„Účtovný trik“ môže EÚ pomôcť dosiahnuť dohodu o rozpočte

Európski lídri budú v najbližších hodinách pokračovať v snahe dosiahnuť dohodu na novom viacročnom finančnom rámci pre rozpočet EÚ na obdobie 2014 – 2020. Rokovania budú vychádzať z posledného kompromisného návrhu, ktorý vzišiel z neúspešného novembrového summitu.

Stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy vzhľadom na tlak najmä Veľkej Británie, Nemecka, Holandska či Švédska pôvodný viac ako biliónový návrh zoškrtal na 972 miliárd eur. V porovnaní s prebiehajúcim rozpočtovým obdobím ide o zníženie o viac ako 20 miliárd eur. Niektorým čistým prispievateľom sa to stále máli a preto je isté, že počas nadchádzajúcich dní dôjde k ďalšiemu zoškrtaniu výdavkov.

K tomu, aby škrty boli priechodné, by vyjednávačom mohlo pomôcť to, čo niektorí predstavitelia volajú „kreatívne účtovníctvo“. Rozpočet EÚ je totiž vyjadrený v záväzkoch a platbách.

Záväzky sú právne záruky pre financovanie budúcich projektov, kým platby sú predpoveďou skutočných výdavkov. Obrazne povedané dnešné záväzky sú zajtrajšími platbami. Keďže záväzky nie vždy vedú ku konečnému dopytu po zaplatení, platby sú vždy nižšie.

Tento rozdiel by mohol pri dosahovaní dohody zavážiť. Čistí prispievatelia totiž svoje výpočty zakladajú na platbách a čistých prijímateľov viac zaujímajú záväzky.

Väčšie škrty v platbách by teda mohli primäť Veľkú Britániu, aby pristúpila na dohodu. Menej okresané záväzky by zasa mohli uspokojiť chudobnejších členov EÚ.

Taliansky minister pre európske záležitosti Enzo Moavero v stredu uviedol, že podľa očakávaní Van Rompuy navrhne 15 – 20 miliardový škrt v záväzkoch, takže výsledná suma by sa mala pohybovať okolo 952 – 957 miliárd eur. Pokiaľ ide o platby, škrt by mal byť okolo 30 až 40 miliárd eur na 902 – 912 miliárd eur. Odhadovaná výška po novembrovom summite bola 942 miliárd eur.

Podľa zdrojov agentúry Reuters však britský premiér David Cameron zrejme bude chcieť platby stlačiť po úroveň 900 miliárd eur. Nemeckej kancelárke Angele Merkelovej suma tesne nad 900 miliardami eur zasa vyhovuje.

Sumit je len začiatok!, upozorňujú europoslanci

Dohodou lídrov by sa však celý proces neskončil. V rámci spolurozhodovania ho budú musieť ešte odobriť europoslanci. Lisabonská zmluva spôsobila, že Európsky parlament je popri členských štátoch rovnocenným partnerom v tomto procese. Ak však tento týždeň k zhode nedôjde, podľa diplomatov sa môže stať, že rokovania budú odložené na obdobie až po voľbách do Európskeho parlamentu v júni 2014.

Pozícia EP je momentálne jasná. Ak sa mu budú šrty zdať priveľké zasiahne. S nevňľou sa pozeraá najmä na šrty  v oblastiach inovácií, udržateľného rozvoj, a výskumu a programov zamestanosti mladých.

"Ak ho schválime, zmierime sa s presvedčením, že kríza bude trvať donekonečna. Nie sme tak pesimistickí," vyhlásil líder skupiny Európskych ľudovcov Joseph Daul. (EĽS).

Kompromisom by mohlo byť aj viac flexibility v presúvaní financií medzi jednotlivými rokmi alebo rozpočtovými kapitolami a strednodobé prehodnotenie nového fiannčného rámca. Tento návrh o predniesli liberáli.

Predseda EP Martin Schulz rezolútne vyhlásil, že nepodpíše európsky rozpočet, ktorý by bol deficitný. Podľa Zmlúv to nie je možné. To by nastalo práve keby boli platby výrazne nižšie ako záväzky a nastali by výpadky v ročných rozpočtoch.

"Potrebujeme vlastné zdroje (rozpočtu EÚ), pretože táto hanebná hra stavajúca krajinu proti krajine, rabat proti rabatu, sa musí skončiť," uviedol Hannes Swoboda (AT) v mene skupiny S&D.

„Dúfam, že v celkovom rozpočte sa nebudú robiť veľké škrty. A verím, že škrty, ktoré bude nevyhnutné spraviť, sa nebudú týkať práve oblasti mladých ľudí a vzdelávania“, hovorí slovenská europoslankyňa Katarína Neveďalová (S&D, Smer-SD). „Program YES predstavuje necelé 2% celkového rozpočtu, teda hovoríme o sume približne  19 miliárd eur.“

Iný pohľad prezentuje slovenský europoslanec Jarsolav Paška (EFD, SNS). „V Európskom parlamente majú v súčasnosti väčšinu zadlžené krajiny, ktoré odmietajú šetrenie. Naopak chcú, aby im zdravé členské štáty cez európsky rozpočet financovali ďalší život nad pomery." Väčšinovú pozíciu Parlamentu, považuje za odtrhnutú od reálneho života. 

(EurActiv/TASR/Reuters)