Traja prezidenti V4 a české predsedníctvo sa nadchli pre jadro. Bude Čaputová striedmejšia?

Zuzana Čaputová a János Áder v Budapešti. [TASR/DUNA/MTI-Noemi Bruzak]

János Áder po stretnutí so slovenskou prezidentkou tvrdil, že obaja považujú jadrovú energiu za nenahraditeľnú. Jej poradca hovorí, že Zuzana Čaputová len skonštatovala dôležitý podiel jadra v energetickom mixe.

„Zhodujeme sa, že využívanie atómovej energie považujeme za dôležité a nenahraditeľné.“

Takto interpretoval podľa agentúry SITA maďarský prezident János Áder svoj názor a zároveň názor slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej. Tá s ním rokovala na oficiálnej návšteve Maďarska vo štvrtok (11. júla).

Čaputová však podľa informácií portálu EURACTIV.sk takýto jednoznačný postoj na rokovaní s Áderom nevyjadrila. Len skonštatovala dominantnú úlohu jadrovej energie v slovenskom energetickom mixe.

Slovenská prezidentka tak zatiaľ nezdieľa nadšenie ostatných najvyšších predstaviteľov Vyšehradskej skupiny. Tí tradične a s nasadením podporujú jadrovú energiu a výstavbu nových reaktorov vo svojich krajinách. Vďaka nim mohlo ročné české predsedníctvo vo V4 do svojho programu napísať, že v energetike „sa bude sústrediť predovšetkým na oblasť jadrovej energetiky“.

Čaputová to povedala inak

„Prezidentka to formulovala inak,“ povedal pre EURACTIV.sk o Áderových slovách Čaputovej poradca pre životné prostredie Juraj Rizman. Ten sa rokovania s maďarským prezidentom zúčastnil.

V diskusii o klimatickej neutralite podľa Rizmana zaznelo, že Slovensko a Maďarsko majú energetický mix založený na jadrovej energii. „Z jej strany to bolo konštatovanie,“ povedal o prezidentkinom postoji jej poradca.

„Viac hovorili o klimatickej neutralite, útlme ťažby hnedého uhlia a transformácii Hornej Nitry,“ vysvetlil Rizman. Koniec spaľovania uhlia označuje za prezidentkinu jasnú krátkodobú prioritu. K jej názoru na jadrovú energiu sa zatiaľ nechcel vyjadrovať.

Áder podľa agentúry SITA tiež povedal, že s Čaputovou súhlasia, že „každá krajina sa musí samostatne rozhodnúť o svojom energetickom mixe.“

Rizman to potvrdil, prezidentkin postoj však upresnil: „Tiež povedala, že naša sloboda a právo zvoliť si vlastný energetický mix končí tam, kde začína náš spoločný záväzok.“ To môže byť práve narážka na využívanie fosílnych palív, čo je v rozpore so snahou Európskej únie znížiť svoje emisie skleníkových plynov.

Jadro ako riešenie pre klímu

Maďarský premiér Viktor Orbán – na rozdiel svojho slovenského kolegu Petra Pellegriniho (Smer-SD) – na predposlednom summite nepodporil záväzok Európskej únie dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Tento termín sa v záveroch dostal len do poznámky pod čiarou, podľa ktorej s ním súhlasí prevažná väčšina členských štátov. Pellegrini sa k nemu prihlásil práve po stretnutí s Čaputovou.

Termín pre uhlíkovú neutralitu skončil v poznámke pod čiarou

Európsky summit neviedol k jednohlasnej dohode na cieli dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Česko sa bojí „zabitia“ priemyslu, Poľsko chce najprv záruku finančných kompenzácií.

Hoci maďarský prezident vzišiel z vládneho Fideszu, je známy svojím pozitívnejším postojom ku klimatickým cieľom. Maďarsko sa aj vďaka nemu stalo prvou krajinou EÚ, ktorá ratifikovala Parížsku dohodu o klíme.

„Súhlasíme s vedcami a odborníkmi, že sme v poslednej hodine, aby sme podnikli niektoré kroky. Tie je potrebné urobiť nielen preto, aby sme vyriešili súčasné problémy, ale aby sme zabezpečili normálne životné prostredie pre ďalšie generácie,“ povedal Áder po rokovaní s Čaputovou.

Svoje emisie chce Maďarsko podľa prezidenta znížiť práve výstavbou novej jadrovej elektrárne Paks 2 a solárnymi elektrárňami. Ak sa tak stane, do roku 2030 budeme vyrábať 90 percent energie bezuhlíkovou metódou,“ dodal maďarský prezident.

Čaputová sa k jadrovej energii zatiaľ verejne nevyjadrila. Vo svojom inauguračnom prejave hovorila o „klimatickej kríze“, ktorá môže mať „zásadné následky aj pre Slovensko“. Vyslovila sa za spoluprácu s ďalšími krajinami a zintenzívnenie domáceho úsilia. V predvolebnom prieskume Slovenskej klimatickej iniciatívy (podrobné odpovede má EURACTIV.sk k dispozícii) atómovú energiu nespomenula, do budúcna podporila obnoviteľných zdroje a energetickú efektívnosť.

Duda podporuje jadrovú spoluprácu

V pondelok 15. júla odcestuje slovenská prezidentka na návštevu ďalšej krajiny V4, ktorá na summite zablokovala rok 2050 ako termín pre uhlíkovú neutralitu: do Poľska.

Severný sused Slovenska vyrába vyše 80 percent elektriny z uhlia. Aj on chce emisie postupne obmedziť výstavbou nových jadrových elektrární. Poľsko zatiaľ žiadne nemá na rozdiel ostatných troch krajín V4. Prvú atómku plánuje sprevádzkovať do roku 2033, uvádza World Nuclear News.

Splnomocnenec vlády pre strategickú energetickú infraštruktúru Piotr Naimski v utorok (9. júla) vo verejnoprávnom rozhlase spresnil, že do roku 2045 plánujú šesť jadrových blokov. Tie by mali predstavovať 20 percent energetického mixu krajiny. Konkrétne číslo je podľa Naimskeho ešte predmetom diskusie. Postaviť by sa však mala „viac ako jedna (elektráreň), možno dve“.

V júni Naimski podpísal vo Washingtone memorandum o poľsko-americkej spolupráci v jadrovej energetike. Poľský prezident Andrzej Duda pri tejto príležitosti prízvukoval význam jadra.

Podľa vládnej stránky vyjadril Duda nádej, že „spolu (s USA) budeme implementovať tento program (spolupráce) v prospech ochrany životného prostredia… a pre rozvoj bezpečnosti mojej vlasti.“

Zemanov „absolútne striktný“ postoj

Hoci český prezident Miloš Zeman sa v tejto oblasti orientuje skôr na spoluprácu s Ruskom, tiež jednoznačne presadzuje jadrovú energiu.

Český minister o novej atómke: V porovnaní s obnoviteľnými zdrojmi sú náklady zanedbateľné

ŠPECIÁL / Rozhodnutie českej vlády o financovaní nového jadrového zdroja sa posunulo o štyri mesiace, pretože som jej nechcel predložiť variant, ktorý je science fiction hovorí pre euractiv.sk TOMÁŠ HÜNER.

Keď bol na návšteve Rakúska, priznal, že s prezidentom Alexandrom van der Bellenom, odporcom jadra, sa práve v tejto otázke nezhodnú. Keď bol Zeman v Maďarsku, išiel sa pozrieť na stavenisko Paks 2.

Doma zase presadzuje nové reaktory v Dukovanoch. „Bola som na stretnutí na Hrade a záujem o to, aby sa jadrové bloky dostavali, bol formulovaný absolútne striktne,“ povedala pre týždenník Respekt bývalá ministerka priemyslu a obchodu Marta Nováková v októbri 2018.

Hoci Nováková už ministerkou nie je, jej nástupca Karel Havlíček spolu s vládou ďalej zvažuje novú elektráreň. Keď bol Havlíček v júni v Bratislave, na spoločnej tlačovke o obnoviteľných zdrojoch so slovenským ministrom Petrom Žigom (Smer-SD) označil jadrovú energiu za palivo budúcnosti. Obe krajiny budú mať podľa Havlíčka v ďalších desaťročiach „veľmi podobný“ energetický mix založený na atómovej a obnoviteľnej energii.

Čo sa týka fázy výstavby nových blokov, Česko je na tom podobne ako Poľsko: ešte len pripravuje tender. V Maďarsku a na Slovensku výstavba beží, hoci na Slovensku sa sprevádzkovanie tretieho bloku v Mochovciach posunulo už po 11. krát – tentokrát na prvú polovicu budúceho roka.

Priorita českého predsedníctva V4

Vďaka podpore troch ďalších vlád môže české predsedníctvo vo V4, ktoré sa začalo 1. júla, považovať jadrovú energiu za svoju prioritu.

„V oblasti energetiky bude pre CZ V4 PRES prioritou koordinácia spoločných pozícií krajín V4 voči Európskej komisii a predsedníctvu v Rade EÚ pri rokovaniach o legislatívnych aj nelegislatívnych návrhoch,“ znie úloha pre ministerstvo priemyslu a obchodu v predsedníckom programe.

„Sústrediť sa bude predovšetkým na oblasť jadrovej energetiky, a to predovšetkým v súvislosti s vydaním oznámenia Európskej komisie ´Čistá planéta pre všetkých´ a oznámením ´Efektívnejšie a demokratickejšie rozhodovanie v energetickej a klimatickej politike EÚ´, vydanými Komisiou 9. apríla 2019,“ spresňuje dokument.

Praha chce iniciovať koordinačné stretnutia V4 pred rôznymi rokovaniami „projadrovej skupiny EÚ a pred rokovaním EÚ“.

Predsedníctvo „bude presadzovať úlohu jadrovej energetiky ako spoľahlivej bezemisnej technológie a klásť dôraz aj na nutnosť pokračujúceho výskumu v tejto oblasti.“ EÚ by mala podľa českého predsedníctva podporovať výskum vo „všetkých perspektívnych technológiách vrátane jadra“.