Trend zatvárania kožušinových fariem dorazil aj do krajín Vyšehradu. Chov zatiaľ zakázali iba v Česku

Norka, ilustračný obrázok. [EPA/Diego Azubel]

V Európskej únii skončilo s kožušinovými farmami už deväť krajín, medzi nimi aj Česko, či Rakúsko. Poliaci o zrušení rokujú, Maďarsko je na ceste, no zatiaľ zaostáva. Slovenský zákon, inšpirovaný českým, v parlamente hľadá aspoň koaličnú podporu, hoci aktivisti sú ambicióznejší.

Európski producenti kožušín sú po Číne svetovými lídrami v tomto segmente živočíšnej výroby. Podmienky na život mnohých noriek, líšok, králikov a činčíl ale ani v Európe nespĺňajú základné predpoklady celosvetovo nastavených noriem, vrátane ich podmienok na život, či dokonca spôsobu usmrtenia.

Legislatíva Európskej únie, konkrétne smernica o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely, podľa aktivistov stále neprebrala všetky podmienky, zabezpečujúce tolerovateľný spôsob kožušinového chovu, ktoré nastavila napríklad aj Rada Európy. Aj preto sa stále viac obyvateľov a organizácií v tejto oblasti ochrany zvierat mobilizuje a žiada radšej úplný zákaz kožušinového chovu.

Eurovoľby: Klimatická politika je dôležitá pre tri štvrtiny voličov

Ako sa politická strana stavia k boju s globálnym otepľovaním je dôležité kritérium pre 75 % voličov na Slovensku. Ochrana prírody a udržateľné poľnohospodárstvo sú pri výbere europoslancov určujúce ešte viac.

Trend zatvárania kožušinových zvieracích fariem zasiahol aj Európu a v ostatnom období prijalo už deväť z 28 členských štátov úplný zákaz chovu zvierat na kožušiny. Medzi krajinami Vyšehradu sa najďalej dostala Česká republika.

Európa je lídrom

V Únii je aktívnych viac ako päť tisíc zvieracích fariem, ktoré kvôli kožušine chovajú najmä norky, líšky a činčily. S králikmi je ich ešte viac. Najviac fariem pôsobí stále v Dánsku, Poľsku a vo Fínsku. Hodnota celého trhu s vyše 100 tisíc pracovníkmi v Európe je viac ako 6 miliárd eur, kvôli čomu je Európa celosvetovo hlavným výrobcom s vyše 50-percentným podielom na trhu.

Posledné štatistiky ale dokazujú, že väčšina Európanov vo všetkých krajinách Únie je proti zákazu chovu zvierat na kožušiny. Postupne sa pridáva aj masívny módny priemysel odevov, či domáceho textilu, ktorý upúšťa od používania skutočných zvieracích kožušín. Tento aj budúci rok sa očakáva pokles globálnej produkcie kožušín. Kožušín z noriek má byť až o 30 percent menej.

Útočia aj uprostred bieleho dňa, šťažujú sa poľnohospodári na vlkov

Chovatelia hospodárskych zvierat čelia problémom kvôli rastúcej populácii vlkov a ich chránenému statusu. Európska komisia podľa nich uprednostňuje vlky pred dobytkom aj farmármi.

Posun verejnej mienky tlačí aj na vlády. Krajiny ako Holandsko či Nórsko, ktorých kožušinový chov tvoril významnú časť celosvetového priemyslu, museli reagovať na tlak obyvateľov a kožušinové  farmy prikázali zatvoriť. V Rakúsku sú kožušinové chovy postavené mimo zákon už pätnásť rokov.

Írsko je nateraz poslednou z európskych krajín, ktoré by malo s kožušinovými farmami skoncovať. Vláda prevzala pôvodne opozičný návrh a v júni predstavila vlastnú podobu legislatívy, ktorá má okrem zákazu otvárania nových fariem v konečnom dôsledku zavrieť aj posledné tri farmy s vyše 200 tisíc norkami. O podobnej legislatíve rokujú aj pobaltské štáty, Bulharsko, či Ukrajina.

Slovensko si chce nechať aspoň králiky

Na Slovensku je už iba jedna farma, ktorá sa venuje výhradne chovu na kožušinu – ide o malú norkovú farmu neďaleko Martina s jedným zamestnancom. Norky americké, ktoré na nej chovajú, však nie sú jediné zvieratá, ktorých kožušina sa u nás spracúva.

Omnoho tradičnejší je chov králikov. Králičie farmy ale spracúvajú aj mäso, či ďalšie časti zvierat. Vzhľadom na obavy niektorých politických strán a skupín z toho, aby sa nový zákaz kožušinového chovu nedotkol malých chovateľov králikov, slovenskí aktivisti žiadajú „zákaz chovu výlučne alebo primárne na kožušiny“, hovorí Alexandra Demetrianová, koordinátorka kampane Ide o chlp!. Najmä kvôli králikom ale legislatíva u nás stagnuje.

„Ideálne by bolo, aby zákaz prešiel cez koalíciu aj opozíciu ako apolitický návrh, keďže má širokú podporu verejnosti, podobne, ako to bolo v Írsku,“ priznáva Demetrianová. Podľa prieskumov verejnej mienky agentúry Focus podporuje zákaz chovu zvierat na kožušiny až 68 percent Slovákov a Sloveniek.

„V Európe kožušinové farmy končia a tento priemysel je na ústupe. Je preto najvyšší čas, aby sa aj Slovensko pripojilo ku krajinám, ktoré skoncovali s tými najhoršími praktikami v živočíšnom priemysle. Kožušinové chovy sú absolútne barbarstvo a patria do minulého storočia. Ak to dokázali naši najbližší susedia, prečo nie my?“ dodáva.

Slovenský zákon, ktorý momentálne zháňa podporu medzi koaličnými stranami, reflektuje najmä českú legislatívu. Návrh zákona je identický s výnimkou kompenzácií. U nás sa navyše navrhuje aj trojročné prechodné obdobie. Slovenskí aktivisti sa nechali inšpirovať aj českou kampaňou, či online petíciou, ktorú na Slovensku podpísalo vyše 70 tisíc ľudí.

Davos o budúcnosti potravinárstva: Inovácie a obmedzenie spotreby mäsa

ŠPECIÁL / Bez obmedzenia plytvania jedlom, spotreby mäsa a inovatívnych technológii sa revolúcia vo výžive nezaobíde, zhodli sa lídri na svetovom ekonomickom fóre v Davose

Česko zakázalo chov zvierat na kožušiny vlani a tento rok už zavrelo všetky farmy, hoci v zákone bola lehota nastavená do roku 2021. Zákon podľa PETA zachránil živo približne 20 tisícom noriek.

Ešte v roku 2015 zverejnili aktivisti z organizácie Obranci zvířat zábery z ôsmich kožušinových fariem v krajine a spustili mohutnú kampaň za ich zákaz. K iniciatíve sa pripájali vedci, ale postupne aj poslanci. Po tom, čo kampaň presvedčila aj poslancov vládnej strany ANO, prešiel zákon oboma komorami parlamentu začiatkom tohto roka.

Maďarsko schválilo ešte v roku 1998 zákon o ochrane zvierat, v ktorom sa uvádza, že „zvieratá nesmú byť zabíjané v neprijateľných podmienkach“. Zákon však dlho nebolo možné uplatniť na oblasť chovu kožušinových zvierat. Od roku 2011 platí, že v Maďarsku možno na kožušiny chovať iba králiky alebo činčily. Ďalší zákaz zatiaľ nie je predmetom aktívnej politickej diskusie na rozdiel od trojice ďalších krajín V4.

Silná poľská lobby

Poľsko je po Dánsku druhým najväčším producentom zvieracích kožušín v Európe a ak zaradíme do zoznamu aj najsilnejšieho producenta – Čínu – Poliaci sú v kožušinovom chove tretí na svete. Až 90 percent svojej produkcie vyvážajú do zahraničia. Vplyv zákazu je preto omnoho väčší ako u jeho vyšehradských susedov.

Kampaň za zatvorenie kožušinových fariem prebieha v Poľsku na podobnom základe ako v Česku či na Slovensku. Do správy, ktorú pripravilo poľské združenie Otvorené klietky (Otwarte Klatki), zahrnuli dáta, vrátane citlivých fotografií zo 131 fariem v krajine. Až 101 z nich nespĺňalo zákonom stanovené štandardy. Systematický výskum na farmách opakovane dokumentoval kanibalizmus, zranenia, problémy so správaním a úmrtia zvierat na farmách v celej krajine.

Kvôli ich utrpeniu, desiatkam protestov a najmä silnej verejnej mienke (až 67 percent Poliakov bolo v roku 2017 za zákaz kožušinového chovu) sa v poľskom parlamente ocitol zákon, ktorý by kožušinový chov mal v krajine zakázať úplne, a to od roku 2022.

Vlk, farmári, poľovníci a ochrana prírody

Ochrana prináša výsledky: do európskych lesov sa pomaly vracia vlk. Niektoré hlasy začínajú opäť volať po preventívnej kontrole jeho populácie.

Podľa koordinátora kampane združenia sa však s legislatívou čaká na výsledok jesenných parlamentných volieb . „Dobrou správou je, že zákaz kožušinového chovu sa stal jasnou súčasťou politiky mnohých strán v Poľsku, vrátane množstva poslancov vládnej strany Právo s spravodlivosť,“ hovorí Paweł Rawicki. Kožušinová lobby je ale stále silná a spojencov hľadá naprieč celým odvetvím poľnohospodárstva, pripomína Rawicki.

„Kožušinový priemysel chce ďalšie poľnohospodárske podniky presvedčiť o tom, že po kožušinových farmách prídu na rad aj ďalšie druhy fariem a postupne zakážeme všetko,“ povedal pre EURACTIV.sk aktivista.

V súčasnosti je v Poľsku stále aktívnych viac ako 800 kožušinových fariem. Sústreďujú sa najmä na chov líšky striebornej a polárnej, či norky americkej, z bylinožravcov predovšetkým na králiky a činčily. Spolu má ísť podľa PETA o viac ako osem miliónov zvierat.