V Nemecku začínajú rokovania o vytvorení vládnej koalície

Nemecký minister financií Olaf Scholz (SPD) v Berlíne, marec 2018. [TASR / AP /Markus Schreiber]

Sociálni demokrati, ktorí vyhrali septembrové parlamentné voľby, začínajú dnes oficiálne rokovať so Zelenými a liberálnou FDP. Podľa pozorovateľov by mohlo byť vytvorenie vlády relatívne rýchle.

Takzvaná semaforová koalícia sociálnych demokratov (SPD), Zelených a liberálov (FDP) nie je jedinou, je však najpravdepodobnejšou alternatívou budúcej vlády. Pre SPD je to zároveň jediná možnosť, ako získať parlamentnú väčšinu bez spolupráce s kresťanskými demokratmi (CDU/CSU). Opakovanie veľkej koalície si však neželá žiadna zo strán.

Podľa prieskumu agentúry Forsa je semaforová koalícia medzi voličmi populárnejšia (53-percentná podpora), než druhá najpravdepodobnejšia možnosť: takzvaná jamajská koalícia CDU/CSU, Zelených a FDP (22-percentná podpora v prieskume). Táto alternatíva však ostáva v hre pre prípad, že by stroskotali rokovania menších strán s SPD. Nemecký prezident poverí oficiálne zostavením vlády toho lídra, ktorý získa v parlamente nadpolovičnú väčšinu.

Volebné výsledky strán (2021, zmena oproti 2017)

Čo hovoria volebné čísla

Pre konzervatívcov bol volebný výsledok katastrofou. Oproti roku 2017 stratili takmer 9 percentuálnych bodov a klesli na 24,1 percenta. Predbehli ich sociálni demokrati s 25,7 percentami. SPD dokázala prilákať množstvo voličov, ktorí v predchádzajúcich voľbách dali hlas CDU/CSU.

Hoci SPD získala len štvrtinu všetkých odovzdaných hlasov, výsledok ju môže tešiť. Ešte začiatkom roka bola v prieskumoch podpory až na treťom mieste. Volebný stratég SPD Michael Rüter na nedávnej diskusii organizovanej EURACTIV Slovensko a kanceláriou Friedrich Ebert Stiftung v Českej a Slovenskej republike povedal, že sociálnym demokratom vyšiel výber volebného lídra, načasovanie kampane aj program.

Potvrdzujú to aj dáta. SPD dokázala prilákať najviac voličov, ktorí dali v predchádzajúcich voľbách hlas inej strane. Okrem CDU/CSU (cca 1,5 milióna hlasov) úspešne lovila aj v košiari ľavicovej Die Linke, krajne pravicovej AfD, ale oslovili aj viac ak pol milióna minulých nevoličov. Podľa Jozefa Bátoru dokázal Olaf Scholz prilákať bývalých voličov populistických a extrémistických strán programom a rétorikou zameranými na bežného človeka. Dôležitú úlohu v ňom hrá „prinavrátenie dôstojnosti“ ľuďom, ktorí sa v 2017 necítili reprezentovaní žiadnou z mainstreamových politických strán.

Na treťom mieste skončili Zelení. K hranici dvadsiatich percent, ktorú prekračovali v prieskumoch pred pár mesiacmi, sa nedokázali priblížiť. No 14,8 percenta je pre stranu vynikajúcim výsledkom, oproti 2017 si polepšila o 5,8 percentuálneho bodu. Mierne narástla aj liberálna FDP (o 0,7 na 11,5 percenta). Naopak prepad zaznamenala krajná pravica (AfD stratila 2,3 percentuálneho bodu, dosiahla 10,3 percenta hlasov) a ľavicová Die Linke (prepad o 4,3 percentuálneho bodu, výsledok 4,9 percent).

Európsky týždeň | V Európe končí éra Angely Merkelovej

Nedeľné parlamentné voľby v Nemecku prinášajú koniec éry Angely Merkelovej. Aké dedičstvo zanecháva kancelárka Merkelová v európskej politike?

Čo hovoria politické strany

Povolebné rozloženie síl znamená, že víťaz nemá veľa alternatív zostavovania väčšinovej koalície. Ak SPD vylúči opakovanie spolupráce s CDU/CSU (veľkú koalíciu nechce ani jedna zo strán), ostáva jej len spolupráca so Zelenými a liberálmi.

To na jednej strane oslabuje pozíciu perspektívneho kancelára Olafa Scholza. Zelení a liberáli si môžu vynútiť väčší vplyv v tvorbe programu aj pri zostavovaní vlády. Na strane druhej mu to situáciu uľahčuje: vedenie sociálnych demokratov aj väčšina strany by uprednostnila ľavicovú koalíciu so Zelenými a Die Linke. Vzhľadom na prepad Die Linke to však nie je reálna možnosť.

Rozdelenie mandátov v Bundestagu (2021, 2017)

Zlý výsledok CDU/CSU oslabil pozíciu Armina Lascheta, ktorého na čelo kandidátky pretlačila kancelárka Merkelová. Ten stále verí, že konzervatívci by mohli ostať vo vláde: ak skrachujú rokovania menších strán so sociálnymi demokratmi a vznikne jamajská koalícia. V takom prípade by sa stal kancelárom a upevnil by si pozíciu v strane.

Líder bavorskej CSU Markus Söder nepatrí k Laschetovým podporovateľom a pre médiá jamajskú koalíciu de facto odmietol. CDU/CSU by mala podľa neho akceptovať výsledok a odísť do opozície. Pre Södera by to mohlo byť výhodnejšie: jeho pozíciu v Bavorsku nik neohrozuje, do čela CDU by sa mohol dostať jemu bližší kandidát.

Diskusia | Nemecko po voľbách: Kontinuita a zmena

Čo bolo príčinou volebného úspechu SPD, v ktorý ešte pred pol rokom asi málokto veril? Aké sú pravdepodobné scenáre budúcej vládnej koalície? Diskusia sa zaoberala práve týmito otázkami.

Ako dlho budú trvať rokovania

Po posledných voľbách trvali rokovania o vládnej koalícii rekordne dlho. Tentokrát pozorovatelia očakávajú rýchlejší priebeh.

Myslia si to aj obaja hostia diskusie o výsledku nemeckých volieb. Podľa Michaela Rütera aj Jozefa Bátoru by mohlo mať Nemecko novú vládu už o niekoľko týždňov, najneskôr do Vianoc.

Možné koalície s väčšinou v Bundestagu

Čo to znamená pre Európu

Ak budú novú vládu tvoriť SPD, Zelení a liberáli, v európskej politike Nemecka by mohli nastať zmeny. Podľa Jozefa Bátoru bolo náznaky nového politického kurzu badať už v poslednom období odchádzajúcej vlády. Nemecko, ktoré dovtedy ostro vystupovalo proti spoločnému európskemu dlhu, súhlasilo s vytvorením protikrízového fondu financovaného z pôžičiek, zaručených európskym rozpočtom. Jedným z architektov plánu bol práve Olaf Scholz v pozícii ministra financií.

Hoci Zelení nenaplnili volebné očakávania, ktoré mali ešte koncom jari, podľa Michaela Rütera bol ich výsledok dobrý a dáva im silnú legitimitu presadzovať vo vláde a uviesť do praxe témy zelenej transformácie energetiky aj priemyslu. Premietne sa to aj v postojoch Berlína k environmentálnym otázkam na európskej úrovni.

Analytik Nič: Nová nemecká vláda bude v klíme radikálnejšia

Ľavicovo-progresívna nemecká vláda by bola razantnejšia aj pri ochrane práv LGBTIQ+ komunity, čo môže vyústiť aj v menej Vyšehradu. Vzťahy s Maďarskom a Poľskom sa vyostria, hovorí v rozhovore analytik Milan Nič.

Naopak, v oblasti spoločnej európskej obrany bude Nemecko ďalej opatrným hráčom a bude sa spoliehať na transatlantickú spoluprácu. Podľa Jozefa Bátoru sú záujmy Francúzska a Nemecka v tejto oblasti rozdielne, pre Úniu však bude dôležité hľadať kompromis.

Obaja hostia sa tiež zhodli, že hoci prioritným partnerom Berlína v EÚ ostáva Paríž, nemecká vláda bude chcieť rozvíjať aj spoluprácu s inými krajinami. Jozef Bátora v tejto súvislosti upozornil, že Slovensko nemá vybudované dostatočné komunikačné kanály. Nejde len o posilnenie zastupiteľského úradu v Berlíne, ale aj o cielený rozvoj spolupráce na nevládnej úrovni.