V boji o vrcholové pozície v európskych inštitúciách má byť kľúčová rodová rovnosť

Antonio Tajani a Donald Tusk počas summitu v Bruseli. [Európska komisia]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Nový vietor v Európskom parlamente

Na summite v Bruseli sa kreslili prvé čiary bojových línii v snahe obsadiť vedúce pozície v európskych inštitúciách. Európski lídri však pred dôležitým júnovým summitom, kde sa o postoch rozhodne, diskutovali včera (28. mája) „o procesoch a nie o menách“.

Európski lídri trvali na to, že čas debatovať o menách ešte nenastal. Predbežne sa ale dohodli na procese, ktorý by mal nasledovať a pripraviť politikova na rozhodujúci júnový summit. 28 zástupcov členských štátov udelilo predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi mandát konzultovať obsadenie najdôležitejších pozícií s krajinami a Európskym parlamentom.

Podľa diplomatov by mal Tusk pripraviť zoznam, na ktorom navrhne mená kandidátov na štyri vrcholové pozície v európskych inštitúciách: predsedu Európskej komisie, Európskej rady a Európskeho parlamentu, ako aj šéfa zahraničnej politiky EÚ. Predsedníctvo Európskej centrálnej banky rovnako čaká na nové vedenie, no v tomto prípade sa postupuje podľa osobitných predpisov, ktoré majú zaručiť nezávislosť banky.

O ženách zatiaľ bez žien

Zástupcovia členských krajín EÚ mali hovoriť aj o možnostiach ako vyvážiť rozdelenie postov medzi malé a veľké štáty, ako aj geograficky, demograficky, podľa politickej afiliácie, no udržať aj rodovú rovnováhu.

„V reálnom svete je udržanie dokonalej rovnováhy ťažké“ dosiahnuť, uviedol Donald Tusk, no vysvetlil, že rodová rovnováha bude určujúcim faktorom vo výbere.

„Rodová rovnováha nie je len mojou snahou,“ povedal a dodal, že „okolo stola bola veľmi viditeľná väčšina“, ktorá podporila snahu o zabezpečenie väčšieho počtu žien na najvyšších pozíciách EÚ.

EURACTIV Podcast | Výsledky eurovolieb a ich vplyv na nový EP

O výsledkoch volieb do Európskeho parlamentu a ich dopadoch na jeho ďalšie fungovanie sa rozprával Štefan Bako a Radovan Geist.

Tusk uviedol, že vedúci predstavitelia EÚ by mali na štyri vrcholové pozície navrhnúť „ak je to možné aspoň dve ženy“.

Tieto slová naznačujú väčšie šance pre liberálnu kandidátku Margrethe Vestagerovú, či ďalšie ženy, o ktorých menách sa špekuluje, vrátane výkonnej riaditeľky Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeovej, či šéfky Svetovej banky Kristaliny Georgievovej.

Ostatní diplomati a predstavitelia Únie rovnako trvali na tom, že pri zostavovaní zoznamu mien bude hlavnou snahou zabezpečiť rovnováhu medzi mužmi a ženami. Jeden z diplomatov sa dokonca nechal počuť, že na čelo eurokomisie už tentokrát  zasadne „ona“.

Spitzenkandidát alebo nie?

Pred večerou si členské štáty zvolili svojich formálnych vyjednávačov, ktorí majú lobovať za kandidátov na základe ich politickej príslušnosti.

Európska ľudová strana si vybrala chorvátskeho a lotyšského premiéra, Andreja Plenkovića a Krišjānisa Kariņša. Ich kolegovia z Holandska a Belgicka, Mark Rutte a Charles Michel, budú zastupovať liberálov. Španielsky premiér Pedro Sánchez a portugalský predseda vlády António Costa sú zodpovední za sociálnych demokratov. V tejto časti rokovaní teda zatiaľ ženy zastúpenie nemajú.

Neformálny summit, ktorý sa konal dva dni po voľbách do EÚ, prebiehal čiastočne v napätej atmosfére, a to kvôli sporu o legitímnosti automatickej nominácie na čelo Komisie jedeného zo spitzenkandidátov európskych politických frakcií. Tusk pripomenul, že predstavitelia členských krajín už automatickosť tohto procesu odmietli vo februári.

„Od začiatku bolo jasné, že zmluvné záväzky sú dôležitejšie ako politické nápady a výmysly,“ povedal Tusk novinárom v Bruseli.

Najväčším odporcom tohto procesu je francúzsky prezident Emmanuel Macron.

„Parlament v súlade so zmluvami nie je ten, ktorý (osoby) navrhuje a menuje,“ povedal Macron. „Je to právomoc Rady,“ vysvetlil. Nominácie budú podľa neho zohľadňovať politické zastúpenie rôznych síl.

Niektorí lídri boli pri odmietaní systému, ktorý v roku 2014 zabezpečil posť aj Jean-Claudovi Junckerovi, opatrnejší.

„Myslím, že systém spitzenkandidátov má budúcnosť, nemôžete ho obmedziť. No mohol by fungovať aj pre nadnárodný rozmer,“ uviedla nemecká kancelárka Angela Merkelová.

„Pri našom spitzenkandidátovi stojíme, iní stoja pri svojich, no dnes sme hovorili aj o profiloch – o administratívnych skúsenostiach, (skúsenostiach) národných alebo v Komisii,“ uviedla a ako príklad pripomenula bývalého šéfa parlamentu Martina Schulza.

Víťazi a porazení volieb do europarlamentu

Eurovoľby sú za nami. Kým európski lídri sa pripravujú na zdĺhavé rokovania o väčšine vo fragmentovanom parlamente, EURACTIV sa pozrel na víťazov a porazených európskych volieb.

Tusk vo svojich vyjadreniach po večeri uistil, že Rada nehľadá medziinštitucionálny konflikt s Parlamentom a že dnešná diskusia bola toho „najlepšou zárukou“.

„S Európskym parlamentom chceme mať najlepší možný vzťah,“ povedal a dodal, že v súčasnosti nie je pozícia spitzenkandidáta diskvalifikujúca.

„Neobhajujem človeka, ale princíp,“ hovoril po stretnutí lídrov aj predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani, ktorý je rovnako zástancom procesu výberu formou spitzenkandidáta. „Nerešpektovanie tohto procesu by bolo nerešpektovaním občanov,“ povedal.

Obsah je viac ako posty

Vedúci predstavitelia EÚ na summite zdôraznili, že program na nasledujúcich päť rokov je najdôležitejšou vecou, na ktorej sa treba dohodnúť.

„V politike je dôležitý najprv obsah, až potom vykonávatelia,“ povedal pred summitom holandský premiér Mark Rutte.

„Ani obyvatelia Nemecka sa nestarajú, či budúci predseda (Komisie) sa bude volať Weber, Vestagerová alebo Timmermans. Dôležité je, čo chce osoba dosiahnuť,“ povedal ale to, čo chce táto osoba urobiť,“ uviedol luxemburský premiér Xavier Bettel.

„Táto nominácia by mala vzísť z navrhnutého programu,“ povedal po stretnutí Emmanuele Macron.

Hodnotili Junkcerovu Komisiu, najlepšie je vnímaná Vestagerová

Maroš Šefčovič dostal v nereprezentatívnom prieskume medzi zainteresovanou verejnosťou v Bruseli a členských štátoch hodnotenie na úrovni 30 %, čo stačilo na 9. miesto spomedzi 28 členov Komisie.

„Ambíciou nás lídrov je mať kompromisný definitívny návrh do júnovej Európskej rady, čiže 21. júna. Ja osobne som to nazval, že by to mal byť ‚férový balík‘, pretože lídri sa zhodli, že by sme mali predložiť naraz nominantov na všetky štyri pozície,“ vysvetlil slovenský premiér Peter Pellegrini. Ako uviedla TASR, podľa jeho slov to znamená „nekúskovať“ nominačný proces, nakoľko by to „nebolo efektívne“.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner