V Nemecku rastie podpora krajnej pravice

Beatrix Von Storch, AfD (Metropolico.org/Flickr)

V nedeľu bude viac ako 12 miliónov voličov voliť v Bádensku-Württembersku, Porýní-Falcku a Sasku-Anhaltsku.

Ide o najväčší volebný test od príchodu veľkého počtu utečencov do Nemecka. „Tieto voľby sú veľmi dôležitým testom pre vládu v spornej politike smerom k utečencom,“ hovorí politológ z Univerzity v Düsseldorfe Jens Walther pre AFP.

Podľa volebných prieskumov podpora AfD u voličov neustále rastie. Najnovší prieskum denníka Bild zo 7. marca ukazuje, že strana dosahuje dvojciferné čísla vo všetkých troch štátoch.

Kresťanskodemokratická únia (CDU) sa pripravuje na výrazný pokles hlasov v Bádensku- Württembersku. Merkelovej stranu by podľa prieskumu volilo 28,5 % ľudí, čo je v štáte, ktorý bol donedávna tradičnou baštou podpory CDU pokles o 10,5 %. Vo výsledkoch prieskumu ich predbehla aj Strana Zelených, AfD by získala 12,5 %.

„Tieto čísla nás naozaj zasiahli,“ povedal vedúci kandidát CDU v Bádensku-Würtenbersku Guido Wolf, podľa ktorého išlo o „najťažšiu volebnú kampaň“, akú kedy strana viedla.

V spolkovej krajine Porýnie-Falcko preferencie CDU rastú. Popredná kandidátka Julia Kloeckner, o ktorej sa hovorí, že by mohla byť nástupníčkou Merkelovej, sa však len snaží dotiahnuť CDU na Sociálnodemokratickú stranu (SPD) s 35 %.

V Sasku-Anhaltsku má CDU stále veľký náskok s 29 %. Podpora AfD sa pohybuje na úrovni 19 % a takmer sa dostala na pozíciu druhej ľavicovej Die Linke (20 %).

Je čo stratiť

Angela Merkelová je pod silným tlakom, aby svoju ústretovú politiku otvorených dverí voči migrantom v Nemecku zmenila. Do krajiny s najsilnejšou európskou ekonomikou prišlo za minulý rok okolo 1,1 milióna prevažne sýrskych utečencov.

Kancelárka nateraz odmietla prichádzajúcim utečencom zatvoriť dvere a nalieha na spoločné európske riešenie, vrátane prerozdeľovania utečencov medzi 28 členských štátov.

Merkelová aj týždeň pred voľbami povzbudzovala naktivistov, ktorí s utečencami pracujú. Ich práca sa podľa nej „na konci vyplatí.“

Verejnosť je však voči jej postoju silne polarizovaná. AfD ťaží zo zhoršujúcej sa nálady v spoločnosti a oslovuje najmä voličov, ktorí s kancelárkou nesúhlasia.

Alternatíva pre Nemecko vznikla v roku 2013 ako hnutie proti euru. V januári si vyslúžila ostrú kritiku po tom, čo predsedníčka strany a europoslankyňa Beatrix Von Storchová nevylúčila používanie strelných zbraní proti migrantom na hraniciach. Pre tento výrok začali stranu porovnávať s neonacistickou Národnou demokratickou stranou (NPD), ktorá získala v nedeľných regionálnych voľbách vo frankfurtskej oblasti 17 % hlasov.

Výsledky nedávnych miestnych volieb v Hessensku, kde AfD skončila s 13,2 % podporou, môžu byť ukazovateľom aj pre nedeľné voľby. Alternatíva pre Nemecko tak bude treťou najsilnejšiu stranou v tejto západnej spolkovej krajine.

Krajne pravicová strana má svoje zastúpenie v piatich regionálnych parlamentoch a dvoch spolancov v Európskom parlamente.

Von Storchovú a Marcusa Pretzela chce ich materská skupina v EP Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR, členmi sú aj slovenská SaS, OĽaNO, NOVA) vylúčiť zo svojich radov. Okrem Von Sorchovej výrokov aj kvôli kontaktom s rakúskou krajne pravicovou stranou FPÖ.

Najväčšie úspechy doteraz AfD získavala v bývalých komunistických východných štátoch, ktoré ekonomicky stále zaostávajú za západným Nemeckom.

Východné Nemecko neprešlo procesom denacifikácie tak ako jeho západná časť počas studenej vojny. Presahy AfD do západných štátov preto vyvolali v krajine, ktorá si pamätá svoju fašistickú minulosť, poplach.

Vicekancelár Sigmar Gabriel upozornil voličov na to, že „ak sa nebudeme dbať na sociálnu stabilitu a demokraciu, môžeme veľa stratiť.“

Merkelová považuje AfD za „stranu, ktorá neponúka žiadne riešenia problémov, len zvyšuje predsudky a rozdiely“. Minister financií Wolfgang Schäuble ju označil za „hanbu Nemecka.“

Sociológovia s hodnotením kancelárky súhlasia. Štúdia sociálno-demokratickej Nadácie Friedricha Eberta z januára 2015 konštatuje, že „stúpenci AfD sa vyznačujú nadpriemernými sympatiami pre takmer všetky aspekty pravicovo extrémistickej ideológie.“

Tento vývoj aktivizuje občiansku spoločnosť. Spolu 142 občianskych skupín, vrátane policajných odborov, židovských, moslimských  a humanitárnych organizácií zverejnilo výzvu pre voličov, aby k voľbám pristupovali ako k silnému odkazu „proti všetkým formám nenávisti, rasizmu, predsudkom alebo násilia“.