V eurovoľbách prevládla proeurópska emócia, kritici Únie skôr volili nohami

Ilustračný obrázok. [FOTO TASR/Henrich Mišovič]

Voliči si pred eurovoľbami najviac všimli diskusie kandidátov v televízii, rozhlase a na sociálnych sieťach. Volieb sa opäť zúčastnilo veľmi málo mladých voličov – iba 11 percent.

Voliči proeurópskych strán mali väčšiu motiváciu zúčastniť sa eurovolieb ako tí, ktorí prechovávajú k Európskej únii negatívny postoj. To je záver povolebného prieskumu Inštitútu pre verejné otázky, ktorý v piatok (28. júna) predstavila sociologička Oľga Gyárfášová.

Zber dát realizovala agentúra Focus bezprostedne po voľbách. Zúčastnilo sa ho 1017 respondentov.

Kampane zabrali len čiastočne

V májových eurovoľbách prišlo k urnám takmer 23 percent voličov. Hoci ide o najvyššiu účasť v tomto type volieb v od vstupu do EÚ, Slovensko sa opakovane ocitlo na úplnom chvoste rebríčka účasti v celej Únii. V rámci všetkých krajín EÚ sa volieb zúčastnila zhruba polovica oprávnených voličov.

S nízkou volebnou účasťou v európskych voľbách Slovensko bojuje dlhodobo. Aj preto kancelária Európskeho parlamentu a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku pred voľbami rozbehli mobilizačné kampane ako „Tentorazidemvoliť“ a vo viacerých slovenských mestách zorganizovali podujatia k eurovoľbám. Ich vplyv bol bol podľa Oľgy Gyárfášovej „relatívne vysoký“.

Ako vyplýva z prieskumu IVO, zaregistrovala ich zhruba tretina respondentov. Dve tretiny naopak uviedli, že si kampane nevšimli. Voliči najviac vnímali diskusie kandidátov za jednotlivé strany v televízii či na sociálnych sieťach. Bližšie si ich všimlo skoro 13 percent opýtaných, pričom ďalších 50 percent diskusie registrovalo. Až 38 percent voličov tiež zachytilo špeciálne prílohy denníkov venované eurovoľbám.

Nový vietor v Európskom parlamente

Je po voľbách, zvykajme si na nový, pestrejší Európsky parlament. Mapujeme výsledky a  bezprostredné trendy vyplývajúce z eurovolieb na Slovensku a naprieč Európskou úniou.

Ako najčastejší dôvod neúčasti respondenti uvádzali objektívne príčiny, napríklad chorobu alebo pracovnú cestu. Takto svoju neúčasť vysvetlilo takmer 36 percent respondentov. Sociologička však upozorňuje, že môže ísť len o spätnú racionalizáciu neúčasti, čo naznačuje slabú motiváciu ísť voliť.

Druhým najčastejším dôvodom bol nezáujem o voľby a politiku samotnú. Uviedlo ho takmer 30 percent účastníkov prieskumu. Ďalšie dôvody boli nedôvera k politikom vo všeobecnosti (7,2 percenta) alebo nedostatok informácií a slabá kampaň (11,3 percenta).

Okrem celkovej volebnej účasti Slovensku v minulých eurovoľbách patril negatívny rekord aj v účasti najmladších vekových skupín. Z vekovej kategórie 18 až 24 rokov vtedy k urnám prišlo iba šesť percent voličov. Mladí voliči zaostali za priemernou účasťou aj tentokrát. Podľa IVO volilo iba 11 percent z nich.

Najmladších voličov má Kotlebova ĽSNS. Voľby potvrdili, že extrémisti bodujú aj u najnižších vekových skupín a u prvovoličov. Z prieskumu vyšlo, že z ich elektorátu tvorili 14 percent, čo je najväčší podiel zo všetkých strán.

Proeurópska emócia je silnejšia

Podľa Oľgy Gyárfášovej k voľbám prišli vo väčšom počte proeurópski voliči, ako tí ktorí EÚ nedôverujú.

„Na účasť boli motivovanejší proeurópsky naladení občania. Spomedzi tých, ktorí si myslia, že projekt európskej integrácie by mal pokračovať a integrácia by sa mala prehlbovať, volilo až 37 percent, z tých, ktorí v EÚ nevidia budúcnosť, iba 11 percent,“ uviedla Gyárfášová, podľa ktorej viacerých proeurópskych voličov mobilizovala hrozba, že by mohla zvíťaziť protieurópska strana.

Zaujímavosti z eurovolieb: Pred Pollákom sedeli v europarlamente iba piati rómski europoslanci

Slovensko bude v Európskom parlamente zastupovať najmenej žien od vstupu do Únie. Až šesť zvolených kandidátov získalo europoslanecký mandát vďaka preferenčným hlasom.

Z respondentov, ktorí vnímajú EÚ negatívne, ich, naopak, k urnám prišlo iba 13 percent. „Táto skupina vo väčšej miere nešla voliť, čiže namiesto podpory niektorej z viacerých protieurópskych strán, vyjadrila svoj postoj nevolením,“ dodáva.

Voliči z tejto skupiny majú pocit, že im EÚ škodí, alebo nesúhlasia s tým, čo Slovensku „diktuje“. Ďalší neúčasť zdôvodňovali tým, že je EÚ zbytočná alebo že slovenskí europoslanci aj tak nič nerobia.

Voličské rozhodovanie

A podľa čoho si teda voliči vyberali stranu, za ktorú zahlasujú? Väčšina respondentov sa nerozhodovala na základe predvolebných programov, či postoj strán v konkrétnych témach.

„Je to viac o tom, že sú strany voličom blízke, volia ich dlhodobo, alebo majú emocionálnu väzbu, sympatie či dôveru ku kandidátom tejto strany“ upresňuje Gyárfášová. Konkrétni uchádzači najviac zavážili u voličov ĽSNS (43 percent) a PS/SPOLU (34 percent).

Nový vietor v Európskom parlamente

Je po voľbách, zvykajme si na nový, pestrejší Európsky parlament. Mapujeme výsledky a  bezprostredné trendy vyplývajúce z eurovolieb na Slovensku a naprieč Európskou úniou.

Najvernejších voličov ma podľa prieskumu KDH. Stranu z dôvodu „dlhodobej podpory aj v iných voľbách“ volil každý druhý. Toto vysvetlenie najčastejšie uvádzali aj voliči Smeru, SaS a OĽaNO.

To pochopiteľne neplatí pre novovzniknuté subjekty. V prípade koalície PS/SPOLU veľa voličov (32 percent) oslovil ich pozitívny názor na prehlbovanie európskej integrácie. Naopak, kritika EÚ kotlebovcom nepomohla až tak, ako by sa dalo čakať. Ich negatívny postoj hlbšej integrácii v Únii zaimponoval len 14 percentám ich voličov.

Prieskum IVO tiež vyvracia často opakované závery o silnom vplyve strachu z migrácie na volebné rozhodovanie. Postoje k migrácii a prisťahovalectvu stranám väčšinou priniesli len jednotky hlasov. Najviac – 11 zo sto voličov – to bolo v prípade ĽSNS.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner