The Capitals: Energetické portfólio chce v eurokomisii niekoľko krajín

Ilustračný obrázok. [EPA/Sergej Doloženko]

The Capitals prináša denný prehľad správ z európskych metropol.

///

Poľská vláda mala údajne svojim hlasom pre novú predsedníčku von der Leyen zaistiť dobré portfólio pre svojho eurokomisára. Aspoň tak to tvrdí podpredseda vlády Jacek Sasin a hovorca vlády Piotr Müller.

Médiá už niekoľko dní informujú o tom, že Poľsko má záujem najmä o energetické portfólio. V rozhovore pre TVN24 to potvrdil aj Sasin. Jedna z bývalých kandidátok na predsednícky post v Komisii, liberálka Margrethe Vestager, mala začiatkom júna sľúbiť Poľsku energetické portfólio výmenou za to, že ju Poľsko v boji o kreslo podporí. Mala pritom jednu podmienku – poľskou komisárkou bude žena.

Práve preto sa v Poľsku začalo skloňovať meno ministerky pre technológie a podnikanie Jadwigy Emilewicz, ktorá má voči uhliu skeptický postoj.

Hoci Vestager predsedníčkou Komisie nebude, Emilewicz má stále šancu post komisárky pre energetiku získať. Okrem toho, že má podporu vlády, pomôcť by jej mohol aj fakt, že Vestager ašpiruje na post podpredsedníčky Komisie a môže tak mať na rozdelenie portfólií vplyv.

Poľský minister zahraničných vecí Jacek Czaputovicz sa ale domnieva, že krajina by sa mala skôr usilovať o ekonomickú oblasť. „Poľsko je v otázke hospodárskeho rozvoja a rastu dôležitým členským štátom (…) Vieme ako na to, rozvíjame sa rýchlo, sme dokonca jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich členov,“ uviedol tento týždeň v rozhovore pre EURACTIV.com na otázku o aké portfólio bude Poľsko v ďalšej Komisii usilovať.

Europoslanec Zdzislaw Krasnodebski sa naopak domnieva, že Poľsko by mohlo mať záujem aj o poľnohospodárstvo, spoločný trh alebo o obchod. Bývalý podpredseda parlamentu vidí vedľa Emilewicz aj ďalších potenciálnych kandidátov na post eurokomisára – napríklad ministra pre investície a rozvoj Jerzyho Kwiecińského alebo štátneho tajomníka pre európske záležitosti Konrada Szymańského.

Podľa informácií portálu EURACTIV Poľsko nie je jedinou krajinou, ktorá by mohla mať o energetické portfólio záujem.

Rumunsko sa okrem agendy dopravy, životného prostredia a susedskej politiky zaujíma aj o agendu energetiky. Osobu vhodnú na post komisára plánuje navrhnúť až potom, čo budú portfólia rozdelené.

Ďalším záujemcom je Slovensko, ktoré do Komisie pravdepodobne opäť vyšle Maroša Šefčoviča. Ten by mohol mať okrem energetiky záujem aj o agendu priemyslu. V prípade získania portfólia pre energetickú úniu by pokračoval v práci ostatných piatich rokov. Opätovne sa tiež môže stať jedným z podpredsedov Komisie, aby tak bola aspoň čiastočne vyrovnaná geografická nerovnováha v zastúpení najvyšších postov EÚ.

Energetiku by podľa dvoch českých europoslancov – Kataríny Konečnej (GUE/NGL) a Alexandra Vondru (ECR) – mohla dostať aj Česká republika. Zhodli sa na tom vo včerajšom rozhovore pre Českú televíziu. Andrej Babiš ale usiluje o to, aby krajina získala skôr vnútorný trh.

Člen think tanku Atlantická rada Alan Riley si myslí, že energetika by mohla pripadnúť Litve. Podľa neho bude EÚ v januári budúceho roka čeliť vážnej energetickej kríze, pretože vyprší dohoda medzi Ukrajinou a Ruskom ohľadne tranzitu plynu cez ukrajinské územie. Z tohto dôvodu by podľa Rileyho komisár pre energetiku z východoeurópskej krajiny, ktorý je s touto problematikou  a regiónom oboznámený, mohol byť v tejto otázke nápomocný.

(Mateusz Kucharczyk, EURACTIV.plAlexandra Brzozowski, EURACTIV.com / EURACTIV.ro/ Zuzana Gabrižová, EURACTIV.sk/ Aneta Zachová, EURACTIV.czAngele Kedaitiene)

///

PARÍŽ

Klíma alebo obchod. Podľa AFP bude sa Francúzsko opätovne usilovať o ekonomické portfólio, ktoré malo posledných desať rokov. Druhou možnosťou je agenda ochrany klímy.

Paríž sa totiž domnieva, že obe agendy spolu úzko súvisia. Macron napríklad trvá na podpísaní obchodných dohôd len s tými krajinami, ktoré sa zaviazali splniť ciele Parížskej klimatickej dohody. Obchod podľa svojej definície vypúšťa veľké množstvo emisií CO2 a transport tovaru tak zanecháva značnú uhlíkovú stopu.

///

BERLÍN

Kvóty opäť neprešli. Návrh Nemecka na vytvorenie záväzného relokačného mechanizmu pre prerozdeľovanie migrantov zachránených na mori, do ktorého by sa štáty mohli dobrovoľne zapojiť, na jednaní ministrov vnútra v Helsinkách neprešiel. Nemecko totiž nedokázalo presvedčiť dostatok štátov. Francúzsko, ktoré návrh podporuje, chce usporiadať v pondelok (22. júla) ďalšie stretnutie v Paríži. Podľa niekoľkých zdrojov sa práve Nemecko a Francúzsko snaží presvedčiť ostatných 15 krajín, aby sa do mechanizmu zapojili.

Pokuta pre študentov. Mesto Mannheim rozoslalo prvé pokuty študentom, ktorí vynechali školu kvôli účasti na štrajkoch za klímu („Piatky za budúcnosť“). Každý stredoškolák budú musieť zaplatiť 88,5 eur za vynechanie dvoch vyučovacích hodín. (Doris Pundy, EURACTIV.de)

///

MADRID

Sanchéz odmietol vstup Iglesiasa do vlády. Španielsky socialistický premiér Pedro Sanchéz vetoval vstup Pabla Iglesiasa, generálneho tajomníka ľavicovej strany Unidas Podemos, do koaličnej vlády so socialistickou PSOE. Informovala o tom spravodajská agentúra EFE, mediálny partner siete EURACTIV. (EuroEFE.EURACTIV.es)

///

RÍM

Kríza sa blíži. V koaličnej vláde nastal chaos po tom, čo dve vládne strany hlasovali odlišne vo voľbe von der Leyen do čela Komisie. Líder Ligy Matteo Salvini obvinil Hnutie piatich hviezd, že hlasovaním v prospech kandidátky navrhnutej Macronom a Merkelovou zradilo taliansky ľud.

Líder Hnutia piatich hviezd Luigi Di Maio zase vo videu poukázal na to, že Liga chcela kandidátku najskôr podporiť a až neskôr vycúvala. „V určitý moment prestali von der Leyen podporovať, pretože ich prestala uisťovať, že taliansky komisár bude z Ligy,“ uviedol.

Stranícka dvojka Ligy Giancarlo Giorgetti sa medzitým stiahol z boja o kreslo nového talianskeho komisára. (Gerardo Fortuna, EURACTIV.com)

///

BRATISLAVA

Slovensko získalo post vo výbore EP. Slovenská europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (ECR) bola zvolená za predsedníčku výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). Zvolenie parlamentného nováčika a bývalej podpredsedníčky slovenského parlamentu bolo možné po tom, ako sa bývalá poľská premiérka Beata Szydlová ukázala byť pre výbor politicky neprijateľnou voľbou. (Zuzana Gabrižová, EURACTIV.sk)

///

PRAHA

Česko chce aktívnu a proeurópsku V4. Česká republika chce počas svojho predsedníctva vo vyšehradskej skupine zvyšovať koaličný potenciál krajín v EÚ. Vo štvrtok to uviedol český minister zahraničných vecí Tomáš Petříček. Krajiny V4 by podľa neho nemali byť vnímané ako „blokujúce zokupenie“. Namiesto toho by mali byť aktívnejší najmä v otázke prehlbovania vnútorného trhu či v posilňovaní obrannej spolupráce v EÚ. Okrem toho sa chce česká vláda zamerať aj na Východné partnerstvo alebo rozšírenie Únie na západný Balkán. (Lukáš Hendrych, EURACTIV.cz)

///

BUKUREŠŤ

Milosť pre korupčníkov. Rumunský ústavný súd odmietol dva návrhy zákona, ktoré chceli zakázať udelenie amnestie alebo milosti v prípade korupčných zločinov. Podľa ústavného súdu sú návrhy v rozpore s princípom rovnosti pred právom a potlačovali by ľudskú dôstojnosť. (EURACTIV.ro)

///

ZÁHREB

Konečne nová vláda. Premiér Andrej Plenković dokončil najväčšiu prestavbu vlády v histórii a priviedol do nej šesť nových ministrov. Na základe špekulácií z minulého týždňa kvôli niekoľkým škandálom naozaj odchádza ministerka pre európske fondy Gabrijela Žalacová, ktorú nahradí Marko Pavić. Premiér si do vlády vybral mladých, lojálnych, proeurópskych spojencov, čo je jasný signál pre búriacich sa členov vládnej strany. Jediné kreslo, ktoré zostáva neobsadené, je to v Európskej komisii. K tomu sa však Plenković zatiaľ nevyjadruje a neprezradil ani to, aké by chcelo Chorvátsko portfólio. (Tea Trubić, EURACTIV.hr)