Únia sa bude pýtať občanov, aké zmeny potrebuje

Ilustračný obrázok. Žeriav a vlajky pred Európskym parlamentom v Štrasburgu. [EPA-EFE/Patrick Seeger]

Európska komisia avizuje ambiciózny projekt občianskych konzultácií o reforme EÚ. Slovenskí europoslanci ho vo väčšine podporujú.

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu v Štrasburgu prijali uznesenie, v ktorom naznačili svoju víziu pre nadchádzajúcu konferenciu o budúcnosti Európy.

Za uznesenie sa vyslovilo 494 poslancov, 147 bolo proti a 49 sa zdržalo hlasovania. K hlasovaniu došlo po tom, ako v pléne EP o prípravách konferencie hovorila podpredsedníčka Európskej komisie pre demokraciu a demografiu Dubravka Šuicová a štátna tajomníčka chorvátskeho ministerstva zahraničných vecí Nikolina Brnjacová, ktorá zastupovala predsedníctvo v Rade EÚ.

Europoslanci žiadajú, aby občania boli stredobodom nadchádzajúcich rozsiahlych diskusií o tom, ako riešiť vnútorné a vonkajšie problémy Únie, ktoré v čase prijatia Lisabonskej zmluvy nebolo možné predvídať. Do stanovovania priorít EÚ sa musia zapojiť ľudia všetkých skupín, zástupcovia občianskej spoločnosti a zainteresované strany na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

Parlament navrhol zriadiť niekoľko tematických fór so zástupcami občanov a najmenej dve mládežnícke podujatia. Na každej z akcií by sa malo zúčastniť 200 až 300 občanov, z každého členského štátu najmenej traja. Zástupcovia občanov budú následne diskutovať o záveroch týchto stretnutí na plenárnom zasadnutí konferencie s poslancami EP, so zástupcami národných parlamentov, ministrami Rady EÚ, podpredsedami eurokomisie a zástupcami iných inštitúcií, orgánov a sociálnych partnerov EÚ.

Europoslanci vyzvali Radu EÚ (členské štáty) a Európsku komisiu, aby sa zaviazali k možnosti zmeny zmluvy o fungovaní EÚ a vo schválenom texte uznesenia požadujú aj možnosť zvážiť zavedenie trvalého mechanizmu zapájania občanov do vecí verejných na celoeurópskej úrovni.

Európa podľa von der Leyen: Istanbulský dohovor aj európska minimálna mzda

Možná šéfka Európskej komisie prišla s konkrétnymi návrhmi pre klimatickú a sociálnu politiku. Málo hovorila o jednotnom trhu, vôbec nespomenula rozširovanie Európskej únie a vzťahy s jej susedmi, čo sú priority Vyšehradskej skupiny. 

Predseda EP David Sassoli v rámci rozpravy uviedol, že treba prehodnotiť všetky mechanizmy demokratického riadenia, ktoré vyplývajú z volieb do Európskeho parlamentu. „Malo by sa to robiť v spojení s vnútroštátnymi inštitúciami a so zapojením občanov Európy. Uvádzame novú éru reforiem,“ uviedol Sassoli s odkazom na konferenciu o budúcnosti Európy. „Niekoľko otázok, ktoré treba prediskutovať, sú už jasné: právo iniciatívy Európskeho parlamentu, zabezpečenie efektívneho fungovania systému špicenkandidátov, nadnárodné volebné zoznamy, reformovanie rozhodovacieho procesu v Rade EÚ a celoeurópske volebné právo. Nesmieme to však vopred určovať, musíme byť otvorení novým myšlienkam a novým nápadom od ľudí z celej Európy, aby sme zaistili, že Únia bude slúžiť záujmom všetkých,“ dodal šéf europarlamentu.

EP je prvou z troch hlavných inštitúcií EÚ, ktorá zaujala stanovisko k usporiadaniu nadchádzajúcej konferencie. Rokovania s eurokomisiou a Radou EÚ by sa mali uzavrieť včas, aby sa konferencia mohla začať podľa plánov, na Deň Európy 9. mája 2020. Diskusie v rámci konferencie by mali trvať dva roky, do leta 2022.

S uznesením súhlasí väčšina slovenských europoslancov

Monika Beňová (Smer-SD) z frakcie socialistov a demokratov (S&D), ktorá je zároveň kvestorkou a teda členkou širšieho vedenia EP, zdôraznila, že hlas ľudí musí byť v diskusiách o novom nastavení fungovania EÚ počuť. Pripomenula, že úvahy o potrebe zmeny fungovania Európskej únie sa objavujú kontinuálne už niekoľko rokov a že Francúzsko a Nemecko boli iniciátormi dvojročného procesu prípravy reformy EÚ, ktorej má napomôcť plánovaná Konferencia o budúcnosti Európy. Tá by mala prispieť k hľadaniu odpovedí na to, kam sa bude Únia v nasledujúcich desaťročiach uberať.

„Zmeny sa môžu týkať napríklad fungovania európskych inštitúcií, stanovenia nových politických priorít, otvorená môže byť aj prípadná úprava platných európskych zmlúv,“ povedala Beňová.

Snahou EP je podporiť zvýšený záujem európskych občanov o záležitosti EÚ, ktorý sa prejavil aj v minuloročných európskych voľbách. „Hlas ľudí musí byť v debatách o novom nastavení fungovania Únie počuť. Obzvlášť dôležité je zapojenie sa mladých, pretože práve oni predstavujú budúcnosť Európy,“ uzavrela Beňová.

Poslanec Michal Šimečka (Progresívne Slovensko) z liberálnej frakcie Obnovme Európu pre TASR uviedol, že rezolúciu EP podporil, lebo je presvedčený, že o budúcnosti Európskej únie nemajú diskutovať len politici a experti, ale predovšetkým občania.

„Cieľom konferencie je dať príležitosť každému, kto má záujem, aby jeho hlas zaznel a bol vypočutý v debatách o demokratickej reforme EÚ a jej politikách. Lebo Európska únia nie je niečo vzdialené a cudzie, ale náš spoločný projekt,“ vysvetlil svoj pohľad.

Europoslanec Vladimír Bilčík (SPOLU-OD) zo skupiny Európskej ľudovej strany (EPP) je rád, že sa mu do textu uznesenia EP o konferencii, kde sa bude hovoriť o budúcnosti Európy, podarilo presadiť, aby do diskusií na túto tému boli zapojení aj zástupcovia krajín uchádzajúcich sa o vstup do EÚ. „Je to odkaz, že s nimi počítame a rovnako ako aj odpoveď na to, že Európa potrebuje silnejší spoločný hlas vo svete“, povedal Bilčík, ktorý je spravodajcom EP pre Srbsko.

Proti uzneseniu zo slovenských poslancov hlasoval Eugen Jurzyca (SaS, ECR) a dvaja poslanci za ĽSNS. Zdržala sa aj Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS, ECR).

Eugen Jurzyca hovorí, že podporuje diskusiu o budúcnosti Európy, tá by sa však nemala zužovať iba na počet a rozsah oblastí, v ktorých sa bude pristupovať k vyššej integrácii. „Nie bez konkrétnych príkladov a analýz vyhodnocovania najlepších skúseností daných politík. Demokracia je založená na tom, že občan dostane dobré informácie a na základe toho si vyberie svojich zástupcov. Tento model sa nedá nahradiť žiadnou konferenciou,“ myslí si europoslanec.