Ústavný zákon o EÚ narazil na opozíciu

V hlasovaní v pléne o návrhu ústavného zákona, ktorý predložil predseda výboru pre európskej záležitosti Ivan Štefanec, nemôže vláda rátať s podporou opozície, strán SMER-SD a SNS. Na schválenie zákona je potrebná trojpätinová väčšina, čo predstavuje 90 poslancov. Koalícia disponuje 79 hlasmi. Z opozičného tábora potrebuje minimálne 11.

Konkrétne ide o novelu zákona č. 397/2004 Z.z. o spolupráci Národnej rady SR a vlády SR v záležitostiach Európskej únie.

Na aktuálnej schôdzi predseda klubu poslancov poslanec strany SMER-SD Pavol Paška oznámil, že opozícia tento návrh nepodporí. Paška zdôvodnil rozhodnutie nehlasovať za novelu aj euroskepticizmom koaličnej väčšiny. Ide však aj o protest voči  situácii, kedy „v parlamente neprebieha štandardný dialóg“. „Nebudete nás tu dehonestovať, urážať a my tu nebudeme ako pajáci dávať hlasy na vaše ústavné zákony,“ vyjadril sa počas februárovej schôdze Paška.

 Štefanec (SDKÚ-DS), považuje rozhodnutie nepodporiť väčšie právomoci slovenského parlamentu vo vzťahu k EÚ za nepochopiteľné o to viac, že opozícia zákon už  podporila v gestorskom výbore pre európske záležitosti.

„Opozícia ide proti záujmom vlastnej krajiny. Pri rozširovaní právomocí v rámci Lisabonskej zmluvy rastie význam kontroly zo strany národných parlamentov,“ tvrdí Štefanec.

Novela zákona prináša pre Národnú radu Slovenskej republiky dve zásadné zmeny.  V prvom rade implementuje právo, ktoré národným parlamentom prisúdila Lisabonská zmluva – kontrolovať dodržiavanie princípu subsidiarity v legislatívnych aktoch EÚ. Negatívne stanovisko musí byť koordinované minimálne s jednou tretinou národných parlamentov členských štátov.

V druhom rade dáva Parlamentu možnosť udeliť predsedovi vlády SR imperatívny mandát, ak sa na Európskej rade rozhoduje o použití tzv. prechodovej klauzuly (pasarelle clause). Na základe nej sa môže oblasť, v ktorej dnes rozhoduje EÚ jednohlasne, s právom veta pre všetkých členov, presunúť medzi oblasti, o ktorých sa rozhoduje kvalifikovanou väčšinou.

Národná rada dostane tiež možnosť iniciovať žalobu na pre porušenie princípu subsidiarity pred Súdnym dvorom EÚ. Podávateľom tejto žaloby, hoci v mene NR SR, má byť ale vláda.

Spolu s ústavným zákon sa schvaľuje aj  novela zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR, ktorá upravuje procesné pravidlá pre využitia nových právomocí na základe ústavného zákona.  

EurActiv/TASR