Tsipras v europarlamente: Európou sa opäť šíri nákaza nenávisti a xenofóbie

Na vzostup extrémizmu a krajne pravicového populizmu má Únia podľa gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa odpovedať návratom k jej základným hodnotám: solidarite a blahobytu pre všetkých.

Grécky premiér Alexis Tsipras v utorok v Európskom parlamente vyzval „progresívne“ a „proeurópske strany“, aby sa v nadchádzajúcich európskych voľbách spojili proti „extrémnemu“ neoliberalizmu a krajne-pravicovému populizmu, ktorých je v súčasnosti v EÚ na vzostupe.

Europoslancov tiež uistil, že Grécko nezopakuje chyby, ktoré ho priviedli do krízy a bude plniť záväzky poskytnuté veriteľom pri vystúpení z posledného záchranného programu v auguste tohto roku.

„Fiškálny fetišizmus“

Tsipras na pôde europarlamentu naposledy rečnil v roku 2015, tesne po tom, čo Gréci v referende odmietli podmienky ďalšieho záchranného programu navrhované medzinárodnými veriteľmi. Grécky premiér vtedy presviedčal europoslancov, že reformy jeho vlády pomôžu udržať krajinu v eurozóne.

Situácia medzi ním a zvyškom eurozóny bola v tom čase omnoho napätejšia. Pri svojom poslednom vystúpení z gréckej krízy obvinil práve menový blok a jeho prílišný dôraz na úspornú politiku. K tej sa vrátil aj počas utorkového prejavu.

„Fiškálny fetišizmus“ a „neúspech neoliberálneho riadenia“ označil za hlavného vinníka nástupu „šovinizmu a krajne pravicového populizmu“ v Európe.

„Po sedemdesiatich rokoch od tragédie fašizmu sa Európou opäť šíri nákaza nenávisti a xenofóbie.“ vyhlásil grécky premiér a dodal, že šovinizmus a xenofóbia sa stávajú dominantnými silami v konzervatívnej časti politického spektra.

„V roku 2015 ste sa nás báli,“ pripomenul vtedajšie obavy EÚ po nástupe ľavicovej strany SYRIZA do čela gréckej exekutívy. „Skutočné nebezpečenstvo pre Európu ale neprestavujú tí, ktorí ju chcú zmeniť, ale tí, ktorí sa ju snažia zničiť,“ dodal.

Víťazstvo celej Únie

Atény od roku 2015 uskutočnili niekoľko stoviek reforiem a v lete tohto roku opustilo posledný, tretí záchranný program. „Vystúpenie Grécka z posledného programu neznamená, že sa naša krajina vráti do minulosti, práve naopak. Sme odhodlaní neopakovať chyby a rozhodnutia, ktoré nás dotlačili do krízy,“ ubezpečoval europoslancov grécky premiér.

Grécko podľa Tsiprasa vyšlo z dlhoročnej krízy posilnené. Mnohí však pripomínajú, že vystúpením z medzinárodného záchranného programu tamojšie problémy ani zďaleka neskončili. Grécko naďalej bojuje s najvyšším verejným dlhom v rámci EÚ a mieru nezamestnanosti sa len nedávno podarilo dostať tesne pod hranicu dvadsiatich percent.

Aj preto bude krajina najbližšie roky podliehať procedúre takzvaného zvýšeného dohľadu. Pred vystúpením sa Gréci medzinárodným veriteľom zaviazali, že do roku 2060 budú udržiavať primárny prebytok (bez nákladov spojených s obsluhou dlhu).

„Pôjdeme vždy cestou vyrovnaného rozpočtu, pričom našou prioritou bude spravodlivosť, rast a ochrana práce,“ skonštatoval.

Grécky úspech, ktorý „je víťazstvom celej EÚ“, podľa Tsiprasa ukázal, že krízu Európa prekoná len „spoluprácou a solidaritou“.

Tsipras dodal, že niekoľko mesiacov pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019 netreba dovoliť, aby sa európsky ideál rozbíjal medzi neoliberalizmom, ktorý sa ukázal ako katastrofálny, a medzi „nočnou morou“ v podobe krajnej pravice.

Trhy Grécku stále neveria

Väčšina europoslancov v reakcii na Tsiprasove slová vyzdvihla úspešnú cestu Grécka z krízy. Niektorí ale nešetrili kritikou na adresu lídra ľavicovej vládnej strany SYRIZA.

„Zmenili ste sa,“ pochválil Tsiprasa najskôr španielsky europoslanec Esteban Gonzáles Pons (EPP). „Keď ste odtiaľto odchádzali v roku 2015, tlieskali vám len populisti a eurofóbovia. Dnes vám tlieskame všetci,“ dodal Španiel.

Tsiprasovi potom vytkol, že sa v prejave sústredil hlavne na úspechy vlastnej vlády, pričom opomenul zásluhy gréckeho obyvateľstva ale aj EÚ.

„Ale ak si niekto zaslúži potlesk, tak sú to grécki občania, pretože oni trpeli a bojovali, aby posunuli krajinu ďalej,“ uviedol Pons. „Boli to úspory pracovníkov, dôchodcov a malých podnikateľov z celej Európy, ktoré umožnili  záchranu Grécka,“ doplnil zástupca španielskych ľudovcov v europarlamente.

Pripomenul zároveň, že krajina nie je stále z najhoršieho von.

„Sme svedkami toho, že mesiac po vašom vystúpení (zo záchranného programu) trhy naďalej nedôverujú vašim hospodárskym politikám,“ varoval Pons a dodal, že mu najväčšie starosti robí klientelizmus vo verejnom obstarávaní a masívny odchod Grékov z krajiny.

Lídrovi frakcie európskych socialistov (S&D) Udovi Bullmannovi v prejave chýbala zmienka o množstve gréckych detí, ktoré sa počas posledných ôsmich rokov ocitli v chudobe či stratili domov.

„Je to výsledok vašej úspornej politiky“ obrátil sa na zástupcu ľudovcov Gonzáleza Ponsa. „Boli to zástupcovia vašej politickej rodiny, ktorí gréckemu ľudu v Aténach ponúkali vystúpenie z eurozóny neuvedomujúc si, aké by to malo následky,“ spätne kritizoval Bullmann kroky Európskej ľudovej strany počas vrcholiacej gréckej krízy.

Verhofstadt: Reformujme eurozónu

Vina za problémy krajiny z Peloponézskeho polostrova podľa šéfa frakcie liberálov (ALDE) Guya Verhofstadta leží na pleciach obidvoch strán. Ako upresnil, reformy Atén neboli dostatočne rýchle a hlboké a Európska únia nevyvíjala potrebný tlak na ich prijatie.

„Realita je taká, že grécky systém aj napriek snahe obyčajných ľudí stále funguje po starom. Nevidím, že by sa otvárali trhy, že by sa liberalizoval pracovný trh a nevidím ani dynamický a živý finančný sektor,“ dodal.

Svoje vystúpenie zároveň využil na volanie po okamžitej reforme eurozóny, ktorá ani po dvadsiatich rokov od sovjho vzniku nie je pripravená na ďalšiu krízu.

„Ak nevyužijeme tento moment, koniec gréckej krízy, na obnovu našej Únie a reformu menovej únie, bude to škandál a tragédia,“ dodal Verhofstadt, pričom zdôraznil potrebu dobudovania bankovej únie, vytvorenia samostatného rozpočtu pre úniu či spoločného bezpečného európskeho aktíva.