Už o tri roky budeme môcť kontrolovať, či veľké firmy platia dane

Daňové raje sú aj v EÚ a niektoré členské štáty o väčšiu transparentnosť nemali záujem.

Europoslanci dali konečnú zelenú legislatíve o zverejňovaní daňových informácií veľkých firiem. Doteraz ich mali dostupné iba daňové úrady, po novom budú otvorené všetkým. Gigantov to má motivovať k férovosti.

Legislatíva o zverejňovaní daňových informácií veľkých firiem (Public Country-by-Country Reporting) ležala päť rokov na úrovni členských štátov. Blokujúcu koalíciu sa podarilo rozbiť až potom, čo investigatívni novinári zverejnili, ktoré krajiny sú proti a tie pod nátlakom verejnosti zmenili svoje postoje.

Presne taká je logika aj za samotnou legislatívou, ktorej v stredu (10. novembra) europoslanci dali definitívne zelenú. Firmy, ktoré majú ročný obrat nad 750 miliónov eur, budú od roku 2024 povinne zverejňovať informácie o tom, kde a ako dania svoje zisky.

Tieto informácie pritom už povinne posielali daňovým úradom. Veľké firmy si však častokrát v legislatíve dokážu nájsť diery a kým ich štáty dajú do zákonov, zase sa posunú ďalej.

Zverejnenie informácie, že obrovská technologická firma platí zanedbateľné dane, ale môže spôsobiť negatívnu publicitu, ktorá poškodí jej dobré meno. Spoločnosti by sa mali takémuto scenáru chcieť vyhnúť a od kreatívneho účtovania upustiť.

„Iba ťažko však možno predpokladať, že snahy o nelegitímnu daňovú optimalizáciu nebudú pokračovať aj naďalej,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Ján Ivančík, právnik Transparency International Slovensko s tým, že sa môžu stať ešte sofistikovanejšími.

Veľké firmy budú musieť ukázať dane, na mape ale zostanú slepé miesta

Vďaka dohode inštitúcií EÚ o daňovej transparentnosti budú mať ľudia prehľad o tom, kam veľké firmy schovávajú svoje zisky. Únia ale na svojom zozname nemá všetky daňové raje a proti celosvetovému režimu sa postavili členské štáty.

Švédsko a Cyprus boli proti

Verejná kontrola podľa Ivančíka môže pomôcť, poukazuje napríklad na slovenské investigatívy po uzákonení povinného zverejňovania zmlúv. Problematika daňových únikov je však podľa neho od nástupu globalizácie tak zložitá, že sa podľa neho v blízkej budúcnosti nepodarí komplexne vyriešiť.

Pochybnosti má aj slovenský europoslanec Martin Hojsík (PS,RE), ktorému sa nepáči, že takéto informácie budú povinne zverejňovať iba firmy s obratom nad 750 miliónov eur.

Okrem tejto minimálnej sumy je ďalšou podmienkou, aby firma podnikala v aspoň dvoch členských štátoch EÚ. Ukazovať však budú musieť dane z celého sveta, vrátane daňových rajov. Povinnosť sa bude vzťahovať aj na ich dcérske spoločnosti.

Podľa europarlamentu šesť z 20 najväčších daňových rajov sa nachádzajú na území EÚ. Približne 80 % presunutých ziskov v EÚ smeruje práve do daňových rajov v Únii.

A niektoré členské štáty o väčšiu daňovú transparentnosť záujem nemali a proti prijatiu tejto legislatívy bojovali. V Rade EÚ hlasovali proti Švédsko a Cyprus, zdržali sa Írsko, Česko, Luxembursko a Malta. Legalitu nástroja môžu napadnúť na Súdnom dvore EÚ.

„Nikdy neviete, až kým neviete. Ale som presvedčená, že v roku 2023 uvidíme implementáciu tak, ako to smernica očakáva,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko spravodajkyňa smernice, rakúska europoslankyňa Evelyn Regner (S&D). Upozorňuje, že kompatibilitu so právom Únie potvrdil aj právny odbor Rady EÚ.

Daňová transparentnosť gigantov je znovu na stole. Pomohlo zverejnenie postojov krajín

Legislatíva o verejnom podávaní správ o odvedených daniach podľa jednotlivých krajín (Public Country-by-Country Reporting) bude na programe dňa v Rade už budúci štvrtok. Dlhoročný pat sa podarilo prelomiť zverejnením zoznamu blokujúcich štátov. Slovensko legislatívu podporuje.

Ako to bude fungovať

Podľa Regner je prijatie legislatívny obrovským posunom.

„Kľúčovou premisou počas vyjednávaní pre nás bolo, že firemné informácie budú dostupné v jednotnom formáte a zdarma,“ hovorí Ragner. Firmy s veľkým obratom budú informácie zverejňovať na svojich webových stránkach.

Informácie budú obsahovať aj detaily o tom, koľko majú zamestnancov, s akými aktivitami podnikajú, aké sú ich zisky alebo akumulované výnosy.

„Nadnárodné spoločnosti si budú musieť zvykať na viac daňovej transparentnosti. Zvýši sa tým miera kontroly nad ich daňovými praktikami,“ myslí si europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD, S&D).

Podľa Ivančíka je ťažké povedať, aké ďalšie informácie by mali byť zverejnené pre lepšiu verejnú kontrolu platenia daní.

„Do úvahy totiž treba brať jednak verejný záujem, zároveň však treba prihliadať aj na ochranu údajov jednotlivých obchodných spoločností, aby nedochádzalo k neprimeranému zásahu do obchodného prostredia, prípadne neprimeranej byrokracii,“ hovorí Ivančík.

<

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Aktuálne informácie

Obsahový partner