Sociálni demokrati, ktorí vyhrali septembrové parlamentné voľby, začínajú dnes oficiálne rokovať so Zelenými a liberálnou FDP. Podľa pozorovateľov by mohlo byť vytvorenie vlády relatívne rýchle.
Takzvaná semaforová koalícia sociálnych demokratov (SPD), Zelených a liberálov (FDP) nie je jedinou, je však najpravdepodobnejšou alternatívou budúcej vlády. Pre SPD je to zároveň jediná možnosť, ako získať parlamentnú väčšinu bez spolupráce s kresťanskými demokratmi (CDU/CSU). Opakovanie veľkej koalície si však neželá žiadna zo strán.
Podľa prieskumu agentúry Forsa je semaforová koalícia medzi voličmi populárnejšia (53-percentná podpora), než druhá najpravdepodobnejšia možnosť: takzvaná jamajská koalícia CDU/CSU, Zelených a FDP (22-percentná podpora v prieskume). Táto alternatíva však ostáva v hre pre prípad, že by stroskotali rokovania menších strán s SPD. Nemecký prezident poverí oficiálne zostavením vlády toho lídra, ktorý získa v parlamente nadpolovičnú väčšinu.
Volebné výsledky strán (2021, zmena oproti 2017)
Čo hovoria volebné čísla
Pre konzervatívcov bol volebný výsledok katastrofou. Oproti roku 2017 stratili takmer 9 percentuálnych bodov a klesli na 24,1 percenta. Predbehli ich sociálni demokrati s 25,7 percentami. SPD dokázala prilákať množstvo voličov, ktorí v predchádzajúcich voľbách dali hlas CDU/CSU.
Hoci SPD získala len štvrtinu všetkých odovzdaných hlasov, výsledok ju môže tešiť. Ešte začiatkom roka bola v prieskumoch podpory až na treťom mieste. Volebný stratég SPD Michael Rüter na nedávnej diskusii organizovanej EURACTIV Slovensko a kanceláriou Friedrich Ebert Stiftung v Českej a Slovenskej republike povedal, že sociálnym demokratom vyšiel výber volebného lídra, načasovanie kampane aj program.
Potvrdzujú to aj dáta. SPD dokázala prilákať najviac voličov, ktorí dali v predchádzajúcich voľbách hlas inej strane. Okrem CDU/CSU (cca 1,5 milióna hlasov) úspešne lovila aj v košiari ľavicovej Die Linke, krajne pravicovej AfD, ale oslovili aj viac ak pol milióna minulých nevoličov. Podľa Jozefa Bátoru dokázal Olaf Scholz prilákať bývalých voličov populistických a extrémistických strán programom a rétorikou zameranými na bežného človeka. Dôležitú úlohu v ňom hrá „prinavrátenie dôstojnosti“ ľuďom, ktorí sa v 2017 necítili reprezentovaní žiadnou z mainstreamových politických strán.
Na treťom mieste skončili Zelení. K hranici dvadsiatich percent, ktorú prekračovali v prieskumoch pred pár mesiacmi, sa nedokázali priblížiť. No 14,8 percenta je pre stranu vynikajúcim výsledkom, oproti 2017 si polepšila o 5,8 percentuálneho bodu. Mierne narástla aj liberálna FDP (o 0,7 na 11,5 percenta). Naopak prepad zaznamenala krajná pravica (AfD stratila 2,3 percentuálneho bodu, dosiahla 10,3 percenta hlasov) a ľavicová Die Linke (prepad o 4,3 percentuálneho bodu, výsledok 4,9 percent).
Čo hovoria politické strany
Povolebné rozloženie síl znamená, že víťaz nemá veľa alternatív zostavovania väčšinovej koalície. Ak SPD vylúči opakovanie spolupráce s CDU/CSU (veľkú koalíciu nechce ani jedna zo strán), ostáva jej len spolupráca so Zelenými a liberálmi.
To na jednej strane oslabuje pozíciu perspektívneho kancelára Olafa Scholza. Zelení a liberáli si môžu vynútiť väčší vplyv v tvorbe programu aj pri zostavovaní vlády. Na strane druhej mu to situáciu uľahčuje: vedenie sociálnych demokratov aj väčšina strany by uprednostnila ľavicovú koalíciu so Zelenými a Die Linke. Vzhľadom na prepad Die Linke to však nie je reálna možnosť.
Rozdelenie mandátov v Bundestagu (2021, 2017)
Zlý výsledok CDU/CSU oslabil pozíciu Armina Lascheta, ktorého na čelo kandidátky pretlačila kancelárka Merkelová. Ten stále verí, že konzervatívci by mohli ostať vo vláde: ak skrachujú rokovania menších strán so sociálnymi demokratmi a vznikne jamajská koalícia. V takom prípade by sa stal kancelárom a upevnil by si pozíciu v strane.
Líder bavorskej CSU Markus Söder nepatrí k Laschetovým podporovateľom a pre médiá jamajskú koalíciu de facto odmietol. CDU/CSU by mala podľa neho akceptovať výsledok a odísť do opozície. Pre Södera by to mohlo byť výhodnejšie: jeho pozíciu v Bavorsku nik neohrozuje, do čela CDU by sa mohol dostať jemu bližší kandidát.
Ako dlho budú trvať rokovania
Po posledných voľbách trvali rokovania o vládnej koalícii rekordne dlho. Tentokrát pozorovatelia očakávajú rýchlejší priebeh.
Myslia si to aj obaja hostia diskusie o výsledku nemeckých volieb. Podľa Michaela Rütera aj Jozefa Bátoru by mohlo mať Nemecko novú vládu už o niekoľko týždňov, najneskôr do Vianoc.
Možné koalície s väčšinou v Bundestagu
Čo to znamená pre Európu
Ak budú novú vládu tvoriť SPD, Zelení a liberáli, v európskej politike Nemecka by mohli nastať zmeny. Podľa Jozefa Bátoru bolo náznaky nového politického kurzu badať už v poslednom období odchádzajúcej vlády. Nemecko, ktoré dovtedy ostro vystupovalo proti spoločnému európskemu dlhu, súhlasilo s vytvorením protikrízového fondu financovaného z pôžičiek, zaručených európskym rozpočtom. Jedným z architektov plánu bol práve Olaf Scholz v pozícii ministra financií.
Hoci Zelení nenaplnili volebné očakávania, ktoré mali ešte koncom jari, podľa Michaela Rütera bol ich výsledok dobrý a dáva im silnú legitimitu presadzovať vo vláde a uviesť do praxe témy zelenej transformácie energetiky aj priemyslu. Premietne sa to aj v postojoch Berlína k environmentálnym otázkam na európskej úrovni.
Naopak, v oblasti spoločnej európskej obrany bude Nemecko ďalej opatrným hráčom a bude sa spoliehať na transatlantickú spoluprácu. Podľa Jozefa Bátoru sú záujmy Francúzska a Nemecka v tejto oblasti rozdielne, pre Úniu však bude dôležité hľadať kompromis.
Obaja hostia sa tiež zhodli, že hoci prioritným partnerom Berlína v EÚ ostáva Paríž, nemecká vláda bude chcieť rozvíjať aj spoluprácu s inými krajinami. Jozef Bátora v tejto súvislosti upozornil, že Slovensko nemá vybudované dostatočné komunikačné kanály. Nejde len o posilnenie zastupiteľského úradu v Berlíne, ale aj o cielený rozvoj spolupráce na nevládnej úrovni.