Toxický Vyšehrad?

Na snímke zľava poľský premiér Mateusz Morawiecki, slovenský premiér Peter Pellegrini, maďarský premiér Viktor Orbán a český premiér Viktor Orbán počas neformálneho stretnutia premiérov Vyšehradskej štvorky (V4) 13. júna 2019 v Budapešti [TASR/DUNA/MTI - Kancelária premiéra]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Noví lídri Únie

Čoraz viac hlasov z vnútra EÚ otvorene hovorí, že prehnané a nič neprinášajúce spájanie sa s V4 škodí slovenskej reputácii a záujmom.

„Vo svojej jednote Vyšehradská štvorka znovu ukázala našu rastúcu silu a vplyv na rozhodovanie v EÚ. Po tom, čo sme porazili Webera, premiéri V4 zvrhli tiež Timmermansa,“ napísal na Twitteri počas summitu EÚ maďarský štátny tajomník pre medzinárodné vzťahy a medzinárodný hovorca Orbánovho kabinetu Zoltán Kovacs.

Lídri EÚ práve odmietli kompromisný balík mien, ktorý rátal s Holanďanom Fransom Timmermansom na post predsedu Európskej komisie.

„Už dávnejšie mám pocit, že táto blízka asociácia s V4 nám veľmi škodí,“ napísala na Facebook v reakcii na Kovácsov tweet najvyššie postavená Slovenka v štruktúrach EÚ, Katarína Mathernová.

„Volíme inak ako Vyšehrad, sme v eurozóne, máme úplne iné integračné ambície, povinnosti a aj možnosti. Nemáme zladenie ani v hodnotách, ani v záujmoch“, vysvetľuje pre EURACTIV Slovensko, v čom vidí odlišnosť Slovenska od jeho susedov pokiaľ ide o europolitiku.

Mathernová kritizuje najmä fakt, že sa Slovensko o dôležitých veciach takmer s nikým iným ako s krajinami Vyšehradu nerozpráva.

Unikátny prieskum EU Coalition Explorer (str. 106) z roku 2018 jej dáva za pravdu. Slovensko najčastejšie v európskych otázkach kontaktuje Českú republiku, v druhom slede Poľsko a na treťom mieste Maďarsko. Pred troma rokmi, keď sa tento prieskum robil po prvýkrát, sa výsledok veľmi nelíšil.

Stratégia, kde sú krajiny V4 primárnym zdrojom spojenectiev pre všetky európske otázky je dlhodobou konštantou slovenskej európskej politiky. Slovensko a jeho diplomacia v tom vidí pragmatický nástroj ako zvyšovať mocenský potenciál jeho členov, pričom pripúšťa, že nie vo všetkých otázkach je zhoda.

Pre viacerých ale miera spolupatričnosti Slovenska s V4 zachádza v súčasnej situácii deštrukčného a toxického chovania Orbánovej vlády priďaleko. „Ja nespochybňujem potrebu regionálnej spolupráce a dobrých vzťahoch so susedmi, vrátane spoločných projektov. Ale nemala by z toho byt pomýlená lojalita, či až vazalské státie za sebou z našej strany, občas až proti vlastným záujmom. Takýto prístup ukazuje na veľkú mieru nepochopenia, o čom európsky diskurz je,“ hovorí Mathernová.

Minulotýždňové obsadzovanie top pozícií v EÚ je len najčerstvejšou epizódou. Slovensko na rozdiel od Maďarska a Poľska nemalo s Fransom Timmermansom zásadný problém, čo podľa informácií EURACTIV Slovensko premiér Peter Pellegrini kandidátovi eurosocialistov, ku ktorým sám patrí, aj komunikoval. Napriek tomu Slovensko nezaujalo vlastnú pozíciu a nedosiahlo ani podporu pre vlastného kandidáta Maroša Šefčoviča, ktorý bol jedným z vážnych kandidátov na vysokého predstaviteľa pre zahraničné otázky.

Výsledkom je, že nikto z východnej Európy nemá zastúpenie na vrcholových pozíciách v EÚ. Nový europoslanec za Smer-SD Robert Hajšel vidí V4 ako obeť politiky, ktorá sa robí za zatvorenými dverami. „Ak je to pravda, že tento kandidát (Šefčovič) nebol vybraný práve preto, že je zástupcom tohto regiónu, tak je to veľmi zlý signál voličom a občanom strednej a východnej Európy“, povedal Hajšel na plenárnej schôdzi novozvoleného parlamentu.

„Práve v tejto otázke sa ukazuje, že slovenská európska politika sa musí byť schopná pri hľadaní spojencov oprieť pri presadzovaní vlastných záujmov za rámec V4,“ tvrdí v rozhovore pre EURACTIV europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu-OD, EPP). „Potrebujeme pracovať na bilaterálnych vzťahoch s ďalšími krajinami. Spoliehanie sa na V4 nám totiž v tomto prípade neprinieslo úspech,“ pokračuje.

Vladimír Bilčík: O Timmermansovi nerozhodol hlas V4

Keďže na vrcholové posty nemáme nomináciu, ktorá by zabezpečila geografickú rovnováhu, je dôležité, aby boli v programe Európskej komisie zohľadnené politické priority nášho regiónu, hovorí novozvolený europoslanec VLADIMÍR BILČÍK.

Aj štáty, ktoré medzi sebou prirodzene spolupracujú, napríklad škandinávske krajiny, nemajú problém zároveň komunikovať s inými, ak nemajú ten istý záujem, argumentuje Mathernová. „Nemáme kompetencie vytvárať ad hoc aliancie tak, ako to robí celá Európa“, dodáva. „Ani Francúzsko a Nemecko predsa nepostupujú vždy spolu.“

Podľa bývalého veľvyslanca Slovenska pri NATO, šéfa think-tanku Carnegie Europe Tomáša Valáška, nás predovšetkým spojenectvo s maďarským premiérom ťahá na „reputačné dno Európy“.

Chýba pozitívna agenda

Slovensko by sa nemalo báť „dištancovať od vyhlásení zvyšných troch krajín ak s nimi nesúhlasíme“, píše Valášek, ktorý je tiež súčasťou pripravovanej politickej strany Andreja Kisku Za ľudí, pre Denník N.

Problémom podľa viacerých je, že sa s Vyšehradom nespája žiadna konštruktívna agenda a je skôr synonymom blokovania iniciatív iných štátov. „Všetci sú nahnevaní na to, že Vyšehrad nevie prísť s nijakou pozitívnou agendou. Fakt, že budeme najbližších 5 rokov bez výrazného hlasu v top funkciách EÚ spôsobí, že sa pocit izolovanosti ešte prehĺbi,“ obáva sa Mathernová.

Nikto z citovaných ľudí nehovorí, že by sa Slovensko malo na spoluprácu so susedmi rezignovať. V niektorých témach budú záujmy V4 nevyhnutne vždy bližšie ako s krajinami ako Španielsko či Portugalsko.

Na druhej strane sú príklady, kedy Slovensko v európskych témach postupovalo samostatne a emancipovane. Len minulý mesiac sa Slovensko napriek počiatočnému váhaniu nakoniec prihlásilo k spoločnej ambícií EÚ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Z V4 bolo jediné.

Podobne bolo Slovensko (spolu s Českom) ochotnejšie ako Poľsko a Maďarsko pristúpiť na kompromis, keď sa v roku 2016 rokovalo o dôležitej a kontroverznej smernici o vysielaní pracovníkov. 

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner