The Capitals: Trinásť európskych krajín žiada pokračovať v rozširovaní Únie

Nemecká kancelárka a francúzsky prezident vítajú srbského prezidenta na aprílovej konferencie o západnom Balkáne v Berlíne. [EPA-EFE/Filip Singer]

The Capitals prináša denný prehľad správ z európskych metropol.

///

PRAHA

Trinásť členských štátov Európskej únie pripravuje dokument, ktorý podporuje víziu rozšírenia európskeho bloku smerom na západný Balkán. Je medzi nimi Estónsko, Litva, Lotyšsko, Česko, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Bulharsko, Taliansko, Rakúsko, Chorvátsko, Slovinsko a Malta. Dokument chcú ostatným európskym partnerom predstaviť na stredajšom zasadnutí Coreper II v Bruseli.

„Hlavnou myšlienkou je výzva na začatok prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom,“ prezradil jeden z diplomatov.

„Ide o určitú formu nátlaku, ktorá hovorí, že dilema, či sa má EÚ najprv prehlbovať a až potom rozširovať, je umelo vytvorená a zlá. Kým tieto dva procesy nepôjdu ruka v ruke, EÚ bude čoskoro znova čeliť problémom na západnom Balkáne, čo ale bude pre obe strany omnoho náročnejšie a bolestivejšie,“ uviedol.

Európska komisia oficiálne podporila otvorenie prístupových rozhovorov so Skopje a Tiranou, takýto krok ale musia potvrdiť všetky členské štáty. Francúzsko a Holandsko sa však myšlienke ďalšieho rozšírenia bránia.

Rozšírenie EÚ je problémom aj pre nemeckú vládnu koalíciu. Kým CDU/CSU prístupové rozhovory zatiaľ otvárať nechce, námestník nemeckého ministra zahraničných vecí Michael Roth (SPD) na ich začatí trvá. „Teraz je to na EÚ. Dali sme im svoje slovo a svoje sľuby by sme mali splniť,“ uviedol Roth v článku pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Medzi tradičných zástancov rozšírenia EÚ patrí aj Česko. Minister zahraničných vecí Tomáš Petříček (ČSSD) opakovane vyzval Úniu k tomu, aby na západnom Balkáne hrala aktívnejšiu úlohu. „Budem silným zástancom ,zelenej‘ pre obe krajiny,“ uviedol minister v súvislosti s možným začatím prístupových rozhovorov so Severným Macedónskom a Albánskom. (Ondřej Plevák, EURACTIV.cz, Claire Stam, EURACTIV.de, Zoran Radosavljevic, EURACTIV.com)

///

BERLÍN

Zachráňte jadrovú dohodu. Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas apeluje na Irán, aby sa držal jadrovej dohody, hoci jej ekonomické benefity nenapĺňajú očakávania. Maas pri svojej včerajšej návšteve Teheránu zdôraznil, že dohoda je pre Európu z bezpečnostnej dôvodov „extrémne dôležitá“. Jeho iránsky náprotivok Mohammed Dschawad Šaríf varoval, že tí, čo podporujú ekonomickú vojnu proti Iránu by nemali predpokladať, že bude naďalej bezpečný. (Claire Stam, EURACTIV.de)

///

LONDÝN

Súboj v plnom prúde. Celkovo 10 kandidátov sa bude usilovať o zisk postu nového britského premiéra a lídra konzervatívcov. Medzi nimi minister životného prostredia Michael Gove, minister zdravotníctva Matt Hancock, minister zahraničných vecí Jeremy Hunt, minister vnútra Sajid Javid, bývalý minister zahraničných vecí Boris Johnson, bývalá šéfka konzervatívnych poslancov Andrea Leadsomová, bývalá ministerka práce a dôchodkov Esther McVeyová, bývalý štátny tajomník pre brexit Dominic Raab, minister pre medzinárodný rozvoj Rory Stewart a poslanec Mark Harper.

V súvislosti s kampaňou sa objavujú aj prvé škandály. Gove čelil kritike za to, že v mladosti užíval kokaín, za čo sa cez víkend ospravedlnil.

Jeho rival Boris Johnson zasa sľúbil, že v prípade víťazstva sa bude usilovať o zníženie daní podnikateľom. „Jednou vecou, ​​ktorú by som ako premiér nikdy neurobil, je využiť náš daňový systém pre zvýhodnenie tých, čo už sú bohatí,“ vyhlásil Gove. „Chudobní musí byť na prvom mieste.“ (Samuel Stolton, EURACTIV.com)

///

BRUSEL

Menšinová vláda na dohľad. Extrémne pravicová flámska strana Vlaams Belang nevylučuje možnosť menšinovej vlády. Počas víkendu to pripustila stranícka vyjednávačka Barbara Pasová. „Samozrejme ale preferujeme normálne fungovanie v rámci normálnej administratívy,“ dodala Pasová. Zatiaľ čo flámska nacionalistická N-VA nevidí problém v menšinovej vláde, ktorú by viedli iba flámske strany spolu s liberálnou Open VLD, liberáli už odmietli akúkoľvek spoluprácu s krajnou pravicou. (Alexandra Brzozowski, EURACTIV.com)

///

RÍM

Koho na európske vysoké posty vyšle Taliansko? Taliansky premiér Giuseppe Conte sa včera stretol so svojimi vládnymi kolegami Luigi Di Maiom a Matteo Salvinim, aby spolu prebrali postup, ako sa vyhnúť spusteniu konania proti Taliansku. Deň pred stretnutím Conte varoval, že Komisii neradno vzdorovať. „Ak bude procedúra spustená, Taliansku to poškodí,“ dodal premiér.

Trojica diskutovala aj o vymenovaní nového talianskeho komisára. Dvaja vládni partneri by sa radi usilovali o portfólio komisára pre hospodársku súťaž alebo priemysel. Bývalý premiér Mario Monti v rozhovore pre EURACTIV.com vláde odporučil, aby na post komisára vybrala vysoko postaveného politika. „Taliansko potrebuje niekoho, kto vie vyjednávať a kto sa dokáže vyhnúť nepatričným konfliktom,“ navrhuje Monti. (Gerardo Fortuna, EURACTIV.com)

///

MADRID

Španielska tolerantná imigračná politika nemôže trvať naveky. Španielska vláda pokračuje v migračnej politike, ktorá je v rámci EÚ výnimočná. Akceptujú totiž všetkých, ktorí do krajiny pricestujú. Takýto spôsob ale nemôže trvať večne. V nedávnom rozhovore pre agentúru EFE to vyhlásil americký sociológ kubánskeho pôvodu Alejandro Portes, tohtoročný víťaz Ceny Astúrskej kňažnej pre humanitných vedcov.

„V Európskej únii je to unikátna politika, ale obávam sa, že raz musí skončiť,“ povedal Portes.

Expert poznamenal, že migračná situácia v EÚ viedla k odlišným reakciám. Napríklad Nemecko je otvorený národ so silnou ekonomikou, zatiaľ čo Maďarsko zatvára pred migrantmi dvere.

„Pre mnohé krajiny je najväčším problémom nekontrolovaná migrácia. Do Európy migrujú hlavne ľudia z Afriky a Blízkeho východu, do USA zase zo Strednej Ameriky,“ zdôraznil Portes. EuroEFE.EURACTIV.es)

///

VARŠAVA

Dohoda so Spojenými štátmi. V stredu (12. júna) podpíše Poľsko so Spojenými štátmi významnú dohodu, ktorá povýši status amerických síl v Poľsku na úroveň „trvalej americkej prítomnosti na poľskom území“. Do Poľska zrejme zamieri okolo 1 300 nových amerických vojakov. Varšava pritom zaplatí takmer dve miliardy dolárov za modernizáciu polygónov a vojenskej infraštruktúry, ktorú budú Američania využívať.

To všetko má s ohľadom na ruskú hrozbu zvýšiť bezpečnosť Poľska a celého regiónu. Americký think-tank Stratfor, ktorý sa venuje bezpečnosti, však varuje, že posilnenie americkej prítomnosti môže viesť k reakcii zo strany Ruska. (EURACTIV.pl)

///

BRATISLAVA

Čo Slovákov odrádza od volebných urien? Hoci sa slovenské volebná účasť v májových eurovoľbách zvýšila, stále bola najnižšia v EÚ (22 percent). Sociológ Michal Vašečka sa domnieva, že iba menšina Slovákov je úplne oddaná európskej myšlienke.

„S myšlienkou Únie nie sú politicky stotožnení, a to je ďaleko dôležitejšie ako to, že nepoznajú právomoci Európskeho parlamentu, koniec koncov mnoho ľudí nepozná ani právomoci Národnej rady,“ povedal Vašečka v rozhovore pre EURACTIV.sk

Ďalším dôvodom je, že na rozdiel od Poľska alebo Rumunska slovenskí voliči nemajú pocit, že by na Slovensku bola ohrozená liberálna demokracie. „Ukazuje sa, že Slováci ďaleko menej cítia potrebu zúčastniť sa eurovolieb, pretože nemajú pocit, že by Brusel mohol niečo zachrániť,“ dodal.

Na druhej strane, tohtoročná účasť bola vyššia, pretože si veľa Slovákov myslí, že euroskeptici a populisti ohrozujú budúcnosť Európskej únie. (Maroš Koreň, EURACTIV.sk)

///

ATÉNY

Je to oficiálne. Po mesiacoch špekulácií ohľadom predčasných volieb a v kontexte 9,5 percentnej porážky v eurovoľbách, požiadal grécky premiér Alexis Tsipras v pondelok večer (10. júna) o rozpustenie parlamentu a vypísanie predčasných volieb „aby bol obnovený mandát verejnosti“. Voľby sú naplánované na 7. júla.

Líder najväčšej opozičnej strany Nová demokracia Kyriakos Mitsotakis povedal, že Tsipras predčasné voľby pôvodne neplánoval, „spôsobil to až výsledok európskych volieb“. (Theodore Karaoulanis, EURACTIV.gr)

///

NIKÓZIA

Kódex o sexuálnom obťažovaní. Tri odborové zväzy podpísali kódex týkajúci sa sexuálneho obťažovania v súkromnom, verejnom a štátnom sektore. Kódex zahŕňa veľmi detailný opis toho, čo má a nemá byť súčasťou zamestnaneckých zmlúv. Informoval o tom web Philenews, mediálny partner EURACTIV.gr. Kódex bude súčasťou kolektívnych dohôd, podpísaných členmi zväzu. Minulý rok bolo v tejto súvislosti zaevidovaných na Cypre 1 830 pracovných sťažností. (Theodore Karaoulanis, EURACTIV.gr)

///

BUKUREŠŤ

Rumunský šéf diplomacie podporuje moldavského oligarchu. Kým EÚ vyjadrila podporu vládnej koalícii, ktorá vzišla z novozvoleného moldavského parlamentu, rumunský minister zahraničia Teodor Meleşcanu naopak podporuje návrh Demokratickej strany na usporiadanie predčasných volieb. Demokratická strana, ktorá je pod kontrolou oligarchu Vlada Plahotniuca, považuje vládu na čele s proeurópskou šéfkou volebnej koalície ACUM Maiou Sanduovou za nelegitímnu. Meleşcanu vidí nové voľby ako „jediné možné riešenie“ politickej krízy a dodal, že požiadal rumunského veľvyslanca o stretnutie s lídrami Demokratickej strany. (EURACTIV.ro)

///

SOFIA

Financovanie politických strán. Transparency International vyjadrilo nesúhlas s „kontroverzným, chaotickým a reaktívnym prístupom“ k zmene legislatívy, upravujúcej financovanie politických strán. Vo štvrtok (7. júna) schválil parlamentný rozpočtový výbor návrh premiéra Bojka Borisova doplňujúci štátny rozpočet, ktorým sa znižuje príspevok za hlas na 1 lev (približne 50 centov) z pôvodných 11 levov. (Partner siete EURACTIV Dnevnik.bg)

///

ZÁHREB

Pád populistov. Populistické a euroskeptické hnutie Ľudský štít sa dva týždne po voľbách, v ktorých získalo jeden mandát, oficiálne rozpadlo. Líder strany Ivan Vilibor Sinčić so svojou manželkou pôvodne záujem o kreslo v EP nemali, potom ale zmenili názor. Ostatní členovia strany pár viníia z toho, že stranu podviedli. (Tea trubicami, EURACTIV.hr)

Juncker v Záhrebe. Predseda EK Jean-Claude Juncker cez víkend v Záhrebe vyhlásil, že by chcel Chorvátsko čo najskôr vidieť v schengenskom priestore a v eurozóne. Krajina podľa neho vďaka reformám zaznamenala ekonomický aj finančný pokrok. (Tea Trubić, EURACTIV.hr)

///