Výška európskej minimálnej mzdy bude iba odporúčaním

Podľa slovenského rezortu práce Únia nemala mandát určiť záväzný parameter na výpočet miezd.

Spravodajcovia z europarlamentu chceli štátom prikázať, aby najnižšie mzdy dosahovali aspoň 50 percent priemerných platov v krajine. Takáto požiadavka ale v procese vypadla, pre štáty teda nebude záväzná. Mzdy by sa však mali odvíjať aj od miery pracovnej chudoby v krajine a od životných nákladov.

Európskym legislatívnym procesom neprešla podmienka, aby sa minimálne mzdy povinne odvodzovali od 50 percent priemerných a 60 percent mediánových platov v krajine.

Takéto znenie neodsúhlasil europarlamentný Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). Do vyjednávacej pozície, ktorú už odhlasoval aj celý europarlament, sa dvojitá podmienka dostala iba ako odporúčanie, ako môžu členské štáty posudzovať primeranosť miezd.

Podľa slovenského ministerstva práce Únia nemá mandát na určenie konkrétnej úrovne.

„Ak by vložila konkrétne čísla do záväznej časti smernice, priamo by tým porušila článok 153 odstavec 5 Zmluvy o fungovaní EÚ, lebo by tým stanovovala konkrétnu výšku minimálnej mzdy v členských štátoch,“ odkazuje pre EURACTIV Slovensko hovorkyňa rezortu práce Michaela Slivková Kirňaková.

Spravodajcovia legislatívy Dennis Radtke (EPP) a Agnes Jongerius (S&D) argumentovali, že by mzdy aj tak určovali priemerné a mediánové mzdy v krajine, nie Únia. Nakoniec však rozhodnutie o tom, čo sú primerané a spravodlivé mzdy, zostáva vo veľkej miere aj naďalej na politikoch.

Európske minimálne mzdy: Europarlament pritvrdil kontroverzný návrh

Únia nechce jednu minimálnu mzdu pre všetkých Európanov. Ak ale prejde návrh spravodajcov z europarlamentu, najnižšie platy budú musieť spĺňať konkrétne parametre odvodené od priemerných a mediánových zárobkov v danej krajine.

Vypadla produktivita práce

Minimálne mzdy sa dnes na Slovensku nastavujú ako 57 percent tých priemerných spred dvoch rokov, ak sa nedohodne tripartita inak, čo sa nestáva. Podľa odporúčaní europarlamentu by teda slovenské najnižšie platy mali byť adekvátne, záleží však aj na spôsobe výpočtu.

Ak by sa naplnili požiadavky Európskeho parlamentu, Slovensko by do automatu malo pridať aj ďalšie parametre. Konkrétne životné náklady v krajine, sociálne zabezpečenie a ceny tovarov a služieb, a tiež mieru pracovnej chudoby.

Krajiny by mali brať do úvahy aj výšku priemerných miezd v krajine a ich rast. EÚ by však ani pri jednom z týchto parametrov neurčovala konkrétnu výšku, ktorú by mali dosahovať. To by zostalo v právomoci členských krajín. Z parametrov chce Európsky parlament tiež odstrániť vývoj produktivity práce, ktorý eurokomisia navrhovala.

„Myslíme si, že pri posudzovaní minimálnych miezd na úrovni EÚ je potrebné zohľadniť aj faktory, ktoré ovplyvňujú čistú minimálnu mzdu, teda napríklad cenu práce, ktorá sa taktiež v jednotlivých členských štátoch výrazne odlišuje,“ komentuje pre EURACTIV Slovensko Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Takýto faktor však v návrhoch nie je.

Ako by vyzerala európska minimálna mzda? (INFOGRAFIKA)

Európske inštitúcie diskutujú o návrhu smernice o primeraných minimálnych mzdách v EÚ. Spravodajcovia z europarlamentu navrhujú prijať záväzný dvojitý parameter, ktorý väčšina členských štátov dnes nespĺňa. Krajiny by tiež mali zvýšiť pokrytie pracovníkov kolektívnymi zmluvami.

Francúzov čaká ťažká úloha

Okrem Európskeho parlamentu už vyjednávaciu pozíciu pripravila aj Rada EÚ. Po dlhom odmietaní sa za smernicu postavilo aj Švédsko, ktoré sa obávalo, že mu smernica v budúcnosti prikáže nastaviť minimálnu mzdu v krajine. Nakoniec za návrh nezahlasovali iba Dánsko a Maďarsko.

Štátne minimálne mzdy majú totiž iba v 19 členských krajinách. V tých škandinávskych je zvykom, že mzdy sa určujú cez kolektívne mzdy medzi odbormi a zamestnávateľmi. Smernica preto krajinám neprikazuje minimálne mzdy prijať. Obava Švédska spočívala v tom, či na základe smernice nebude možné ich systém v budúcnosti napadnúť, napríklad na súde.

„Vzhľadom na citlivosť problematiky a rozdielnu mieru ambícií členských štátov ohľadom konečnej podoby tohto právneho nástroja prijatý text na Rade však predstavuje nateraz krehký kompromis, ktorý bude potrebné obhájiť v procese trialógov,“ odkazuje slovenský rezort práce s tým, že nasledujúce francúzske predsedníctvo čaká ťažká úloha.

Ďuriš Nicholsonová: Cítim sa ako eurooptimistka, mali by sme sa rozprávať o zvýšení kompetencií Únie

Europoslankyňa LUCIA ĎURIŠ NICHOLSONOVÁ dva roky dozadu vstupovala do europarlamentu za stranu SaS a frakciu Európskych konzervatívcov a reformistov. Obe tieto zoskupenia ale opustila a v rozhovore hovorí, že vidí úlohu Únie podstatne inak.

Slovensko bude musieť prijať akčný plán

Pre všetky krajiny, či už minimálne mzdy majú alebo nemajú, bude platiť povinnosť snažiť sa o zvýšenie pokrytia pracovníkov kolektívnymi zmluvami. Kompromisný návrh Európskeho parlamentu hovorí, že by každá krajina, ktorá nedosahuje 80 percentné pokrytie pracovníkov, mala prijať akčný plán na jeho zvýšenie.

Spravodajcovia zľavili z ich pôvodného zámeru 90 percentnej hranice pokrytia. Rada EÚ chce od tejto povinnosti oslobodiť aj krajiny, ktoré dosiahli aspoň 70 percent.

Pre Slovensko by však obe verzie znamenali povinnosť snažiť sa kolektívne pokrytie rozšíriť. Tento krok je podľa Konfederácie odborových zväzov v slovenskom kontexte namieste. Na Slovensku je totiž pokrytie iba na 30 percentách.

„Súčasné kroky a zmeny v zákonoch ako Zákonník práce a zákone o tripartite ešte prehlbujú neistotu a oslabujú kolektívne vyjednávanie, ktoré je na Slovensku na výrazne nižšej úrovni pokrytia ako uvádzaných 70 percent,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko hovorkyňa odborárov, Martina Nemethová. Kolektívne zmluvy podľa nej pomôžu k budovaniu férových pracovných podmienok na Slovensku.

<

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte