The Capitals: Najviac uhlia z Donbasu dovážajú Rumuni, Belgičania a Poliaci

Baníci na východe Ukrajiny. [EPA/Alexander Ermočenko]

The Capitals prináša denný prehľad správ z európskych metropol.

///

MADRID

Viac EÚ a USA. Spojené štáty chcú prehodnotiť svoje „asymetrické“ vzťahy s Európskou úniou, aby mohli spoločne čeliť rastúcemu vplyvu Číny. V Madride to podľa informácií agentúry EFE vyhlásil americký diplomat Gordon Sondland.

Podľa Sondlanda by mali oba demokratické bloky spolupracovať na vytvorení globálneho systému štandardov, ktorý by potom Čína mohla nasledovať ako svoj príklad. Rozhodne by to podľa neho nemalo byť opačne.

Diplomat v rozhovore pre EURACTIV.com pred mesiacom uviedol, že kým Európania neukončia spoluprácu s čínskou spoločnosťou Huawei, nebudú môcť s Američanmi úzko spolupracovať v citlivých oblastiach ako je bezpečnosť, informačné služby a technológie.

Dodal tiež, že od zvolenia Donalda Trumpa za prezidenta sa Spojené štáty v Bruseli nestretli práve s nejvrúcnejším prístupom. „Rozhovory o dôležitých záležitostiach boli doteraz veľmi zložité,“ vyhlásil diplomat, ktorý dúfa, že nové vedenie orgánov EÚ si zvolí iný prístup a so Spojenými štátmi začne viac spolupracovať na bilaterálnej úrovni. (Parnet siete EURACTIV, agentúra EFE).

///

PARÍŽ

Macronova posledná výzva. Francúzsky prezident Emmanuel Macron požaduje, aby sa na nedeľňajšom mimoriadnom summite lídri EÚ dohodli na tom, kto obsadí najvyššie posty v európskych inštitúciách. „V opačnom prípade sa môžeme dostať do inštitucionálneho pätu,“ povedal Macron novinárom počas svojej návštevy Japonska, kde sa zúčastňuje summitu G20. Nezabudol pripomenúť, že naďalej odmieta systém spitzenkandidátov, pretože žiadny z troch navrhnutých kandidátov – Manfred Weber, Frans Timmermans ani Margrethe Vestagerová – podľa neho „nemá väčšinovú podporu“.

Francúzsko vyhlásilo „ekologickú a klimatickú pohotovosť“. Národné zhromaždenie vo štvrtok schválilo kľúčový článok nového energetického a klimatického zákona, ktorý zavádza tzv. „ekologickú a klimatickú pohotovosť“. Podľa novej legislatívy by krajina mala do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu a do roku 2030 znížiť spotrebu fosílnych palív o 40 percent. (EURACTIV.fr)

///

BERLÍN

Kancelárkine zdravotné problémy. Pri štvrtkovom stretnutí s prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom zasiahla Angelu Merkelovú triaška. Je to už druhýkrát za posledné dva týždne, čo sa kancelárka pred zrakmi verejnosti potýkala so zdravotnými ťažkosťami. Jej hovorkyňa však uviedla, že sa cíti dobre a má namierené do Japonska na summit G20. Šesťdesiatštyri ročná Merkelová nemala v minulosti žiadne vážne zdravotné problémy. (Claire Stam, EURACTIV.de)

///

LONDÝN

Wales stále nepozná detaily nového fondu. Britská vláda plánuje nový fond, ktorý by nahradil ekonomickú pomoc poskytovanú Walesu z finančných zdrojov EÚ. Detaily tohto fondu ale zverejní až na budúci rok, informoval o tom minister pre brexit Kwasi Kwarteng. Podľa pôvodného plánu mali byť informácie zverejnené už v vlani. (Samuel Stolton, EURACTIV.com)

///

RÍM

Hľadá sa riešenie. Európska komisia sa dohodla na podmienkach, ktoré by Taliansko malo splniť, aby sa vyhlo disciplinárnemu konaniu kvôli rastúcemu dlhu. „Môžeme nájsť riešenie, Taliansko by ale muselo dokázať, že v budúcnosti bude dodržiavať pravidlá,“ prezradil zdroj z Európskej komisie talianskej agentúre Ansa. Na summite G20 v Osake taliansky premiér Giuseppe Conte vyjadril presvedčenie, že sa jeho krajina sa s exekutívou EÚ nakoniec dohodne.

Míľu od prístavu. Záchranná loď Sea-Watch sa pokúsila zakotviť v prístave na ostrove Lampedusa. Talianske úrady ale nariadili kapitánke lode, aby míľu pred pobrežím vypla motory. Talianska vláda kvôli incidentu obvinila Holandsko z porušenia zákonov, lebo loď pláva pod holandskou vlajkou. Holandská ministerka pre migráciu Ankie Broekers-Knolová uviedla, že jej krajina nemá povinnosť migrantov prijať. (Gerardo Fortuna, EURACTIV.com)

The Capitals: Môžu čakať aj do Vianoc, hovorí Salvini o migrantoch na lodi v Stredozemnom mori

The Capitals prináša denný prehľad správ z európskych metropol.

///

ATÉNY

Ťažba uhľovodíka. Grécko vstúpilo do projektu so spoločnosťami Exxon Mobil, Total a Hellenic Petroleum (HELP). Spoločne chcú preskúmať zásoby uhľovodíka na západe a juhozápade ostrova Kréta.

Podľa amerického diplomata Geoffreyho Pyatta tým Grécko posilní svoje postavenie, projekty takého typu totiž diverzifikujú grécku ekonomiku a prilákajú viac investorov zo Spojených štátov. Novinku uvítal aj francúzsky diplomat Christophe Chantepy.

///

NIKÓZIA

Nová migračná cesta. Cyprus zaznamenal rastúci počet migrantov z tretích krajín, ktorí na ostrov prichádzajú s povolením tureckých úradov. Informoval o tom minister vnútra Constantinos Petrides. Kým v vlani išlo o dvetisíc osôb, v roku 2017 išlo o 137 ľudí. Väčšina migrantov vstúpila na územie Cyperskej republiky zo severnej časti ostrova, ktorá je okupovaná Tureckom.

///

VARŠAVA

Uhlie z Donbasu. Poľsko je jedným z najväčších dovozcov uhlia z ukrajinského Donbasu, kde bojujú prerastá separatisti s ukrajinskou armádou. Počas posledných dvoch rokov odtiaľto Poľsko priviezlo vyše 300 tisíc ton uhlia, čo krajinu radí v rámci EÚ na tretie miesto. Pred ním už je len Rumunsko a Belgicko. (Łukasz Gadzała, EURACTIV.pl)

///

BRATISLAVA

Proeurópsky ostrov v strednej Európe. Traja najvyšší ústavní činitelia – prezidentka Zuzana Čaputová, predseda parlamentu Andrej Danko a premiér Peter Pellegrini – podpísali spoločné vyhlásenie, v ktorom jasne zdôraznili proeurópsku a proatlantickou orientáciu krajiny. Nadviazali tak na dohodu z roku 2017, ktorú podpísal okrem Danka aj vtedajší premiér Fico a prezident Kiska. „Verím, že je v najlepšom záujme Slovenska, aby sme doma aj v zahraničí hovorili jednotným – hodnotovo zrozumiteľným -jazykom,“ uviedla Čaputová. (Marián Koreň, EURACTIV.sk)

Čaputová, Danko a Pellegrini sa v spoločnej deklarácii prihlásili k Únii

Podľa prezidentky Zuzany Čaputovej je dôležité, aby Slovensko doma aj v zahraničí hovorilo jednotným a hodnotovo zrozumiteľným hlasom. Andrej Danko hovorí, že Únia je pre Slovensko najlepším miestom, no zopakoval „že svet má štyri svetové strany“.  

///

PRAHA

Drafty auditov sú v Prahe. Do Českej republiky oficiálne dorazili audítorskej správy Európskej komisie, podľa ktorých je premiér Andrej Babiš v konflikte záujmov. Praha má teraz dva mesiace na to, aby na návrhy audítorských správ zareagovala.

Alarmujúci nárast emisií v doprave. Emisie skleníkových plynov síce v Českej republike v porovnaní s rokom 1993 klesli o 22 percent, v doprave sa ale emisie zvýšili o 80 percent. (Aneta Zachová, EURACTIV.cz)

///

BUKUREŠŤ

Európski sociálni demokrati sú spokojní so zmenami v PSD. Rumunská premiérka Viorica Dancilaová uviedla, že európska sociálnodemokratická strana (PES) oceňuje proeurópsky prístup, ktorý rumunská PSD nasadila po zmene vo svojom vedení. Bývalý predseda PSD Liviu Dragnea je teraz vo väzení kvôli korupcii a do čela sa namiesto neho postavila sama premiérka. „Strana, ktorú vediem, je odhodlaná posilňovať svoje vzťahy so ociálno-demokratickou rodinou v EÚ,“ vyhlásila Dancialová. (EURACTIV.ro)

///

SOFIA

Vysoká miera NEET. Podľa Eurostatu až 20,9 percent mladých Bulharov vo veku 20-34 rokov nemalo vlani zamestnanie, nechodilo do školy a ani nevykonávalo žiadnu odbornú prax. Bulharsko sa tak radí medzi tri krajiny EÚ s najvyššou mierou tzv. NEET (z anglického neither in employment nor in education and training). Spoločne s Bulharskom je v tejto trojici aj Taliansko (28,9 percent) a Grécko (26,8 percent). U žien je miera NEET ešte vyššia, do školy ani do zamestnania v Bulharsku nechodí 26,2 percent mladých žien, v porovnaní s 15,9 percentami mladých mužov.

///

BELEHRAD

KFOR: Žiadne náznaky humanitárnej krízy v Severnom Kosove. Hovorca medzinárodnej mierovej operácie KFOR Vincenzo Grasso vyhlásil, že podľa informácií misie KFOR, spadajúce pod NATO, nie je Severné Kosovo postihnuté humanitárnou krízou. Srbské orgány aj zástupcovia kosovských Srbov však upozorňujú na nedostatok jedla a ďalšieho spotrebného tovaru. Dôvodom nedostatkov sú clá, ktoré Priština uvalila na tovar zo Srbska. Prištinské úrady však takéto tvrdenie odmietajú. (Beta.rs, EURACTIV.rs)