Ústava EÚ: Francúzsko verzus Nemecko

ústava

 

Krátka správa

Prezident Chirac vo svojom prejave k diplomatom 10. januára predstavil svoju myšlienku, ako prekonať ústavnú krízu EÚ. Ide o tému, ktorú Rakúske predsedníctvo vedome odsunulo na spodné priečky rebríčka svojich priorít na čele EÚ.

Francúzsky líder podľa agentúrnych správ navrhol „zlepšiť fungovanie inštitúcií [EÚ], vychádzajúc z existujúceho zmluvného rámca.“ Za tri oblasti, v ktorých by si želal užšiu spoluprácu, označil „vnútornú bezpečnosť a spravodlivosť, diplomatickú službu EÚ a lepšie zapojenie národných parlamentov do európskeho procesu rozhodovania.“

Požiadavky francúzskeho lídra na prehĺbenie integrácie iba vo vybraných oblastiach a politikách, zahrnutých v Ústave EÚ, sú v ostrom rozpore s líniou nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá sa usiluje o oživenie textu v jeho pôvodnej podobe. V rozhovore pre nemecký denník Der Spiegel Merkelová zopakovala svoju nechuť voči „rozdrobovaniu“ jednotlivých aspektov textu s tvrdením, že by to „vážne narušilo celkovú rovnováhu.“ „Ratifikácia jednotlivých častí tejto Ústavy a vynechanie iných bez toho, aby sme vedeli, kam smerujeme, to nefunguje,“ uviedla podľa denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung nemecká kancelárka.

Nemecká líderka namiesto toho navrhla pripojiť k skrachovanej Ústave deklaráciu o „sociálnej dimenzii Európy“ v snahe zachrániť dokument ako celok. Návrh je vnímaný ako pokus odstrániť obavy francúzskych voličov zo straty zamestnania a podkopania západoeurópskych štandardov sociálneho štátu rozšírením Únie na východ v roku 2004, čo zohralo významnú úlohu pri francúzskom „nie“ Ústavnej zmluve v minuloročnom referende.

Prezident Chirac však návrh Angely Merkelovej vo svojom prejave nespomenul, čo len zdôraznilo názorovú priepasť medzi Parížom a Berlínom. Francúzsky prezident dokonca podal ďalší návrh, ktorý je v opakom záujmov Merkelovej vlády – vytvorenie „pionierskej skupiny“ štátov eurozóny. „Členské štáty eurozóny majú prirodzené poslanie prehĺbiť svoju politickú, ekonomickú, fiškálnu a sociálnu integráciu,“ vyhlásil Chirac. Hoci politici z Merkelovej strany CDU v minulosti presadzovali podobné myšlienky o „jadre Európy“, idea je v rozpore s ambíciami nemeckej kancelárky zlepšiť vzťahy s Britániou a novými členskými štátmi EÚ, ktoré zatiaľ nie sú v eurozóne.

Možnosti prekonania rozdielnych názorov tradičnej francúzsko-nemeckej osi na Ústavu sú obmedzené, pretože prezident Chirac je viazaný odmietnutím dokumentu zo strany francúzskych voličov. Chirac, ktorý sa zjavne usiluje o svoje znovuzvolenie na post prezidenta v roku 2007 vyhlásil, že bude „rešpektovať“ výsledok referenda.

Tlak na francúzskeho lídra, aby nestratil sympatie svojich voličov, sa zrejme bude zvyšovať v dôsledku kandidatúry socialistu a bývalého premiéra Laurenta Fabiusa, ktorý viedol úspešnú kampaň na strane odporcov Ústavy. Laurent Fabius 10. januára oznámil svoj úmysel uchádzať sa o post hlavy štátu, jeho ďalšími socialistickými protikandidátmi budú súčasný líder socialistickej strany Francois Hollande a bývalý minister financií Dominique Strauss-Kahn.