V4 by mala by pokračovať v pragmatickej spolupráci

Palác Bratislavského hradu nasvietený motívom pripomínajúcim dnešné 30. výročie založenia Vyšehradskej skupiny. [TASR/Pavol Zachar]

Slovensko si pripomína 30 rokov od založenia Vyšehradskej štvorky. Po splnení prvotného cieľu dostať región späť do Európy sa V4 ocitla v pozícii blokujúceho zoskupenia. Jej perspektíva do budúcnosti závisí od pragmatickej spolupráce, zhodli sa analytici.

Presne pred 30 rokmi podpísali československý prezident Václav Havel, poľský prezident Lech Wałęsa a maďarský predseda vlády József Antall, spoločnú deklaráciu o spolupráci.

Jeden z jej hlavných cieľov bola snaha o „spoločný návrat do Európy a plné zapojenie do európskeho politického, ekonomického, bezpečnostného a právneho systému,“ píše vo svojom stanovisku Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky pri príležitosti 30. výročia vzniku zoskupenia.

Podľa analytika Centra Roberta Boscha pre strednú a východnú Európu Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku Milana Niča sa tento cieľ síce podaril splniť, ale nemôžeme hovoriť o jednoznačnom úspechu projektu ako takého.

Napäté vzťahy z Úniou

Analytik upozorňuje, že v posledných rokoch sa V4 vnímala viac ako blokujúci partner, ktorý sa často stavia proti európskej agende v otázkach ako je právny štát. Táto pozícia je v kontraste s podobou V4 pred rokom 2015, kedy pomocou svojho vplyvu dokázala presadiť poľského kandidáta Donalda Tuska na post predsedu Európskej rady. Okrem toho si dokázala efektívne postrážiť svoje záujmy v kompromisnej dohode, ktorú EÚ prezentovala na parížskej klimatickej konferencii.

Nemecká poslankyňa: Maďarsko-poľské veto rozpočtu Únie a fondu obnovy poškodilo renomé V4

„Mám dojem, že vo Vyšehradskej štvorke zohráva vedúcu úlohu Maďarsko. Poľsko kopíruje Maďarsko a Slovensko a Česká republika sa musia zariadiť tak, ako sa im vôbec ešte dá,“ hovorí v rozhovore pre EURACTIV Slovensko RENATA ALT, pôvodom zo Slovenska.

Nič považuje za zlomový bod, kedy sa začali zhoršovať vzťahy medzi V4 a EÚ, víťazstvo strany Právo a spravodlivosť (PiS) v Poľsku. Je to podľa neho aj dôsledok aktivít maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý dokázal využiť značku V4 mimo regiónu lepšie, ako ostatní.

Keďže posledné roky slovenskí a českí premiéri nemali až taký veľký záujem o európsku politiku, Orbán mohol svoje pozície naplno využívať, keďže je „spomedzi V4 najskúsenejší a najsilnejší,“ myslí si Nič.

V nesúlade s EÚ sa krajiny Vyšehradskej skupiny ocitli aj vďaka jednotným názorom v otázkach povinných kvót, prerozdeľovania migrantov či odmietanie dostavby plynovodu Nord Stream 2, s ktorými nesúhlasili niektoré iné členské štáty EÚ.

Perspektíva Slovenska

Okrem toho sa však v poslednej dobe viackrát objavili nezhody medzi samotnými krajinami V4 po tom, ako boli prijaté do spoločenstva členských štátov EÚ. Napríklad, „nesúzvuk panoval pri otázke tvrdého jadra EÚ, protiruských sankcií, či pri schvaľovaní rozpočtu EÚ na roky 2021-2027, ktoré Maďarsko a Poľsko dlhšie blokovali,“ vysvetľuje riaditeľ výskumného centra Asociace pro mezinarodní otázky (AMO) Vít Dostál.

Slovenský minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS) vo svojom vyhlásení k výročiu žiadne náznaky nezhody nespomína. „V rámci V4 ako zoskupenia štyroch rovnocenných a suverénnych štátov pracujeme na mnohých spoločných projektoch v oblastiach ako bezpečnosť, infraštruktúra, zdravotníctvo, energetika, či kultúra a mnoho ďalších“. Minister tiež vyzdvihol existenciu Medzinárodného vyšehradského fondu, ktorého vznik pred 20 rokmi iniciovala slovenská strana.

„Štáty V4 by sa mali v budúcnosti uberať cestou pragmatickej spolupráce,“ myslí si Vít Dostál s tým, že táto spolupráca zahŕňa široké spektrum oblastí vrátane bezpečnosti, cezhraničnej spolupráci, migračnej krízy a boja proti pandémii koronavírusu.

Generálny advokát: Žaloba Maďarska proti tomu, ako europarlament spustil článok 7, je nedôvodná

Súdny dvor EÚ by mal zamietnuť žalobu Maďarska podanú proti uzneseniu Európskeho parlamentu, ktorým europoslanci aktivovali voči Maďarsku článok 7 kvôli riziku vážneho porušenia základných hodnôt EÚ. Uviedol to vo štvrtok generálny advokát Súdneho dvora Michal Bobek.

„Nech za nás hovorí jednotný hlas tam, kde zhodu máme, ale tam, kde sa líšime, hovorme sami za seba,“ povedala slovenská prezidentka Zuzana Čaputová na stretnutí hláv štátov V4, na ktorom si 9.-10. februára 2021 pripomenuli v Poľsku 30. výročie vzniku Vyšehradskej skupiny.

Milan Nič pripomína, že v regióne nás čakajú dvoje voľby, ktoré môžu ovplyvniť a zmeniť agendu V4. Parlamentné voľby v októbri v Česku a v roku 2022 v Maďarsku, kde to „prvýkrát vyzerá, že zjednotená opozícia je v prieskumoch na podobnej úrovni ako vládny Fidesz“.

Zmysel V4 vidí v tom, že krajiny spolu presadia viac, lebo majú podobné záujmy. To bude podľa neho pokračovať bez ohľadu na vnútorné zostavy. Avšak Vyšehrad bude vždy závisieť od politiky doma v hlavných mestách, uzavrel.