V4 a Merkelová: Nechcem školenia, chcem betón, povedal Babiš k eurofondom

Tlačová konferencia za účasti Viktora Orbána Angely Merkelovej, Petra Pellegriniho, Andreja Babiša a Mateusza Morawieckeho [TASR/Martin Baumann]

Český premiér tvrdí, že Európska komisia nikomu nevysvetlila návrh európskeho rozpočtu na ďalších 7 rokov a škrty v kohéznej politike.

Prebiehajúce diskusie o budúcom rozpočte EÚ (2021-2027) sa stali ústrednou témou tlačovej konferencie premiérov V4 a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.

Nemecká kancelárka, slovenský premiér Peter Pellegrini, český predseda vlády Andrej Babiš, maďarský premiér Viktor Orbán a poľská premiér Mateusz Morawiecki odpovedali na otázky novinárom po stretnutí formátu V4 plus Nemecko.

Český premiér na otázku nemeckej novinárky k argodotáciám, ktorá pripomenula aj jeho vyšetrovanie kvôli zneužívaniu európskych fondov na rozvoj vidieka v kauze Čapí hnízdo, reagoval:

„Vidím, že v nemeckých médiách som populárny. Ja by som vám pripomenul, pani redaktorka, kto vymyslel poľnohospodárske dotácie. To nebola V4, na tom je založená celá EÚ.“

Dodal, že V4 pri vstupe do EÚ zle vyrokovala podmienky a dostávajú podstatne menej. „Zrušme všetky poľnohospodárske dotácie, nemali by sme problém. Ale potom ani členské štáty nech nedávajú a potom si môžeme konkurovať“.

Podľa Babiša sa debata vedie najmä o obálke na kohéznu politiku, kam spadajú klasické eurofondy určené na znižovanie regionálnych rozdielov v Európe.

Český premiér vyhlásil, že návrh rozpočtu od Európskej komisie, ktorý obsahuje škrty v kohéznej kapitole „nám nikto nevysvetlil, Európska komisia nám ho nevysvetlila“.

Stránka k návrhu rozpočtu finančného rámca EÚ na roky 2021-2027 tu.

Kohézna politika a spoločná poľnohospodárska politika sú dve hlavné kapitoly, ktoré návrh európskeho rozpočtu oproti minulosti znižuje. Pri klasických eurofondoch sú navrhované škrty podľa slovenského vládneho materiálu vo výške 24 %. O neprimerane vysokých škrtoch hovorí aj Slovensko.

Vláda o eurofondoch po roku 2020: Škrty sú neprimerane vysoké, chceme ich zmierniť

V nadchádzajúcich rokovaniach o dlhodobom rozpočte EÚ po roku 2020 chce slovenská vláda zabojovať za viac peňazí z politiky súdržnosti a väčšiu slobodu v rozhodovaní o využití eurofondov. 

„Nepáči sa mi to a nie som sám,“ povedal Babiš. Zo 16 krajín, ktoré majú záujem na silnej kohéznej politike, tomu podľa neho nerozumie nikto.

Dal najavo aj jasné preferencie, kam by mali peniaze z európskych štrukturálnych a investičných fondov smerovať. Česko so svojou nízkou nezamestnanosťou napríklad nevidí význam v Európskom sociálnom fonde. „Nechcem peniaze na semináre, workshopy a školenia, chceme betón,“ povedal s tým, že krajina si najprv potrebuje dobudovať infraštruktúrou, čomu dáva prednosť pred „mäkkými projektami“.

Európsky sociálny fond financuje napríklad projekty rekvalifikácie a rôzne programy pre zraniteľné skupiny, ženy, dlhodobo nezamestnaných, zdravotne postihnutých alebo Rómov.

Všetci profitujú

Viktor Orbán v tomto kontexte vyhlásil, že pokiaľ ide o peňažné príspevky, nechce kaziť oslavy, ale situácia je taká, že „80 % peňazí, ktoré prichádzajú ide späť do tých krajín, odkiaľ prichádzajú.“

Babiš dodal, že keď sa regiónu vyčíta, že je nesolidárny, zabúda sa na to, že „z týchto štyroch krajín, ktoré tu stoja, každý rok odchádza do 50 miliárd euro dividend do krajín EÚ. Bolo by dobré, aby to tu zaznelo.“

Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyjadrila uznanie, že krajiny V4 európske prostriedky využívajú na svojho rozvoj, čo je podľa nej vidieť na pozdvihnutí životnej úrovne. Na to treba podľa jej slov pamäť aj v novom rozpočte.

Upozornila, že po odchode Veľkej Británie z EÚ „bude ťažké sa zhodnúť na rozpočte, ktorý bude uspokojovať všetky členské krajiny.“

Očakáva, že rokovania sa dotiahnu až po voľbách do Európskeho parlamentu. Nemecko podľa nej podporuje väčšiu flexibilitu a menej byrokracie v európskych programoch, keďže niektoré východné spolkové krajiny, ktorú sú tiež príjemcami z európskych fondov, zápasia s rovnakými problémami pri čerpaní ako krajiny V4.

V4 a Nemecko má podľa nej vďaka intenzívnej hospodárskej spolupráci vzťah, z ktorého profitujú obe strany.

O podmieňovaní čerpania európskych fondov dodržiavaním princípov právneho štátu sa podľa nej na tomto stretnutí nehovorilo.

Slovenský premiér Peter Pellegrini informoval o plánovanom spoločnom projekte V4 a Nemecka v Maroku. Má ísť o spoločnú snahu riešiť problémy v krajinách pôvodu migrácie, ktorá smeruje do Európy.

Merkelová zdôraznila potrebu spolupracovať v oblasti digitalizácie a automobilového priemyslu, ktorý bude treba pripraviť na novú éru. Poľský premiér Mateusz Morawietzki hovoril o potrebe silných transatlantických vzťahoch a prekonaní protekcionizmu v obchodnej oblasti.

„Verím, že toto stretnutie dosvedčilo, že vzťahy s krajinami V4 sú stabilné a štandardné a tieto rozhovory majú posúvať tento región a celú európsku agendu dopredu,“ konštatoval premiér Peter Pellegrini.  Maďarský premiér Viktor Orbán doplnil, že hoci môžeme diskutovať o tom, čo je jadro EÚ z hľadiska historického, z jeho pohľadu je to V4 ako krajiny, ktoré zabezpečujú najlepšie výsledky v ekonomike, rozpočtu, bankového sektora a štrukturálnych reforiem.