The Capitals: Členské štáty si už v novej Komisii vyberajú portfóliá

Berlaymont, hlavná budova Európskej komisie. [Shutterstock]

The Capitals prináša denný prehľad správ z európskych metropol.

///

Európski lídri sa po napätých rokovaniach dohodli na nomináciách na vrcholné posty Európskej únie. Podľa zdrojov portálu EURACTIV niektoré členské štáty ešte pred potvrdením balíčka žiadali aj špecifické posty v európskej exekutíve.

Migrácia ostane v rukách Grékov. Tamojšie médiá informovali, že lídri socialistov aj nemecká kancelárka Angela Merkelová gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa ubezpečili, že jeho krajina bude aj naďalej zodpovedná za portfólio migrácie. Súčasným komisárom pre migráciu je konzervatívec Dimitris Avramopoulos. 7. júla sa v Grécku konajú parlamentné voľby, ktoré sľubujú výhru konzervatívnej Novej demokracie (EPP). Tá by mala vo vláde nahradiť ľavicovú Syrizu. 

Zdroje EURACTIV.gr naznačili, že hoci migrácia ostáva jednou z hlavných gréckych priorít, nová vláda môže mať záujem o iné portfólio. Pokiaľ Nová demokracia vyhrá voľby, v kuloároch sa špekuluje, že novým eurokomisárom by mohol by niekdajší premiér Antonis Samaras. Ten môže byť silným kandidátom najmä pre miesto v oblasti energetiky.  

Chorváti svoj záujem verejne nešpecifikovali. Údajne sa však obzerajú po portfóliu regionálnej politiky, ktoré mala v Junckerovej komisii na starosti rumunská komisárka Corina Cretuová. 

Taliansko výmenou za podporu von der Leyenovej balíčku dostali prísľub agendy hospodárskej súťaže. Nástupcu alebo nástupkyňu Margrethe Vestagerovej určí krajne pravicová Lega. 

V Paríži zdroje z prostredia vlády pre EURACTIV.fr naznačili, že Pascal Canfin môže byť skvelým komisárom pre klímu. Canfin je bývalý europoslanec za stranu Europe Ecology. Viedol francúzsku vetvu Svetového fondu na ochranu prírody. Slúžil ako minister pre rozvoj pod prezidentom Francoisom Hollandom. Pred uplynulými voľbami kampaňoval za Macronov program Obnova. 

Slovinský premiér Marjan Šarec vyhlásil, že jeho krajina bude mať záujem o oblasť rozširovania. „Často hovoríme, že sme dobre oboznámení so západným Balkánom a v tejto oblasti môžeme byť aj užitoční,” skonštatoval Šarec. 

Bulharský premiér Bojko Borisov je zdá sa spokojný s prácou komisárky Mariye Gabrielovej a chce pre ňu vybojovať portfólio digitálnej ekonomiky, ktoré mala na starosti už v Junckerovej komisii. Borisov Gabrielovú označuje za „najlepšiu” alebo „jednu z najlepších” komisárov. Digitálna ekonomika je podľa neho „najmodernejšie” a „najreálnejšie” portfólio. 

Česi ešte v máji naznačili záujem o obchod alebo vnútorný trh. Litva by si svoje priority v nadchádzajúcom období mala ujasniť v polovici júla. 

Spojené kráľovstvo bolo kvôli svojmu odchodu z Únie, ktorý by mal prebehnúť do 31. októbra, vylúčené z diskusií o vedúcich postoch. V prípade, že sa termín odchodu opäť posunie, vláda v Londýne bude musieť potvrdiť svojho nominanta do európskej exekutívy. Zdroj z prostredia Komisie naznačil, že v takomto prípade by mandát ostal Komisárovi Julianovi Kingovi. 

///

Čo dostali krajiny Vyšehradu? 

Vyšehradská štvorka oslavuje porážku kandidáta socialistov Fransa Timmermansa v súboji o post šéfa Komisie. Poľský premiér Mateusz Morawiecki tvrdí, že Poľsko splnilo svoje ciele. Timmermans si Varšavu pohneval, keď ju ako viceprezident Junckerovej komisie kritizoval za reformu súdnictva a vývoj v oblasti právneho štátu. 

V skutočnosti Vyšehradské krajiny nezískali nič. 

Vo Varšave Władysław Kosiniak-Kamysz, líder Poľskej ľudovej strany (EPP) vyhlásil, že „vláda zlyhala pri vytvorení pozitívnej koalície a zo summitu vyšla s prázdnymi rukami”. 

„Vyhrať eurovoľby v Poľsku je jedna vec. Vláda ale nemá v Európe nijakú silu a nedokázalo pre Poľsko zabezpečiť významnú pozíciu, ktorá je pre krajinu v nasledujúcich piatich rokoch kľúčová,” dodal.  

V Bratislave Tomáš Valášek, bývalý stály zástupca Slovenska pri NATO vo svojom op-ede upozornil na fakt, že po prvýkrát v dlhej dobe nebude nijaký z kľúčových postov zastupovať človek zo strednej Európy. Rovnaká situácia je aj v NATO. Reputácia V4 je podľa neho najnižšia od spoločného vstupu krajín do EÚ v roku 2004. Slovensku poradil, aby sa od skupiny dištancovalo. 

V Prahe analytici súhlasili, že V4 z rokovaní vyšla naprázdno. Mimoriadny summit bol pre stredoeurópske a východoeurópsky krajiny porážkou. Svoju úlohu zohral aj obštrukčný postoj V4. 

Ako vysoký predstaviteľ pre zahraničnú politiku sa spomínal slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič. Bulharka Kristalina Georgievová mala našliapnuté na post predsedníčky Európskej rady. 

(Zuzana Gabrižová, EURACTIV.sk, Łukasz Gadzała, EURACTIV.pl, Ondřej Plevák, EURACTIV.cz)

///

MADRID

Španielsky návrat do európskej politiky. Josep Borell nahradí Federicu Mogheriniovú na poste vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku. Podľa periodika El País ide o návrat Španielska do vrcholnej európskej politiky. „Španielsko je späť,” pripojil sa premiér Pedro Sánchez. 

///

BERLÍN

Weber si zaslúži rešpekt. Šéfka CDU Annegret Kramp-Karrenbauerová ostro kritizovala postoj nemeckých Sociálnych demokratov (SPD) k výberu novej hlavy Európskej komisie. 

Manfred Weber si podľa Karrenbauerovej uvedomil, že nemá väčšinu a odložil svoje osobné záujmy „pre dobro Európy a Nemecka”. Svoje miesto uvoľnil kandidátovi socialistov Fransovi Timmermansovi.

Zo strany socialistov však chýbala vôľa ku kompromisu. SPD podľa šéfky CDU išlo len o vlastné „politické záujmy”, zatiaľ čo Weberov prístup si „zaslúži rešpekt”. (Claire Stam, EURACTIV.de)

///

HAAG

Žiadne vrcholné miesto pre Holandsko. Po tom ako Fransa Timmermansa lídri členských krajín odmietli a Parlament si za predsedu zvolil Taliana Davida-Mariu Sassoli to vyzerá, že Holandsko na vrcholných pozíciách Únie nebude mať zástupcu. Benelux nemal medzi kandidátmi vo voľbe predsedu Parlamentu nijakého zástupcu. Najvyššie postaveným Holanďanom tak pravdepodobne ostane Frans Timmermans na poste viceprezidenta Komisie. 

Nový predseda europarlamentu: Treba spojiť múdrosť s trúfalosťou

Europoslanci si v druhom kole zvolili za predsedu talianskeho poslanca z tábora socialistov Davida-Mariu Sassoliho.

Zamietnutá žiadosť o víza. Európska komisia zamietla žiadosť holandskej vlády, aby Komisia pozastavila liberalizáciu vízového režimu pre Albánsko. Komisia žiadosť „starostlivo zvážila”. Nenašla však dostatočné dôkazy na znovuzavedenie cestovných obmedzení. Holandský parlament za žiadosť hlasoval v júni. Legislatívci trvajú na tom, že bezvízový režim pomáha organizovanému zločinu.

Veľvyslanec Európskej únie pre Albánsko Luigi Soreca vyhlásil, že Komisia bude situáciu v krajine „pozorne monitorovať”. Pre Albánsko je to príležitosť ako sa „s novou energiou pohnúť na ceste k európskej integrácii”. Rada Európskej únie by o otvorení prístupových rokovaní mala hlasovať nadchádzajúci október. (Sam Morgan, EURACTIV.com)

///

LONDÝN

Sassoliho bolestivý” brexit. Nový predseda Európskeho parlamentu David-Maria Sassoli označil britské rozhodnutie opustiť Úniu za „bolestivé”. Povedal to vo svojom prvom príhovore Parlamentu v Štrasburgu po svojom včerajšom (3. júla) zvolení. 

„Pri všetkej úcte k rozhodnutia britských občanov, podľa nás Európanov ide o politický prechod, ktorý sa musí uskutočniť primeraným spôsobom, v duchu dialógu a s neustálym rešpektom k pravidlám,” povedal Sassoli. (Samuel Stolton, EURACTIV.com)

///

SOFIA

Neúspešné armádne projekty. Dva z troch veľkých vyzbrojovacích projektov bulharskej armády tento rok nebudú skompletizované. Ministerstvo obrany aj poslanci za vládnu stranu GERB už zo situácie obviňovať rôzne strany. Podľa zdrojov portálu Dnevnik v rozpočte pre nové obrnené vozidlá a lode chýbajú peniaze. Pri vojenskom velení existujú pochyby o ich kapacite pripraviť a dokončiť projekty za milióny eur. (Dnevnik.bg)

///

ZÁHREB

Chorvátsko sa chce pripojiť k európskeho mechanizmu výmenných kurzov II. Európskej centrálnej banke pošlú Chorváti list, v ktorom budú žiadať o vstup. „V liste budeme špecifikovať čo chceme v nadchádzajúcich 12 až 18 mesiacoch realizovať. Uvidíme čo bude nasledovať,” vyhlásil minister financií Zdravko Marič o ďalších chorvátskych krokoch na ceste k euru. Marič pripomenul, že Chorvátsko už nedávno poslalo ECB iný list, v ktorom žiadalo užšiu spoluprácu. Chorváti chcú do eurozóny a schengenského priestoru vstúpiť v nasledujúcom päťročnom období. (Željko Trkanjec, EURACTIV.hr)

///

BELEHRAD

Dve kosovské podmienky pre dialóg so Srbskom. Kosovský premiér Ramush Haradinaj súhlasil s dialógom so Srbskom pri naplnení dvoch podmienok. Prvou je účasť opozície, nakoľko ide o vec národného významu. Druhou je definujúci rámec, ktorý zabezpečí uznanie oboch krajín v ich súčasných hraniciach. (beta.rs, EURACTIV.rs)