The Capitals: Maratón je na konci. Čo na nový rozpočet Únie hovoria členské štáty?

Angela Merkel a ďalší lídri pred začiatkom summitu. [EFE-EPA/Francois Lenoir/Pool]

Všetky hlavné mestá Európskej únie sa zdajú byť s výsledkom summitu spokojné. Amsterdam oceňuje „záchrannú brzdu“ v prípade neplnenia podmienok, Atény sľubujú, že s peniazmi naložia zodpovedne. Poliaci aj Maďari si prepojenie čerpania peňazí na dodržiavanie zásad právneho štátu vysvetľujú po svojom.

BERLÍN

Optimistická Merkelová. Včerajšie optimistické očakávania Angely Merkel ohľadne dosiahnutia dohody na rozpočtovom summite Európskej rady sa naplnili.  Aj napriek tomu, že dotačná ˇiastka Fondu obnovy vo výške 390 miliárd eur je omnoho menšia, než v akú kancelárka a francúzsky prezident Emmanuel Macron dúfali, Merkel na dohode oceňuje hlavne to, že pomôže najhoršie zasiahnutým štátom. (EURACTIV.de)

PARÍŽ

Historická dohoda. Francúzsky prezident Emmanuel Macron dohodu ohľadom fondu obnovy víta. Výsledok summitu označil za historický moment pre celú Európu. (EURACTIV.fr)

HAAG

Máme záchrannú brzdu. Dohoda na fonde obnovy neprekročila červené línie, ktoré si Holandsko vytýčilo. Týka sa to hlavne podmienenosti čerpania a dodržovania vlády práva. Holandský premiér Mark Rutte je spokojný hlavne s tým, že členské štáty budú mať možnosť „zatiahnuť záchrannú brzdu“ v prípade, že niektorá vláda neplní podmienky spojené s čerpaním peňazí. (EURACTIV.com)

MADRID

Španielsko je spokojné. Podľa španielskeho premiéra Pedra Sáncheza je Európa svedkom bezprecedentného momentu. Španielsko získa zhruba 140 miliárd eur, čo odpovedá 11 percentám HDP krajiny. (EUROEFE.es)

LISABON

Portugalský pohľad na summit. Portugalský premiér António Costa v pondelok (20. júla) naznačil, že Portugalsko získa 15,3 miliardy eur z európskeho fondu obnovy. Costa tento výsledok označil za „dobrý“, aj keď je podľa neho menej ambiciózny než pôvodný návrh. Vytvorenie fondu je podľa premiéra ale už samo o sebe „historickým krokom“. (André Campos e Ana Matos Neves, Lusa.pt)

RÍM

Conte chce centralizovanú kontrolu fondu obnovy. Taliansky premiér Guiseppe Conte uviedol, že súčasná kríza vyžaduje skutočne „európsku odpoveď“. Conte zmienil, že Taliansko nedopustí, aby „jediná členská krajina držala kontrolu nad tým, ako bude fond obnovy využitý“. Podľa premiéra by kontrola naopak mala byť v gescii európskych inštitúcií. (EURACTIV.it)

ATÉNY

Grécko bude s peniazmi zachádzať zodpovedne. Z dohody má radosť aj grécky premiér Kyriakos Mitsotakis. „Vraciame sa do Atén s balíčkom, ktorý presahuje 70 miliárd, čo je pre našu krajinu bezprecedentná veľkosť. Budeme s ním zachádzať zodpovedne a opatrne, uviedol premiér pre Athens New Ageny. (AMNA.gr)

Aké zmeny v pláne obnovy priniesla dohoda lídrov na summite EÚ

Menej prísny mechanizmis podmieňovania čerpania európskych peňazí rešpektovaním zásad právneho štátu a menej peňazí na eurofondy a agrodotácie, aj to sú zmeny v pláne 750-miliardovom záchrannom rozpočte, na ktorom sa dohodli lídri 27 členských štátov. 

PRAHA

Babiš má radosť. „Výsledok summitu EÚ je pre Česko dobrý, mám z toho radosť,“ uviedol po jednaní premiér Andrej Babiš. Praha bojovala hlavne za čo najväčší objem kohéznej obálky. Premiér Babiš pre EURACTIV.cz potvrdil, že Česku nevadí ani zníženie prostriedkov na Fond spravodlivej transformácie oproti predošlému návrhu Európskej komisie. (EURACTIV.cz)

BRATISLAVA

Výborné správy pre Slovensko. Práve týmito slovami označil slovenský premiér Igor Matovič dnes ráno dosiahnutú dohodu ohľadne fondu obnovy. Matovičovi nevadí, že došlo ku škrtom v centrálne riadených programoch ako je Horizon Europe, pri vyjednávaní sa rovnako ako jeho český náprotivok zameral na kohézne fondy. (EURACTIV.sk)

BUDAPEŠŤ

Prepojenie čerpania dotácií s vládou práva je neprijateľné. „´Mierne´ prepojenie čerpania dotácií Únie s dodržiavaním právneho štátu, o ktorom ešte musíme zistiť, čo vlastne znamená, je pre nás rozhodne neprijateľné,“ povedala ministerka pre rodinu a podpredsedníčka pre zahraničné vzťahy strany Fidesz, Katalin Novák pre atv.hu v pondelok, kedy lídri ešte stále vyjednávali podobu viacročného rozpočtu a fondu obnovy. „Vzhľadom na to, že maďarský parlament rozhodol, že procedúra podľa článku 7 musí byť uzatvorená predtým, než odsúhlasíme (Maďarsko) sedemročný finančný rámec EÚ a Fond obnovy, manévrovací priestor maďarskej vlády je limitovaný, musí sa držať parlamentnej rezolúcie,“ povedala Novák zdôraznila, že maďarský parlament bude musieť fiškálnu dohodu lídrov schváliť.

Zatiaľ čo lídri EÚ jednali o rozpočte, predseda maďarského parlamentu Lászlo Kövér poslal svojmu holandskému náprotivkovi list, v ktorom vyjadril „otvorenosť maďarského parlamentu“ k dialógu medzi legislatívnymi orgánmi obidvoch krajín. Holandskí poslanci v minulom roku zrušili návštevu Maďarska kvôli nedostatku spolupráce zo strany maďarskej vlády. (EURACTIV.com)

VARŠAVA

Poľský premiér ocenil spoluprácu V4. Poľský premiér Mateusz Morawiecki je s výsledkom rozpočtového summitu spokojný. Poľsko si príde na 125 miliárd eur na dotáciách a 34 miliárd eur v pôžičkách. „Európa potrebuje finančnú injekciu. K nášmu úspechu viedla spoločná práca Vyšehradskej skupiny,“ uviedol premiér.

Spokojný je aj napriek tomu, že výsledný kompromis počíta pri čeerpaní peňazí s podmienkou dodržovania zásad právneho štátu. „Mechanizmus bude pritvrdzovať Európska rada. Európska rada – to je tam jasne napísané – znamená jednomyseľnosť. Bez súhlasu Maďarska, Poľska, bez súhlasu V4, k ničomu nedôjde,“ povedal na tlačovej konferencii.

Podľa textu výslednej dohody bude mechanizmus ešte len predstavený a potenciálne sankcie budú štáty následne schvaľovať kvalifikovanou väčšinu, čo potvrdil na tlačovej konferencii aj šéf summitu, Charles Michel. „Európska rada by sa mala k záležitosti rýchlo vrátiť,“ dodáva dohoda lídrov, jednomyseľné hlasovanie ale text nezmieňuje. (EURACTIV.pl)

ĽUBĽANA

Neliberálne Slovinsko? Maďarsko trvalo do poslednej chvíle na tom, aby rozdelenie prostriedkov z európskeho fondu obnovy nezáviselo na rešpektovaní dodržiavania zásad právneho štátu v členských krajinách. V tom ho podľa očakávania podporilo Poľsko, ale zároveň aj slovinský premiér Janez Janša. Podľa skúseného diplomata Romana Kirna sa jedná o zásadnú zmenu v smerovaní slovinskej zahraničnej politiky. Denník Delo v nadväznosti vydal článok nazvaný „Slovinsko na ceste k neliberálnym štátom“. (EURACTIV.com)