U euroľudovcov vyhral Manfred Weber, podporu mal aj zo Slovenska

Manfred Weber s Alexandrom Stubbom po Weberovom víťazstve v hlasovaní o post spitzenkandidáta EPP [EPA-EFE/Kimmo Brandt]

Európska ľudová strana (EPP/EĽS) si na straníckom sneme v Helsinkách za volebného lídra pre voľby do Európskeho parlamentu zvolila Manfreda Webera. V tajnom hlasovaní Weber porazil fínskeho expremiéra Alexandra Stubba.

Manfred Weber sa bude ako volebný líder EPP uchádzať o pozíciu šéfa Európskej komisie. Webera pred hlasovaním podporili všetky hlavy štátu a vlád patriace pod EPP a takisto väčšina členov národných strán. V máji sa konzervatívci budú usilovať obhájiť najvyšší post exekutívy Únie.

Weberovým oponentom bol bývalý fínsky premiér Alexander Stubb. Svoju kampaň Stubb postavil na dôraze na digitálnu ekonomiku a novej hospodárskej vízii pre blížiacu sa revolúciu pracovného trhu. Okrem populizmu a extrémizmu upozorňoval aj nebezpečenstvo digitálnej totality, manipulácie DNA a umelej inteligencie.

Obaja kandidáti sa vyslovili za nutnosť obrany právneho štátu. Zhodli sa aj na nebezpečenstve Ruska, Číny či nárastu nacionalizmu v Európe. Stubb aj Weber odsúdili správanie sa poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť. Zmienky o maďarskom premiérovi Viktorovi Orbánovi, ktorého strana FIDESZ je členom EPP, však v kampani chýbali.

V tajnom hlasovaní získal Weber 492 hlasov, jeho oponent 191.

Slovenskí zástupcovia podporili Webera

Webera podporili aj slovenskí poslanci Európskeho parlamentu. Podporu Weberovi ešte v stredu vyslovili Eduard Kukan (nezávislý), József Nagy (Most-Híd) a Ivan Štefanec (KDH).

„My sme oficiálne vyjadrili podporu Manfredovi Weberovi,“ povedal v mene siedmich delegátov za KDH Štefanec a dodal, že konsenzus v tomto smere panuje aj v skupine šiestich slovenských europoslancov za EPP. Pre TASR to potvrdili Eduard Kukan a József Nagy.

„Som rád, že Weber kandiduje. Pozná Slovensko a problémy našich ľudí a vie, ako ich riešiť. Je veľký proeurópan, priateľ Slovenska a strednej Európy, a hlavne má jasno v hodnotách,“ povedal Štefanec a spresnil, že ide o hodnoty, ako sú rodina, sloboda a zodpovednosť, čo v dnešnej dobe treba zvýrazniť. Weber je podľa neho človek, ktorý dokáže počúvať ostatných ľudí, dokáže ich spájať a má vízie do budúcnosti.

Štefanec zároveň ocenil odhodlanie Alexandra Stubba uchádzať sa o funkciu. „Vždy je dobré mať voľbu a aj on je silným kandidátom s jasnou predstavou o budúcnosti a s dôrazom na digitálnu ekonomiku a hospodárske vízie do budúcnosti, čo veľmi potrebujeme,“ povedal.

Odkaz Maďarsku, ktorý Maďarsko nespomína

Súboj o post spitzenkandidáta nebol jediným bodom programu dvojdňového snemu. V stredu delegáti prijali rezolúciu vyzývajúcu na plnenie základných hodnôt a slobôd Európskej únie. Aj keď dokument neobsahuje priamu zmienku o Maďarsku, viacerí delegáti vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej sa netajili názorom, že je určený predovšetkým maďarskej vládnej strane Fidezs a jej predsedovi Viktorovi Orbánovi.

„Populistický a nacionalistický extrémizmus, dezinformácie, diskriminácia a ohrozenie právneho štátu sú najväčšou hrozbou pre slobodu a demokraciu v Európe po páde železnej opony,“ uvádza sa v rezolúcii prijatej predstaviteľmi najväčšej politickej európskej rodiny. Delegáti snemu v nej zdôraznili, že EÚ je založená na hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti a právneho štátu. Zároveň vyzvali všetkých riadnych a pridružených členov EPP, aby rešpektovali, chránili a presadzovali tieto princípy.

Merkelová podporila kandidatúru Manfreda Webera na post šéfa eurokomisie

V súvislosti s Weberom zaznievajú aj kritické hlasy, ktoré ho označujú za spojenca východoeurópskych autoritárskych lídrov typu Viktora Orbána.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz k rezolúcii povedal, že základné hodnoty Únie sú posvätné, a to bez ohľadu na to v akej strane či z akej krajiny je kritizovaný premiér. Maďarský europoslanec a člen Fidezsu József Szájer sa zase vyjadril, že text nie je o Maďarsku.

V dokumente je okrem zmienok o populizme, extrémizme či právnom štáte spomenutá aj akademická slobode, čo je chápané ako odkaz na postoj maďarskej vlády k Stredoeurópskej univerzite v Budapešti.

Sloboda, subsidiarita a patriotizmus

Jedným z rečníkov na sneme bol aj bývalý slovenský premiér a súčasný predseda Centra Wilfrieda Martensa pre európske štúdie Mikuláš Dzurinda.

V rozhovore pre TASR povedal, že vo svojom vystúpení sa pokúsil upozorniť na politický vývoj Európy. Ľudia podľa neho veľmi citlivo vnímajú fakt, že niektoré politické strany zanikajú a rodia sa strany, ktoré sú pomerne ťažko čitateľné, majú však revolučné myšlienky a veľké sľuby, ale sú tu aj strany, ktoré sa radikalizujú alebo prepadajú nacionalizmu.

„Podstatou môjho vystúpenia bol apel na EPP, aby sa nenechala zlákať ani do jednej z týchto pascí, ani do jedného ani do druhého extrému. Aby sme si zachovali to, čo je pre EPP najcennejšie – našu autenticitu,“ uviedol Dzurinda.

Šefčovič nebude top kandidát eurosocialistov. Podporil Timmermansa

Slovenský eurokomisár bude zásadne ovplyvňovať volebný program Strany európskych socialistov (PES).

Podľa Dzurindu musí EPP byť politickou stranou, ktorá vie hľadať kompromisy medzi relevantnými hráčmi, ale v rovnakom čase musí zostať verná svojim hodnotám. „Ponúkol som aj základné východiská v tom slova zmysle, že ak sa budeme držať hodnôt ako sloboda, subsidiarita a patriotizmus, ktorý je protiváhou nacionalizmu, tak uspejeme,“ dodal expremiér.

V stredu večer pred delegátmi snemu vystúpil aj predseda Most-Híd Béla Bugár. Podobne ako Dzurinda Bugár zdôraznil potrebu kompromisov vnútri strany aj navonok. „Je dôležité hľadať kompromisy a riešenia. Nedá sa nanútiť žiaden spôsob a nie je jedno riešenie pre všetkých.“

Bugár snemu pripomenul, že Slovensko si nevie predstaviť život mimo Únie. K situácii v Maďarsku Bugár povedal, že snahy o napodobenie neliberálnej demokracie, o ktorej hovoril maďarský premiér nepovažuje za správne. „Demokraciu nemôžete odbúrať tak, že si poviete, no dobre, aj v susednom štáte sa to deje. Predseda SNS a NR SR Andrej Danko totiž naznačil, že aj preňho by to bola možná cesta. Ja si to nemyslím.“

Opäť zdôraznil aj odmietnutie povinných kvót pre migrantov.