The Capitals: Bývalého francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho budú súdiť za korupciu

Nicolas Sarkozy. [EPA-EFE/Ian Langdon]

The Capitals prináša denný prehľad správ z európskych metropol.

///

PARÍŽ

Sarkozy na súde pre korupciou. Po prvýkrát v histórii budú sudcovia za korupciu grilovať francúzskeho prezidenta. Nicolas Sarkozy prišiel aj o poslednú možnosť, že by sa v prípade korupčných podozrení nedostal jeho prípad pred súd. Jeho posledná námietka bola zamietnutá a proces by mal odštarovať už budúci mesiac.

Prípad sa týka obvinenia z toho, že Sarkozy ako prezidentský kandidát prijal v roku 2007 nezákonnú platbu od dedičky kozmetického domu L´Oréal Liliane Bettencourtovej. Sám prezident mal potom vyšetrovanie tohto prípadu ovplyvňovať a jednému z vyšetrovateľov dokonca ponúknuť lukratívnu prácu v Monaku.

Prokurátori navyše tvrdia, že Sarkozy minul takmer 43 miliónov eur vo svojej – napokon neúspešnej – druhej  prezidentskej kampani, pričom zákonom stanovený limit 22,5 milióna eur prekročil aj s použitím falošných faktúr. 

64-ročný bývalý prezident však nebude prvou francúzskou hlavou štátu, ktorú budú súdiť. Jeho predchodca Jacques Chirac dostal v roku 2011 dvojročný trest za spreneveru a zneužitie verejných prostriedkov. No v jeho prípade išlo o obdobie, kedy Chirac pôsobil v úrade starostu Paríža. 

Francúzsko nie je nadšené z dohody s Mercosurom. Francúzsko sa zdráha podpísať dohodu o voľnom obchode, o ktorej sa diskutuje s Mercosurom (Argentína, Brazília, Paraguaj, Uruguaj). Paríž sa obáva prudkého nárastu dovozu hovädzieho mäsa do Európy. Francúzsko spolu s Poľskom, Írskom a Belgickom zaslalo Európskej komisii list, v ktorom vyjadrilo svoje pochybnosti o tejto dohode.

„Obchodná dohoda musí byť dohodou o trvalo udržateľnom rozvoji,“ povedal francúzsky diplomat a dodal, že obchodné dohody musia byť v súlade s Parížskou dohodou o klíme. (Aline Robert, EURACTIV.fr)

///

HAAG

Havária MH17. Vyšetrovací tím pod holandským vedením, poverený vyšetrením zodpovednosti za zostrelenie letu Malaysia Airlines MH17 nad vojnou rozdelenou východnou Ukrajinou v roku 2014, obvinil štyroch podozrivých. Tím vydal na podozrivých medzinárodný zatykač. Jeden z nich, identifikovaný ako Igor Girkin, bývalý plukovník ruskej spravodajskej služby FSB, je považovaný za najvyššie postaveného vojenského dôstojníka v oblasti, ktorý bol v priamom kontakte s Ruskou federáciou. Súdny proces sa v Holandsku začne 9. marca 2020. (Alexandra Brzozowski, EURACTIV.com)

///

BRUSEL

COP26 v Belgicku nebude. Hoci federálna vláda v apríli formálne schválila predbežnú štúdiu o organizácii konferencie COP26 v Belgicku, krajina nebola schopná predložiť svoju kandidatúru na hosťovanie tohto najvýznamnejšieho podujatia OSN. Namiesto toho sa Spojené kráľovstvo a Taliansko dohodli na jeho spoločnej organizácii, čo potvrdili aj v spoločnom vyhlásení. (Alexandra Brzozowski, EURACTIV.com)

///

MADRID

Valls po dohodách s krajnou pravicou útočí na centristov. Bývalý francúzsky premiér a rodený barcelončan Manuel Valls v stredu (19. júna) ostro kritizoval špenielsku centristickú stranu Ciudadanos (C´s) za to, čo opísal ako „vážny príklon“ k extrémnym a „protieurópskym“ pozíciám. Ciudadanos na regionálnej úrovni nepriamo prepojili sily s krajne pravicovým Vox-om. Podľa Vallsa, ktorý bol sám kandidátom Ciudadanosu v Barcelone, má C´s „nezodpovednú“ stratégiu, a to najmä v regióne Katalánsko.

„Keď som sa pred rokom usadil v Barcelone, Ciudadanos bol liberálnou, progresívnou a proeurópskou stranou, no postupne sa strana, s ktorou som mnoho zdieľal, stala niečím iným a v súčasnosti paktuje s reakcionárskou a protieurópskou stranou,“ povedal Valls na tlačovej konferencii. (partner siete EURACTIV, EFE)

///

LONDÝN

Rory je von z hry. Štátny tajomník pre rozvoj Rory Stewart je posledným z kandidátov, ktorý ja von z boja o premiérske kreslo v Spojenom kráľovstve.

V stredajšom hlasovaní u konzervatívcov Stewart, ktorý sa zaviazal vylúčiť možnosť odchodu z Únie bez dohody, nezískal dostatočný počet hlasov na postup do ďalšieho kola. Medzi štyrmi kandidátmi, ktorí napredujú, sú favorit Boris Johnson, minister zahraničných vecí Jeremy Hunt, minister vnútra Sajid Javid a minister životného prostredia Michael Gove. (Samuel Stolton, EURACTIV.com)

///

BERLÍN

Nie pre spitzenkandidátov. Francúzsky prezident Emmanuel Macron „nie je žiadnym priaznivcom“ procesu výberu šéfa eurokomisie zo spitzenkandidátov. Šéfka CDU Annegret Kramp-Karrenbauerová to v stredu (19. júna) po stretnutí s Macronom v Paríži označila za „systémový rozdiel“ medzi Nemeckom a Francúzskom. (Claire Stam, EURACTIV.de)

///

RÍM

Taliani chcú ekonomické portfólio. Všetky snahy talianskej vlády smerujú k tomu, aby sme sa vyhli šetreniu za nadmerný deficit, povedal premiér Giuseppe Conte v Hornej komore parlamentu pred dnešným summitom EÚ. „Sme absolútne presvedčení o našej politickej ekonomike,“ dodal. Conte tiež potvrdil, že pre talianskeho komisára bude požadovať ekonomické portfólio „v súlade s historickou úlohou Talianska“. (Gerardo Fortuna, EURACTIV.com)

///

ATÉNY / NIKÓZIA

Tsipras má plán. Premiér Alexis Tsipras v televíznom rozhovore prezradil, že Grécko má plán, ako odradiť Turecko od pokusu ťažiť zemný plyn z výlučnej ekonomickej zóny medzi gréckym ostrovom Kastellorizo ​​a Cyprom. „Nedovolíme Erdoganovi drancovať grécku výlučnú ekonomickú zónu,“ vyhlásil premiér a pochválil podporu EÚ aj USA v tejto záležitosti. „Ak to bude potrebné, s Erdoganom prehovorím, ale v tejto fáze tam zatiaľ nie sme“.

Turecko plánuje osídliť aj svoje opustené mesto. Turecké úrady, spravujúce severnú časť Cypru, sa rozhodli znovu otvoriť štvrť Varosha v meste Ammohostos (Famagosta). Tá bola v minulosti obľúbenou turistickou destináciou a najväčším cyperským prístavom. V roku 1974 sa však vplyvom tureckej invázie premenila na „mesto duchov“. Teraz ju chránia dve rezolúcie OSN, podľa ktorých môžu štvrť znovu osídliť iba jej pôvodní obyvatelia. Rezolúcia tiež vyzýva Turecko, aby správu tejto oblasti odovzdalo mierovým jednotkám OSN. (Theodore Karaoulanis, EURACTIV.gr)

///

VARŠAVA

Tvrdý postoj k Rusku stále trvá. Poľský minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz potvrdil, že Varšava súhlasila s predĺžením sankcií voči Rusku. Navrhol tiež, aby sa sankcie obnovovali každý rok, nie po pol roku, ako je tomu teraz. Postih by chcel rozšíriť aj na osoby, ktoré vydávali ukrajinským občanom v Donbase ruské pasy. (Łukasz Gadzała, EURACTIV.pl)

///

BRATISLAVA

Potvrdený Šefčovič. Slovenská vláda potvrdila, že na post svojho budúceho európskeho komisára opäť nominuje Maroša Šefčoviča. Skúsený diplomat pôsobil už v troch Európskych komisiách, čo podľa štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí Františka Ružičku nepredstavuje žiadne znevýhodnenia. „Na druhej strane, ak hovoríme o šanciach Slovenska obsadiť jednu zo štyroch – piatich hlavných pozícií, domnievam sa, že nemáme nikoho, kto by mal v Európskom parlamente väčšiu dôveru.“ (Zuzana Gabrižová, EURACTIV.sk)

///

PRAHA

Zahradil chce predsedať europarlamentu. Český europoslanec Jan Zahradil (ODS/ECR) sa stal kandidátom frakcie ECR na post predsedu Európskeho parlamentu. Predtým sa Zahradil uchádzal o vedúcu pozíciu v inom orgáne EÚ – v Európskej komisii. (Ondřej Plevák, EURACTIV.cz)

///

BUKUREŠŤ

Rumuni sa polepšili, v EP dostali vysoké pozície. Dacian Ciološ, bývalý eurokomisár a rumunský premiér, sa v Európskom parlamente stal šéfom liberálneho zoskupenia „Obnovme Európu“ (bývalá ALDE). Ciolos, ktorý viedol zoznam Alliance 2020 USR PLUS, sa stal prvým Rumunom, ktorý v EP riadi frakciu.

Okrem toho sa zdá, že situácia medzi rumunskými socialistami a ich skupinou v EÚ sa zlepšuje. Rovana Plumbová, bývalá ministerka pre eurofondy v socialistickej vláde PSD, bola zvolená za podpredsedníčku socialistov (S&D).

Vzťahy medzi vládnucou socialistickou stranou a európskymi socialistami boli pred eurovoľbami „zmrazené“ kvôli snahám PSD oslabiť legislatívu a právny štát. No po nízkej účasti vo voľbách rumunského obyvateľstva a uväznení bývalého lídra PSD Liviu Dragnea, premiérka Viorica Dancila sľúbila, že jej vláda nebude robiť ďalšie zmeny v zákonoch o spravodlivosti. Nová pozícia Plumbovej, ktorá v eurovoľbách viedla zoznam PSD, signalizuje deeskaláciu. (EURACTIV.ro)

Dacian Ciološ z Rumunska sa stal novým šéfom frakcie Obnovme Európu, nahradí Verhofstadta

Bývalého rumunského eurokomisára pre poľnohospodárstvo a expremiéra rumunskej úradníckej vlády Daciana Ciološa zvolili v stredu dopoludnia za predsedu politickej skupiny Obnovme Európu v Európskom parlamente.

///

SOFIA

Úbytok obyvateľov. Bulharská populácia sa podľa predpokladu OSN nikdy nevyšplhá nad 7 miliónov ľudí. Najoptimistickejšie scenáre počítajú s tým, že na konci storočia bude v krajine žiť 5,5 milióna ľudí. Podľa najčiernejších vízii bude mať Bulharsko v roku 2100 len 2,18 milióna obyvateľov. (Dnevnik.bg)

///

ZÁHREB

O tri tisícky pracovníkov viac. Chorvátska vláda sa rozhodla navýšiť kvóty pre zahraničných pracovníkov. V turizme sa bude jednať o dvetisíc nových pracovníkov, zatiaľ čo v stavebníctve o tisíc. Navýšenie kvót po vláde žiadali miestni zamestnávatelia, podľa ktorých by nedostatok pracovných síl mohol mať negatívny dopad na turistickú sezónu. Ani plánované navýšenie kvót pre zahraničných pracovníkov však nemusí byť dostatočné, upozorňujú.  

Opozícia situáciu využila na kritiku vlády. Tá je podľa nej zodpovedná za odliv desaťtisícok Chorvátov v produktívnom veku do zahraničia. Chorvátsky turistický ruch tvorí takmer 20 percent HDP. (partner siete EURACTIV Jutarnji list, Željko Trkanjec, EURACTIV.hr).

///

ĽUBĽANA

Privatizácia hotová. Slovinský štátny holding (SDH) oznámil predaj 10 percentného podielu Nové ľubľanskej banky v hodnote 109,5 milióna eur, čím dokončil privatizáciu najväčšej slovinskej banky. Ďalších 65 percent sa podarilo predať vlani.

Európska komisia požadovala privatizáciu bankového sektora potom, čo pri ekonomickej kríze v roku 2013 dovolila Slovinsku použiť 4,8 miliárd eur z rozpočtu na záchranu bankového sektora. (Željko Trkanjec, Euractiv.hr)

///

BELEHRAD

Západný Balkán potrebuje dve storočia, aby sa vyrovnal EÚ. Riaditeľka Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) pre oblasť západného Balkánu Zsuzsanna Hargittaiová vyhlásila, že ak bude región naďalej rásť takým pomalým tempom, ako to bolo doteraz, bude potrebovať dve storočia na to, aby dosiahol priemerný príjem v členských štátoch EÚ.

Medzi hlavnými dôvodmi je podľa nej komplexná regulácia biznisu a veľký vplyv štátu na verejné spoločnosti, ktoré majú oproti súkromným značné výhody. Situácia by sa ale mohla zmeniť, nakoľko v regióne žije mnoho ľudí, ktorí majú rovnako vysoké vzdelanie, ako ich západoeurópski vrstovníci. Hargittaiová to uviedla pre Business Magazine. (Beta.rs, EURACTIV.rs)

***