V4 diskusia: Covid-19 by mal priniesť nový, udržateľný model hospodárstva

Ilustračný obrázok. Summit V4 v Ledniciach, jún 2020. [EPA-EFE/Martin Divisek]

Krajiny Vyšehradskej skupiny by mali využiť túto krízu na štrukturálne zmeny a reformy trhu práce, vzdelávania a zdravotníctva. Mali by sa pozerať za horizont HDP a chopiť sa zelenej transformácie, tvrdia experti. 

Pandémiu Covid-19 možno chápať ako „veľký urýchľovač zmien,“ ktorý odhalil silné, ale aj slabé stránky našej spoločnosti a hospodárskeho systému, hovorí rektorka Mendelovej univerzity v Brne Danuše Nerudová.

Štyria odborníci z krajín V4 debatovali na online podujatí o najväčších „víťazoch a porazených“ pandémie vo svojich krajinách, ako aj o ponaučeniach, ktoré by sa mali zohľadniť pri stratégii ekonomického a sociálneho zotavenia.

Keďže samotný vírus a ochorenie Covid-19 v blízkej budúcnosti úplne nezmizne, musíme prísť s novým ekonomickým modelom. „Myšlienka, že sa po Covid-e vrátime do normálneho života, sa zdá byť rozprávkou,“ myslí si rektorka.

Podľa nej musí vo všetkých politikách dlhodobé zameranie na rast HDP a lacnú pracovnú silu nahradiť udržateľnosť. Ľudia stratili všeobecný pocit bezpečia a podľa Nerudovej to nemusí byť celkom zlé. „Myslím si, že táto zmena môže byť pozitívna pre spôsob, akým fungujeme,“ dodala s tým, že je potrebné sa začať výraznejšie zaoberať potravinovou a zdravotnou bezpečnosťou.

Nerudová považuje dôveru vo vládu, spoločnosť a vedu v boji proti pandémii Covid-19 za nesmierne dôležitú. Rovnako tak aj medzinárodnú spoluprácu v EÚ a NATO, ktorá zabezpečila lepší prístup k vakcínam. Podľa nej treba túto krízu vnímať aj ako príležitosť na inteligentné investície s pomocou nového rozpočtu EÚ a zelenej dohody.

EURACTIV Podcast | Víťazi a porazení pandémie – vyšehradský pohľad

Pandémia koronavírusu naplno odhalila všetky slabiny krajín strednej Európy a postavila ich pod dosiaľ nepoznaný ekonomický spoločenský a sociálny tlak. Verejné politiky vo veľkej miere prešli do krízového režimu. Aké poučenia z prináša kríza Slovensku, Maďarsku, Poľsku a Českej republike?

Poľsko čaká prvé ekonomické spomalenie

Poľské HDP kleslo za rok 2020 po prvýkrát za posledných 30 rokov. Za predpokladu, že očkovanie obyvateľstva bude postupovať dobre, prognózy predpovedajú, že sa krajina v roku 2021 vráti k rastu. Vedúci strategického tímu na Poľskom ekonomickom inštitúte Paweł Śliwowski konštatuje, že z makroekonomického hľadiska Poľsko čelí spomaleniu ekonomického rastu, ale nie kríze.

V Poľsku, podobne ako aj inde, patria hotely, cateringové služby, reštaurácie a zábavný priemysel a letecká doprava medzi odvetvia, ktoré pandémia zasiahla najviac. Na rozdiel od južnej Európy však tieto sektory netvoria výraznú časť hospodárstva.

Podľa Śliwowského je jednoznačným víťazom pandémie poľský vývoz, ktorý minulý rok zaznamenal nečakaný rast. Obmedzenie prístupu k službám u ľudí v krajinách, s ktorými Poľsko čulo obchoduje, viedlo k tomu, že začali vo väčšom nakupovať spotrebný tovar, napríklad nábytok a domáce spotrebiče vyrobené v Poľsku.

Dostupnosť údajov

Analytička Budapeštianskeho inštitútu Ágota Scharle tiež považuje za „porazených“ krízy v Maďarsku najmä malé podniky z oblasti služieb. V kontexte analyzovania reálnych dopadov krízy upozorňuje na problém s dostupnosťou údajov. „K dispozícii máme iba agregátne dáta a nejaké mikroštatistiky, ktoré nezachytávajú to, čo sa v skutočnosti deje,“ poznamenala.

Zatiaľ čo agregátne údaje o zamestnanosti ukazujú pokles zamestnanosti počas prvej vlny o 3 percentuálne body, po zohľadnení počtu odpracovaných hodín je zrejmé, že v skutočnosti nastal pokles okolo šesť percentuálnych bodov. „Je to tým, že 11 percent pracovnej sily si zobralo na jar, kedy to nebýva bežné, dovolenku. Ďalších desať percent začalo pracovať na skrátený úväzok alebo ich prepustili,“ vysvetľuje Scharle.

Chýbajúce reformy

Z makroekonomického hľadiska pandémia nepostihla Slovensko až tak výrazne. Hospodársky vývoj Slovenska za rok 2020 nebol až taký zlý, ako predpovedali prognózy, tvrdí bývalá riaditeľka Implementačnej jednotky na Úrade vlády Slovenskej republiky Miriama Letovanec Svetkovská.

Na druhej strane, Letovanec kritizuje vládu za nedostatočné predvídanie vývoja situácie a prílišnú improvizáciu pri zavádzaní opatrení proti šíreniu Covid-19. „Toto má výrazný dopad na efektivitu prijatých opatrení,“ podčiarkla.

Táto kríza odhalila podľa nej tri slabé miesta. Prvým z nich je nedostatok zdravotníckeho personálu. „Nikto nebol pripravení na túto pandémiu, ale problém s nedostatkom personálu tu je od roku 2010. Toto sa stane, keď sa v časoch ekonomického rastu nerobia reformy.“

Druhou oblasťou je naliehavosť reformy systému dlhodobej sociálnej starostlivosti, treťou potreba zlepšiť dištančné vzdelávanie, keďže máme na Slovensku viac ako 52 tisíc detí, ktoré sa nevedia pripojiť do systému online výučby.

Za víťazov pandémie na Slovensku považuje Letovanec vedcov. „Napriek tomu, že je výskum na Slovensku dlhodobo pofinancovaný, naši vedci zo Slovenskej akadémie vied prišli s jedinečnými testami na Covid-19“.

Digitálne vzdelávanie

V nadväznosti na tému digitálneho vzdelávania Ágota Scharle verí, že po skúsenosti s domácou výučbou si začnú rodiča aj všeobecná populácia viac vážiť hodnotu vzdelávania a prácu učiteľov.

„Rodičia si zrazu uvedomili, čo všetko sa odohráva v školách. Pochopili, že učitelia musia mať vysokú odbornosť, aby dokázali zvládať svoju prácu. Toto uvedomenie môže byť dlhodobé a verejnosť vytvorí tlak na vládu, aby vytvorila učiteľom lepšie podmienky. V Maďarsku sú učitelia dlhodobo slabo platení, čo spôsobuje, že kvalita učiteľského zboru nie je až taká vysoká, ako by mala byť“.

Premyslieť ekonomiku po Covide nanovo: Prípad Maďarska

Priority vlády by mali byť investovanie do ľudí, verejných služieb a do podnikateľského prostredia vrátane digitálnej infraštruktúry, píše DANIEL PRINZ z Harvard University.

Śliwowski upozorňuje na limity digitalizácie v školstve a ekonomike. Na diaľku, teda na home offise, môže v Poľsku pracovať menej ako 40 percent všetkých zamestnancov. Navyše, je tu aj problém s chýbajúcimi digitálnymi zručnosťami. „Digitálny index je nízky vo všetkých štyroch krajinách, no Poľsko zaostáva aj za ostatným krajinami V4,“ hovorí ekonóm.

Śliwowski by sa neprihováral za rýchlu a úplnú digitalizáciu školstva, lebo prezenčná výučba má svoje jednoznačné výhody. „Tu ide o viac ako prenos kompetencií. Diaľkové vzdelávanie má veľa nedostatkov. Napríklad, školy poskytujú niektorým študentom jedlo zadarmo a pracujú s nimi aj po psychologickej stránke. Zohrávajú aj výraznú úlohu v zrovnoprávňovaní“.

Z inej perspektívy sa na digitalizáciu štúdia pozerá z pozície rektorky univerzity Danuše Nerudová. Digitalizácia vysokoškolského vzdelávania je podľa nej pre univerzity V4 ohromná príležitosť. Konkrétne, umožňuje to začleniť do výučby špičkových odborníkov zo zahraničia pri omnoho menších nákladoch.

Dôležitá úloha samospráv 

V debate sa otvorila aj téma úlohy samospráv počas pandémie. V prípade Maďarska, podobne ako na Slovensku, je samospráva veľmi fragmentovaná. „Paradoxne, počas tejto krízy sa ukázal byť tento systém ako veľmi nápomocný, keďže aspoň jedna úroveň vlády bola blízko k obyvateľstvu a vnímala ich problémy,” myslí si Ágota Scharle.

„Samosprávy robia toho veľa v oblasti vzdelávania a sociálnych intervencií, ktoré vláda robiť nemôže. Odvrátená stránka tohto je, že centrálna vláda dostatočne nepodporuje samosprávy a neprideľuje im viac finančných prostriedkov na to, aby mohli robiť svoju prácu”.

V tomto kontexte, Miriama Letanovec pripomína, že prvé kolo celoplošného antigénového testovania na Slovensku sa podarilo uskutočniť predovšetkým vďaka nasadeniu miestnych samospráv. Napriek tomu, že „nedostali poriadne usmernenia od vlády, dokázali zabezpečiť dostatok materiálnych aj personálnych zdrojov”.

O poučeniach z koronakrízy a výzvach pre Slovensko v Únii

Návrat do čias pred pandémiou už nestačí, potrebujeme „nový normál“. Koronakríza preto nie je iba výzvou, ale aj príležitosťou, ktorú treba využiť, píše v komentári štátny tajomník rezortu diplomacie MARTIN KLUS (SaS).

Odporúčania

Ktorú jednu vec by experti odporúčali, aby ich krajiny riešili v rámci zotavovania po pandémii?

Miriama Letovanec Svetkovská si želá, aby Slovensko začalo so strategickým plánovaním v rámci dlhších cyklov, než je súčasný 4-ročný volebný. „Chcela by som vidieť dlhodobejšie stratégie pre Slovensko. Takisto by som si želala, aby slovenský plán obnovy, ktorý naša vláda poslala do Európskej komisie, bol ambicióznejší”.

Ágota Scharle by rada videla, aby maďarská vláda zaviedla nový mechanizmus minimálneho príjmu, ktorý by bol veľkorysejší ako je súčasný systém sociálnych dávok. Tento nový mechanizmus by mal byť viac v kompetencii samospráv ako centrálnej vlády. Taktiež, mal by „sa kombinovať s kapacitami mimovládnych organizácii a dobrovoľnou prácou, ktorá sa ukázala byť v čas krízy veľkým prínosom”.

Paweł Śliwowski odporúča poľskej vláde, aby sa sústredila na štrukturálne reformy. Konkrétne, fungovanie pracovného trhu v zmysle zdaňovania práce v nižších príjmových skupinách. Takisto spôsob, akým štát pracuje s nezamestnanými by sa podľa neho mal zmeniť. Zelená transformácia by mala zohrávať kľúčovú úlohu v rámci obnovy, pripomenul ekonóm.

Danuše Nerudová zdôrazňuje potrebu obnoviť dôveru, bez ktorej nebude možné obnoviť ani ekonomiku. Apeluje na vytvorenie stabilného podnikateľského prostredia a odstránenie byrokratickej záťaže, ktorej dnes firmy čelia. „Máme výnimočnú príležitosť, pokiaľ ide o peniaze z EÚ, uskutočniť reformy daňového a dôchodkového systému v Českej republike, ktoré sme doposiaľ nevedeli zrealizovať“.