôb.

Úzke väzby. Minister obrany Evangelos Apostolakis je na návšteve Spojených štátov amerických, a to už druhýkrát v priebehu troch mesiacov. Okrem stretnutia s ministrom obrany vystúpi aj na Fóre o obrannej a zahraničnej politike EÚ, ktoré organizuje európske zastúpenie v Spojených štátoch. (Theodore Karaoulanis, EURACTIV.gr)

///

NIKÓZIA

Nová trojstranná aliancia. Cyprus a Grécko sa obrátili na Arménsko, aby vytvorili novú trojstrannú spoluprácu v nadväznosti na podobné partnerstvá, ktoré už vznikli s regionálnymi susedmi vrátane Egypta, Izraela, Jordánska a Libanonu. Ministri zahraničných vecí troch krajín sa stretli v Nikózii, aby položili „základy na vytvorenie užších väzieb a na podporu stability a prosperity v regióne“.

Šéfovia diplomacie chcú preskúmať spôsoby, ako posilniť vzťahy v rôznych sektoroch vrátane hospodárstva, krízového riadenia, zdravotníctva a cestovného ruchu. Dva členské štáty EÚ tiež sľúbili, že pomôžu posilniť prepojenie Arménska s blokom. Prvý trojstranný summit lídrov troch krajín sa bude v blízkej budúcnosti konať v Arménsku. (Theodore Karaoulanis, EURACTIV.gr)

///

SOFIA

Problémy s preferenčnými hlasmi. V takmer 40 percentách volebných miestností, kde sa konali voľby do Európskeho parlamentu a ktoré mali k dispozícii volebné prístroje neboli preferenčné hlasy správne zaznamenané. Ide presne o 1 139 z celkového počtu 3 000 volebných miestností. (Dnevnik.bg)

///

VILNIUS

Novému prezidentovi sa vláda páči. Novozvolený prezident Gitanas Nauseda v utorok (4. júna) povedal, že by bol rád, ak by súčasná vláda a najmä jej premiér Saulius Skvernelis pokračovala na svojich postoch, nakoľko viac ako dva a pol roka odvádzala dobrú prácu. Odborné kvalifikácie a nie politické odporúčania budú hlavnými kritériami pri rozhodovaní o postoch ministrov, hoci sám prezident je spokojný so súčasnými výsledkami.

Dezignovaný prezident Gitanas Nauseda a jeho tím už obsadili kancelárie v Prezidentskom paláci, nakoľko bývalý bankár a nezávislý kandidát vyhral prezidentské voľby 26. mája. (Angele Kedaitiene, EUNewsLithua)