The Capitals: Merkelová politickú funkciu v Bruseli nechce

Nemecká kancelárka Angela Merkelová. [EPA-EFE/Friedmaemann Vogel]

The Capitals prináša denný prehľad správ z európskych metropol.

///

BERLÍN/PARÍŽ

Nemecká kancelárka Angela Merkelová včera odmietla špekulácie, že by mohla v budúcnosti stáť na čele Európskej rady. O pokračovaní politickej kariéry kancelárky v niektorom z vysokých úradov EÚ sa začalo diskutovať po zverejnení rozhovoru v nemeckom denníku Süddeutsche Zeitung. Kancelárka vyhlásila, že „nebude k dispozícii pre žiadnu politickú funkciu, bez ohľadu na to, kde v Európe by takáto funkcia bola“.

V rozhovore sa kancelárka rozhovorila aj o nemecko-francúzskych vzťahoch, francúzske médiá preto rozhovor prevzali. Francúzsky preklad rozhovoru bol ale oveľa Štipľavejší než pôvodná nemecká verzia, čo prilialo olej do ohňa už aj tak stále komplikovanejších vzťahov medzi Parížom a Berlínom.

V rozhovore sa denník kancelárky pýtal na ťažkosti nemecko-francúzskeho dua. Pripustila, že sa s francúzskym náprotivkom nezhoduje v niektorých politických otázkach a spomenula aj problémy s porozumením ich „vzájomných rolí“. Prezident Macrona v reakcii na to vyhlásil, že neverí v „prázdnu“, ale skôr v „plodnú konfrontáciu“ v snahe budovať kompromis na európskej úrovni. (EURACTIV.deEURACTIV.fr)

///

MADRID

Weber svoj postoj k Orbánovi neľutuje. Spitzenkandidát Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber neľutuje svoj prístup k maďarskému premiéru Viktorovi Orbánovi. Vyhlásil to v rozhovore pre agentúru EFE.

Orbánova strana Fidesz má v súčasnej dobe pozastavené členstvo v EPP, správala sa totiž v rozpore s hodnotami európskych ľudovcov. Vylúčená však nebola. „Náš prístup bol jasný a prísny, podporujeme vzájomný dialóg, ale s jasnými mantinelmi v súvislosti s tým, čo je prijateľné, a čo nie,“ uviedol Weber.

„Ak chce odísť (z EPP), tak môže, záleží to na ňom,“ dodal.

Líder poslaneckého klubu bavorských konzervatívcov (CSU) Andreas Dobrindt nedávno Weberov tvrdý prístup k Orbánovi kritizoval. Obáva sa, že európske konzervatívne strany by to mohlo odradiť od spolupráce s EPP. Alternatívou by potom pre nich bola radikálna pravica.

Orbán s európskymi krajne pravicovými stranami koketuje už dlho, stále ale zostáva lojálny stredopravej EPP. Vyhlásil však, že Webera ako kandidáta na predsedu Komisie nepodporí, pretože Weber podľa neho „urazil Maďarsko“. Orbán na miesto toho utužil svoje vzťahy s talianskym ministrom vnútra Mattom Salvinim, ktorého označil za jedného z najvýraznejších európskych politikov.

Niekoľko zdrojov z krajín východnej Európy pre EURACTIV.com potvrdilo, že Orbán a Salvini chcú založiť „Novú EPP“. Členom tejto formácie by malo byť hneď niekoľko pravicových strán, vrátane poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť, ktorá je teraz členom európskych konzervatívcov (ECR). (EuroEFE.EURACTIV.es, EURACTIV.com)

///

LONDÝN

Kompromis sa nenašiel. Brexitové rozhovory medzi konzervatívcami a labouristami sa opäť skončili neúspechom. Premiérka Theresa Mayová a opozičný líder Jeremy Corbyn sa teraz pokúsia dohodnúť aspoň na podobe budúceho hlasovania britského parlamentu, v snahe nájsť zhodu na spôsobe odchodu krajiny z EÚ.

Johnson chce prevziať vedenie. Konzervatívny poslanec Boris Johnson chce nahradiť Theresu Mayovú na čele Konzervatívnej strany. „Samozrejme, že do toho pôjdem,“ uviedol známy zástanca brexitu a bývalý starosta Londýna.

///

RÍM

Salviniho cesty. Dvor audítorov talianskeho regiónu Lazio začal s vyšetrovaním ministra vnútra Mattea Salviniho. Podľa denníka La Repubblica mal totiž Salvini cestovať na svoje politické stretnutia policajným lietadlom. Salvini obvinenia odmieta. (Gerardo Fortuna, EURACTIV.com)

///

VARŠAVA

Útok na veľvyslanca. Poľského veľvyslanca v Izraeli Mareka Magierowského pred ambasádou v Tel Avive napadli. Vyviazol bez zranení a útočník rýchlo utiekol.

Incident sa odohral v čase napätých vzťahov medzi Poľskom a Izraelom. Dôvodom rozporov je kontroverzný poľský zákon o holokauste z roku 2017, ktorý trestá akúkoľvek zmienku o vine Poľska pri vyvražďovaní Židov. Poľská vládna strana navyše čelí obvineniam z toho, že toleruje antisemitské správanie. Strana tieto obvinenia odmieta. (EURACTIV.pl)

///

BRATISLAVA

Žiadne peniaze pre LGBTI. Ministerstvo kultúry SR nepodporí žiaden z predložených projektov, ktoré navrhli organizácie, zastupujúce slovenskú LGBTI komunitu. Projekty boli v minulosti úspešné a ich význam ocenila aj expertná hodnotiaca skupina, ktorá ministerke ich podporu odporučila.

Slovensko na rozdiel od ostatných krajín EÚ nevyčlenili pre organizácie LGBTI žiadnu konkrétnu podporu. Jednou z mála možností, ako tieto skupiny môžu získať finančné prostriedky, je preto práv štátny Fond na podporu znevýhodnených skupín. (Lucia Yar, EURACTIV.sk)

///

PRAHA

Nová budova v Bruseli. Česko uvažuje nad zaobstaraním novej budovy pre svoje belgickej aj únijné zastúpenie priamo v centre Bruselu. Šesťposchodový kancelársky dom v blízkosti inštitúcií EÚ, o ktorého nadobudnutí podľa informácií ČTK Praha vážne uvažuje, bude dostatočne veľký, aby zvládol rozšírenie českého diplomatického zastúpenia kvôli blížiacemu sa českému predsedníctvu v Rade EÚ v druhej polovici roka 2022. (EURACTIV.cz)

///

ATÉNY

Útoky anarchistov. Skupiny krajne ľavicových anarchistov minulý týždeň zaútočili na kancelárie politických strán a ich predvolebnej akcie. Zamerali sa predovšetkým na tri najväčšie grécke strany – ľavicové hnutia SYRIZA a Kinal, a konzervatívnu Novú demokraciu (ND). Po eurovoľbách sa v grécku na jeseň uskutočnia aj parlamentné voľby. (Theodore Karaoulanis, EURACTIV.gr)

///

NIKÓZIA

Francúzske námorníctvo na Cypre. Nikózia sa s Parížom dohodla na vojenskej spolupráci, ktorá umožní francúzskemu námorníctvu využívať miestnu infraštruktúru a trvalo zakotviť svoje vojnové lode na základni v regióne Mari. Podpísaná dohoda je reakciou na rastúci tlak zo strany Turecka v cyperských vodách, presnejšie v jeho výlučnej ekonomickej zóne, kde už majú francúzskej spoločnosti vrátane ropného giganta Total podpísané kontrakty na ťažbu ropy a zemného plynu. (Theodore Karaoulanis, EURACTIV.gr)

///

BUKUREŠŤ

Znížené DPH na tradičné potraviny. Rumunská vláda rozhodla podporiť predaj zdravších a tradičnejších potravín tým, že u nich zníži DPH z 9 na 5 percent. Európska komisia sa ku kroku nevyjadrila, podľa informácií EURACTIV.ro by však vo všeobecnej rovine nemala mať s podobným znížením dane na potraviny problém. (Bogdan Neagu, EURACTIV.ro)

///

ZÁHREB

Štrukturálne reformy. Makroekonomické indikátory ukazujú pozitívny trend v raste chorvátskej ekonomiky, stále to ale nestačí na rýchlosť rastu „starých“ členských štátov EÚ. Guvernér Chorvátskej národnej banky Boris Vujcic sa nechal počuť, že na urýchlenie procesu konvergencie budú potrebné štrukturálne reformy. (Željko Trkanjec, EURACTIV.hr)

///

ĽUBĽANA

Daň za digitálne služby. Finančný výbor slovinského Parlamentu vyzval vládu na urýchlené prijatie návrhu zdanenia digitálnych služieb, aby mohol nový zákon platiť už budúci rok. Podľa predsedu ľavice Lukyho Mesece by Slovinsko malo nasledovať príklad Španielska, Francúzska, Nemecka a ďalších členských štátov.

Slovinská demokratická strana sa zdržala hlasovania o návrhu, pretože podľa nej nie je jasné, kto presne daň zaplatí. Obáva sa, že by na to časom doplatili spotrebitelia. (Željko Trkanjec, EURACTIV.hr)

///

SARAJEVO

Boj proti organizovanému zločinu. Európska únia investuje v nasledujúcich dvoch rokoch ďalších 2,2 milióna eur na posilnenie kapacít Bosny a Hercegoviny v boji proti organizovanému zločinu a korupcii. (Željko Trkanjec, EURACTIV.hr)

///

PRIŠTINA

Malý pokrok v reformách. Kosovský inštitút pre výskum európskej politiky (EPIK) upozornil, že Kosovo implementovalo len 22 percent Európskej reformnej agendy (ERA), ktorá je súčasťou Stabilizačnej a asociačnej dohody medzi Kosovom a EÚ. Z celkového počtu dvadsiatich dvoch priorít bolo implementované iba päť. (Beta-EURACTIV.rs)