The Capitals: Francúzsko zavádza prísny zákon proti nenávistným prejavom na internete

Ilustračný obrázok. [Shutterstock]

The Capitals prináša denný prehľad správ z európskych metropol.

///

PARÍŽ

Boj proti online nenávistným prejavom. Francúzski poslanci prijali zákon proti nenávistným prejavom na internete. „Čo nie je tolerované na ulici, nesmie byť tolerované ani na internete,“ vyhlásila poslankyňa za hnutie La République En Marche Laetitia Aviaová.

Text zákona ukladá digitálnym platformám povinnosť zmazať do 24 hodín všetky správy, ktoré sú diskriminačné na základe rasy, náboženstva, pohlavia, sexuálnej orientácie alebo zdravotného postihnutia. Ak nebudú pravidlá dodržané, platformy môžu dostať pokutu vo výške až 4 percentá obratu. Francúzsky zákon sa preto zdá byť ešte tvrdší ako ten, ktorý vlani schválilo Nemecku. Príslušné orgány tam môžu uvaliť pokutu vo výške až 50 miliónov eur za to, že online sieť neodstráni nenávistný príspevok okamžite po zverejnení.

Ekologická daň na všetky lety. Ministerka dopravy Élisabeth Borneová včera predstavila návrh novej ekologickej dane pre všetky odlety z Francúzska, s výnimkou tých, ktoré mieria na Korziku, do francúzskych zámorských teritórií a na lety s prestupom vo Francúzsku. Vzťahovať sa nebude ani na prílety do Francúzska.

Daň by mala pre vnútroštátne lety a lety do destinácií v Európskej únii dosahovať výšku 1,50 eur v ekonomickej triede a 9 eur pre lety v business triede. Dvojnásobný poplatok má byť uvalený na lety mimo EÚ (daň vo výške 3 eurá by mali zaplatiť cestujúci v ekonomickej triede, 18 eur v business triede). Návrh dane je výsledkom zasadnutia novej ekologickej rady, ktorá bola založená pred niekoľkými týždňami a je odpoveďou prezidenta Emmanuela Macrona na klimatické požiadavky štrajkov hnutia žltých viest. (EURACTIV.fr)

///

BRUSEL

Neľahká voľba ďalšieho komisára. Výber nového belgického komisára je stále otvorený, nakoľko je bývalý premiér Charles Michel kandidátom na predsedu Európskej rady. Keďže dvaja predchádzajúci belgickí komisári boli holandsky-hovoriaci, nominácia mala pôvodne pripadnúť francúzsky hovoriacemu Michelovi. Sformovanie federálnej vlády je zatiaľ rovnako v nedohľadne, a preto nie je jasné, kto bude mať právo rozhodnúť o spôsobe výberu nominanta. V minulom období vymenovanie eurokomisára pomohlo k zachovaniu rovnováhy vnútri vtedy novej, vládnej koalície. (Alexandra Brzozowski, EURACTIV.com)

///

BERLÍN

Rastúci počet správ o praní špinavých peňazí a financovania terorizmu. V roku 2018 vzrástol v porovnaní s predchádzajúcim rokom o tretinu počet správ o podozrivých aktivitách v krajine (tzv. Suspicious Activity Reports, SARs), a to na 77 252. Počas desiatich rokov sa počet týchto správ zvýšil jedenásťkrát. Vyplýva to z výročnej správy Finančnej spravodajskej jednotky (FIU), ktorú predstavili v utorok v Kolíne nad Rýnom. Rastúci počet možno podľa FIU pripísať zmenám legislatívy aj väčšiemu povedomiu poskytovateľov služieb, najmä vo finančnej oblasti. (Claire Stam,  EURACTIV.de)

///

MADRID

Súd sa zastal obyvateľov Madridu. Madridský súd zrušil rozhodnutie konzervatívneho starostu José Luisa Martíneza-Almeida o dočasnom prerušení plánu mesta, ktorý bol zameraný na znižovanie emisií a limitovanie pokút za vjazd do nízkoemisné zóny v strede mesta. Almeidov krok vyvolal ostrú reakciu miestnych obyvateľov, ktorí v protestoch vyšli do ulíc. (El Pais)

///

RÍM

Nový minister pre európske záležitosti. Bývalý europoslanec zvolený za pravicovú Ligu, Lorenzo Fontana, by mohol byť novým talianskym ministrom pre európske záležitosti. Fontana je v súčasnej dobe ministrom pre rodinné záležitosti a je známy tým, že presadzuje myšlienku „tradičnej“ rodiny.

Obvinenia zo sexizmu. Námestník ministra pre rovnosť pohlaví Vicenzo Spadafora označil v rozhovore pre denník La Republica nedávne verbálne útoky ministra vnútra Mattea Salviniho voči kapitánke záchrannej lode Sea-Watch Carole Racketeové za sexistické. Salvini na to reagoval výzvou, že Spadafora by mal radšej rezignovať. Podpredseda vlády Luigi Di Maio ale Spadaforu, ktorý bol predtým jeho osobným poradcom, bráni a tvrdí, že námestník z vlády neodíde. (Gerardo Fortuna, EURACTIV.com)

///

VARŠAVA

Huawei plánuje investovať v Poľsku. Spoločnosť Huawei zamýšľa investovať 4 miliardy zlotých (tj. 750 miliónov eur) na rozvoj 5G siete v Poľsku. Chce si byť ale istá, že fungovanie pôjde hladko a nebude dochádzať k prerušeniam. V duchu dobrej vôle Poľsko prepustilo jedného z dvoch mužov, zadržaných kvôli údajnej špionáži pre Čínu. Druhý z nich, čínsky občan, zostáva zatiaľ vo väzbe. (Łukasz Gadzała, EURACTIV.pl)

Huawei a V4: Slovenskí politici sa témy nechytajú, jasnejšie záujmy má Praha, Budapešť aj Varšava

Kým Slovensko čaká na spoločný postup Únie, zvyšná trojica Vyšehradu má dôvody na vyhradenejšie postoje: Maďari majú najväčšie logistické centrum spoločnosti mimo Číny, Česi Zemana, ale aj svetovo uznávaných kyberšpecialistov a Poliaci najmä silné partnerstvo s Washingtonom.

///

BRATISLAVA

Obmedzená diplomacia. Bývalý slovenského minister zahraničných vecí, dlhoročný diplomat a bývalý europoslanec Eduard Kukan (EPP) sa na Facebooku oprel do predsedu výboru pre Európsku úniu slovenského parlamentu Ľuboša Blahu (Smer-SD). Viedla ho k tomu Blahova urážka, ktorú Kukanovi nedávnu adresoval. Bývalý inak rozvážny diplomat sa neostýchal použiť hrubý slovník. Blaha je známy svojimi ostrými príspevkami na Facebooku, silnými proruskými a protieurópskymi názormi a šírením poloprávd. Za ohováranie ho tiež žaluje slovenská bezpečnostná softvérová spoločnosť Eset. (Zuzana Gabrižová,  EURACTIV.sk)

///

PRAHA

Prokurátori už majú jasno. Vrchné štátne zastupiteľstvo v Prahe ukončilo očakávanú analýzu návrhu auditu Európskej komisie, týkajúceho sa konfliktu záujmov českého predsedu vlády Andreja Babiša (ANO). Generálny prokurátor Pavel Zeman v júni uviedol, že zistenia, opísané v uniknutej audítorskej správe, sú závažné a môžu byť dôvodom na začatie trestného konania. Z toho dôvodu nechal prokuratúru vypracovať vlastnú analýzu dokumentu. Jej závery sú ale tajné. „Vyhodnotenie je už hotové, k ostatnému sa teraz nemôžeme vyjadrovať,“ povedal denníku Echo24 prokurátor z pražského vrchného štátneho zastupiteľstva, Boris Havel. (Lukáš Hendrych, EURACTIV.cz)

///

ĽUBĽANA

Na ceste k trvalo udržateľnému rozvoju. V tohtoročnej správe o plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja Agendy 2030 sa Slovinsko umiestnilo na 12. zo 162 krajín. Najlepšie výsledky dosiahlo v boji proti extrémnej chudobe a v prístupe k ekologickejším zdrojom energie. (Željko Trkanjec,  EURACTIV.hr)

///

BUKUREŠŤ

Neuspokojivé výsledky v boji proti korupcii. Podľa protikorupčného orgánu Rady Európy, skupiny štátov proti korupcii (GRECO) dosiahlo Rumunsko iba malý pokrok. A to jednak v zavedení protikorupčných opatrení pre poslancov, sudcov a prokurátorov, a jednak v riešení obáv, ktoré vyvolala kontroverzné reforma súdnictva. GRECO vyzýva rumunské orgány, aby začali konať a reálny pokrok tak dosiahli čo najskôr. Pretože GRECO považuje situáciu v Rumunsku za „globálne neuspokojivú“, krajina zostane v procese konania o porušení povinností. GRECO požaduje, aby Rumunsko podalo ďalšiu správu o pokroku do 30. júna 2020.(EURACTIV.ro)

///

SOFIA

Hlasovacie stroje len pre prezidentské a európske voľby. Vládna strana presadzuje zákaz využívania hlasovacích strojov v komunálnych a parlamentných voľbách. Ak to bulharský parlament schváli, stroje by sa mali používať len pri prezidentských a európskych voľbách. (Dnevnik.bg)

///

VILNIUS

Kam s oxidom uhličitým? Litovský parlament odložil hlasovanie o novele, ktorá by zakazovala ukladať zachytený CO2 do zeme tak, ako to navrhuje výbor životného prostredia litovského parlamentu. Predseda výboru pre energetiku a udržateľný rozvoj však prišiel s alternatívnym návrhom, ktorý by povolil ukladanie CO2 v hĺbke jeden kilometer pod zemou. Novela zákona je potrebná pre vývoj technológií zachytávania a ukladania CO2, ktoré presadzuje Európska komisia. (Angele Kedaitiene, http://eunewslithuania.com/)

///

ZÁHREB

Železná opona je dnes skôr hodvábna, ale stále existuje. Chorvátska prezidentka Kolinda Grabar-Kitarovićová vo svojom príhovore v Európskom inštitúte Univerzity v Zürichu vyhlásila, že zatiaľ čo železná opona rozdeľujúca kontinent už neexistuje, namiesto nej tu máme „hodvábnu alebo bavlnenú oponu“, ktorá opäť rozdeľuje Európu na Západ a Východ. Upozornila na rozdiely vo výške životnej úrovne, stavu infraštruktúry, či v štýle myslenia. Grabar-Kitarovićová vyzvala k odstráneniu týchto bariér. Sústrediť by sme sa mali na súdržnosť Európy a na jej posilnenie. Zdôraznila Iniciatívu troch morí, ktorej cieľom je vyrovnávať rozdiely medzi novými a starými členskými štátmi Únie.

Koalícia chce vládnuť až do konca mandátu. Robert Jankovics, člen Strany práce a solidarity a člen vládnej koalície povedal, že celá koalícia súhlasila s jej zotrvaním a riadnymi parlamentnými voľbami, ktoré sa majú konať v októbri 2020. Šéf strany HDZ (EPP) a niektorí z menších koaličných partnerov vyhlásili, že HNS (Obnovme Európu), ktorá požadovala rezignáciu ministra verejnej správy, by mala byť vo svojich budúcich požiadavkách uvážlivejšia. (Željko Trkanjec,  EURACTIV.hr)

///

BELEHRAD

Starší ľudia tvoria väčšinu voličov vládnej strany. Starší a chudobní ľudia s nízkym a stredným vzdelaním predstavujú najväčší podiel voličov vládnej Srbskej progresívnej strany. Ukázal to prieskum think-tanku Bureau for Social Research (BIRODI). 58,7 percent podporovateľov strany a jej lídra Aleksandar Vuciča má 65 a viac rokov, 32,6 percent má medzi 18 a 29 rokmi. Strana má v prieskume podporu 35,4 percenta z celkového počtu opýtaných, 19,2 percenta by k voľbám neprišlo, 10,6 percent podporuje opozičnú Alianciu pre Srbsko. (beta.rsEURACTIV.rs)

///

SARAJEVO

Pád spoločnosti Aluminium. Polícia znovu spriechodnila kľúčovú dopravnú tepnu medzi Mostarom (oficiálne centrum Chorvátov) a Sarajevom (hlavné mesto Bosny a Hercegoviny a centrum Bosniakov). Cestu zablokovali zamestnanci spoločnosti Aluminium. Tá musela ukončiť svoju činnosť, pretože nemala dostatok peňazí na zabezpečenie elektriny. Podľa chorvátskych predstaviteľov za to môžu Bosniaci, ktorí nastavili vysoké ceny za elektrinu a znemožnili tak firme naďalej fungovať. (Željko Trkanjec, EURACTIV.hr)