V4 v koši? Región trpí nelegálnymi skládkami aj kreatívnymi štatistikami

Slovensko zrecyklovalo v roku 2016 len 23 percent komunálneho odpadu [Shutterstock/Aksana Tsishkyna]

Poľsko má vo Vyšehradskej skupine najbližšie k európskym štandardom v komunálnom odpade. Najhoršie výsledky dosahuje Slovensko. Ich spoločným problémom je vymáhanie zákona.

Článok vznikol v spolupráci s českou a poľskou redakciou EURACTIV a maďarským think tankom Political Capital ako súčasť projektu VisegradInfo.eu.

Poľsko má problémy s vysokými emisiami CO2, znečisteným ovzduším a výrubom v pralese. V rámci Vyšehradskej skupiny, ktorá zahŕňa aj Česko, Maďarsko a Slovensko, dosahuje  v oblasti životného prostredia často najhoršie výsledky.

Avšak v manažmente komunálneho odpadu je na tom Poľsko spomedzi vyšehradských krajín najlepšie a najviac sa približuje k európskym štandardom. Podľa aktuálnych údajov Eurostatu, ktoré  sú za rok 2016, recykluje 44 percent komunálneho odpadu. Priemer Európskej únie je 46 percent. Česi a Maďari zaostávajú o zhruba 10 percentuálnych bodov, Slováci sú len na úrovni 23 percent. Poliaci dosiahli aj najväčší pokrok od vstupu do EÚ: medzi rokmi 2005 a 2016 sa zlepšili o 38 percentuálnych bodov.

Eurostat zverejnil nové odpadové štatistiky, Slovensko poskočilo

Slovensko v roku 2016 recyklovalo 23 percent komunálneho odpadu. V roku 2015 to bolo len necelých 15 percent. Europoslanci tvrdia, že treba zlepšiť prácu s verejnosťou, spoluprácu so samosprávami a manažment bioodpadu.

Jedným dychom však treba dodať, že výsledky na papieri blednú pri strete s realitou. A problémy Poľska sú problémami celej V4: neefektívny manažment biodegradovateľného odpadu, legálne či nelegálne skládky, ďalej hrozba, že odpad bude končiť namiesto skládok v spaľovniach, a napokon nepresné vykazovanie štatistík. Poľské štatistiky majú ako jediné z V4 v správach Eurostatu index „e“ ako estimate, odhad.

Do roku 2020 musia vyšehradské krajiny recyklovať aspoň 50 percent komunálneho odpadu. A splniť ciele po roku 2020 bude pre ne ešte náročnejšie. Cieľ pre rok 2025 je stanovený na 55 percent a pre rok 2035 až na 65 percent, ako to vyplýva z dohody európskych inštitúcií na balíku o obehovej ekonomike, ktorú minulý týždeň odobrila Rada EÚ.

Nízka produkcia komunálneho odpadu

Ukazovateľom, v ktorom je Vyšehrad oveľa lepší ako európsky priemer, je množstvo komunálneho odpadu vyprodukovaného na obyvateľa. Z V4 je najlepšie opäť Poľsko, ktoré v roku 2016 vyprodukovalo len 307 kg, pričom ostatné tri krajiny sa pohybovali medzi 339 a 379 kg. Priemer Európskej únie bol 482 kg.

Vyšehradská skupina je na tom pomerne dobre aj v oblasti plastových obalov, o ktorých sa momentálne v Bruseli veľa diskutuje. Práve tento druh odpadu môže byť budúcim zdrojom financií pre európsky rozpočet. Maďarsko a Poľsko síce naďalej nedosahujú európsky cieľ pre rok 2025 – 50 percent. Česká republika a Slovensko však recyklujú 62 a 54 percent (2015). Celkovo recykluje Európska únia iba 40 percent plastových obalov.

Mikuláš Huba: Zálohovanie plastových fliaš pomôže ľuďom aj prírode

Niektoré staršie aj novšie členské štáty Európskej únie na rozdiel od Slovenska zálohujú plastové nápojové obaly. Prínosy to má nielen environmentálne, ale aj ekonomické a sociálne, píše MIKULÁŠ HUBA.

Ivo Kropáček, odborník z Hnutí Duha, českej mimovládnej organizácie a miestnej pobočky Priateľov Zeme, vidí problém inde. „Vyrábame asi 300 kg netriedeného zmiešaného komunálneho odpadu na osobu za rok. Flámsko produkuje polovicu z toho pri oveľa vyššej životnej úrovni,“ povedal Kropáček pre euractiv.cz.

„Najväčší deficit máme v recyklácii kuchynského a záhradného odpadu. Najmä v mestách nemajú domácnosti žiadnu možnosť recyklovať kuchynský odpad, a preto ho vyhadzujú do zmiešaného komunálneho odpadu. Na skládke tak vzniká metán, ktorý prispieva ku klimatickej zmene a pri spaľovaní pôsobí ako spomaľovač celého procesu,“ vysvetlil expert.

Boj proti biologickému odpadu

Spracovanie biologického odpadu je problémom v celom vyšehradskom regióne. V roku 2015 recyklovala vyšehradská štvorka 13 – 46 kg na obyvateľa, zatiaľ čo EÚ dosiahla úroveň 78 kg.

České ministerstvo životného prostredia si tento problém uvedomuje. „Z tohto dôvodu upravujeme v súčasnosti legislatívu tak, aby mohli občania recyklovať biologicky rozložiteľný odpad počas celého roka,“ uviedlo ministerstvo pre euractiv.cz. Kropáček z Hnutí Duha poukazuje na úspech miest ako Písek a Olomouc, ktoré recyklujú viac ako 50 percent komunálneho odpadu vďaka „koncepčnej práci a rozšírenej alebo pokročilej recyklácii biologického odpadu“.

Zaviedli triedenie bioodpadu, majú lepšie výsledky v odpadovom hospodárstve

Na kompostovanie môžete mať pripravený prepracovaný systém, no ak podceníte informovanie a osvetu, očakávané výsledky sa nedostavia, píše IVANA MALEŠ.

V rámci Hodnotenia environmentálnej implementácie (EIR) analyzovala Komisia v roku 2017 aj  dôvody maďarského zaostávania pri plnení európskych recyklačných cieľov. Podčiarkla, že krajine chýba „rozvoj infraštruktúry a zberných systémov s cieľom zamedziť skládkovaniu biologicky rozložiteľného odpadu“.

Slovensko zrecyklovalo v roku 2016 len 23 percent komunálneho odpadu. V rámci V4 dopadlo najhoršie, v celej EÚ je na šiestom mieste odspodu. „Najväčšou výzvou je zvýšiť podiel triedeného zberu biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu,“ uznalo slovenské ministerstvo životného prostredia pre euractiv.sk. Podiel bioodpadu na celkovom komunálnom odpade odhaduje na 40 – 50 percent. Hoci Poľsko recykluje 46 kg biologického odpadu na obyvateľa (údaj z roku 2015), potravinový odpad zostáva aj naďalej jednou z mnohých výziev, uviedlo poľské ministerstvo životného prostredia.

Nízke poplatky za skládkovanie

Ďalším veľkým problémom Poľska je skládkovanie.

Miestni odborníci sa domnievajú, že náklady na zber a recykláciu separovaného odpadu sú stále vyššie ako za skládkovanie. Hovoria, že je potrebné zvýšiť poplatky za zber odpadov, ako aj za skládkovanie. Problém je, že tieto zmeny by pocítili najmä bežní ľudia. V Poľsku zodpovedajú za správu komunálneho odpadu obce (gminy). Tento rok sa však konajú komunálne voľby, čo pravdepodobne odradí starostov od zavádzania vyšších poplatkov. Komunálne voľby sa tento rok konajú vo všetkých štyroch krajinách V4.

Poľsko má momentálne vo V4 najnižšiu mieru skládkovania a najvyššie poplatky: 37 percent a 27 eur za tonu (2016). Podľa analýzy slovenského ministerstva životného prostredia je Maďarsko na úrovni 51 percent a 25 eur a Česká republika na 50 percentách a 20 eurách.

Zvýšenie poplatkov za skládkovanie je kľúčové pre naše odpadové hospodárstvo

Pre obce je dnes výhodnejšie dať odpad na skládku ako ho nechať zhodnotiť.

Slovensko sa znova umiestnilo na poslednom mieste so 65 percentami komunálneho odpadu na skládkach pri cene len 7 eur za tonu. Slovenské ministerstvo už navrhlo zákon na zvýšenie poplatkov a uplatnenie princípu „znečisťovateľ platí “.

Nelegálne skládky a chýbajúce dáta

Napriek veľkým rozdielom medzi Poľskom a Slovenskom zdieľajú tieto dve krajiny ešte jeden problém: vymáhanie zákona.

Vo svojom EIR z roku 2017 dospela Komisia k záveru, že „nelegálne skládkovanie a vyhadzovanie odpadu v lesoch je naliehavým problémom“ v Poľsku a „obrovským problémom“ na Slovensku, najmä v bohatom bratislavskom regióne. V poľskom EIR ďalej tvrdí, že „podľa nedávnej správy Najvyššieho kontrolného úradu to súvisí hlavne s nedostatočnými kontrolami podnikov, ktoré sa zaoberajú odpadovým hospodárstvom, a nedostatkom miest na spracovanie a likvidáciu špecifického odpadu (napríklad elektronický odpad a objemný komunálny odpad)“.

Komisia však zaznamenala zo strany Poľska a Slovenska úsilie situáciu zmeniť. Za nelegálne skládkovanie možno na Slovensku od vlaňajška udeliť pokutu až vo výške milión eur.

Ďalším problémom verejnej správy naprieč regiónom je nedostatok spoľahlivých údajov. Medzi poľskými odborníkmi sa šeptá o „kreatívnom reportingu“. V prípade ďalších dvoch štátoch V4 sa Komisia vyjadrila už aj oficiálne. Na Slovensku „naďalej pretrvávajú rozdiely medzi národnou štatistikou a údajmi Eurostatu“ a v Českej republike je „národná databáza odpadov nezosúladená a štruktúry reportovania sú nedostatočné“, píše v správach EIR.

Aby sme situáciu v odpadoch zlepšili, musíme vedieť koľko ich máme

Moravská obec vďaka elektronickému evidenčnému systému ušetrila 13 tisíc eur a znížila množstvo komunálneho odpadu o 31 percent, píše IVANA MALEŠ.

Spaľovanie – falošná alternatíva

V Českej republike je rozdiel medzi údajmi ministerstva životného prostredia a štatistického úradu taký veľký, že má zásadne negatívny vplyv na fungovanie odpadového hospodárstva. „Najviditeľnejším aspektom je, že nový Plán odpadového hospodárstva predpokladá dodatočnú kapacitu pre premenu odpadu na energiu (18 percent v roku 2020 a 28 percent v roku 2024), pričom tvrdí, že sa spaľuje iba 11 percent odpadu, hoci podľa Eurostatu to bolo 20 percent v roku 2014,“ uvádza sa v českom EIR.

Pasca spaľovania ako falošnej alternatívy ku skládkam ohrozuje celú V4. Z maďarského vládneho dekrétu zverejneného na jeseň roku 2017 vyplýva, že veľká časť komunálneho a poľnohospodárskeho odpadu sa bude páliť v spaľovniach a elektrárňach.

Čo máme spoločné s Nórmi? Potenciál v bioodpade

V Osle sa kuchynský a záhradný odpad využívajú na výrobu kompostu, elektriny, tepla, ako aj paliva pre mestskú hromadnú dopravu, píše IVANA MALEŠ.

„Nová koncepcia vlády o spaľovacích zariadeniach je otvoreným priznaním, že vláda nedokáže a dokonca ani nechce riešiť recykláciu odpadu,“ povedal pre Political Capital ekologický aktivista a opozičný poslanec László Szilágyi. Keby chceli výrazne zvýšiť recykláciu, „museli by vytvoriť drahý a centralizovaný systém, v ktorom by boli náklady za zber vysoké, čo by znemožnilo ďalej znižovať ceny za verejné služby,“ dodal Szilágyi poukazujúc na nízke poplatky za zber odpadu, ktoré kritizovala aj Komisia.

Druhým pravdepodobným dôvodom stratégie spaľovania odpadov je, že firmy blízke vláde značne profitujú z investícií do veľkej spaľovne v hlavnom meste a obrovského množstva malých spaľovní na vidieku. Csilla Urbánová, ktorá šéfuje ekologickej organizácii Humusz, tvrdí, že za pomalé napredovanie smerom k obehovému hospodárstvu je zodpovedná aj Európska únia, pretože podporuje spaľovanie „obnoviteľnej“ časti odpadu.

Na ceste k roku 2030

Ako chce V4 dosiahnuť ambiciózne ciele pre roky 20. a 30. roky 21. storočia?

České „ministerstvo životného prostredia predloží vláde novelu zákona o odpadoch, ktorá bude obsahovať dôležité nástroje, ako je postupné zvyšovanie poplatku za skládkovanie a zavedenie platby za odpad podľa schémy „plať za to, čo vyhodíš“, čo povedie k vyššej recyklácii, a to tak, že každý bude mať prehľad o svojej produkcii odpadu,“ uviedlo ministerstvo pre euractiv.cz.

Slovenské ministerstvo životného prostredia je rovnako optimistické. „V decembri 2017 sme zverejnili prvý návrh Stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030 – Envirostratégiu 2030, ktorá nastavuje systémové riešenia pre najväčšie environmentálne výzvy Slovenska vrátane podpory obehového hospodárstva,“ povedal envirorezort pre euractiv.sk.

Európska daň z nerecyklovaných plastov? Slovensko ju „analyzuje“

Vďaka aukciám emisných povoleniek a novej dani z nerecyklovaných plastov by zo Slovenska do európskeho rozpočtu tiekli desiatky miliónov eur ročne.

Maďarská vláda predložila v roku 2015 ambiciózny plán zameraný na splnenie cieľov pre rok 2020. Csilla Urbánová z organizácie Humusz tvrdí, že okrem napravenia systémových nedostatkov „má Maďarsko príležitosť investovať do technológií, ktoré môžu v dlhodobom horizonte dosiahnuť alebo dokonca prekročiť požiadavky Európskej únie.“

Stratégia zdola nahor

V Poľsku sa obehovou ekonomikou zaoberajú až dve ministerstvá. Okrem ministerstva životného prostredia pracuje na tejto téme aj ministerstvo podnikania a technológií, ktoré zostavuje svoju vlastnú stratégiu. „Jedným z cieľov Vládnej stratégie pre zodpovedný rozvoj je pripraviť plán transformácie zameraný na obehovú ekonomiku. Bude to súbor opatrení, ktoré sa budú týkať všetkých etáp životného cyklu produktu, čo vytvorí komplexný návrh nástrojov pre implementáciu obehovej ekonomiky v Poľsku,“ vysvetľuje ministerstvo pre euractiv.pl.

Navrhovaný plán je rozdelený do štyroch kapitol, ktoré zavádzajú priority cirkulárnej ekonomiky do poľského hospodárstva. Ide o trvalo udržateľnú výrobu, udržateľnú spotrebu, bioekonomiku a nové podnikateľské modely.

Lepšie opatrenia zo strany štátu, ktoré zahŕňajú aj zvyšovanie povedomia, sú potrebné, no vzhľadom na množstvo zainteresovaných strán v tomto sektore aj nedostatočné. Česká baliareň EKO-KOM upozornila, že krajina má jednu z najlepších zberných sietí v EÚ. České obce dokonca organizujú národnú súťaž v oblasti recyklácie odpadov nazvanú Krištáľový kôš. Csilla Urbánová zase podčiarkla, že niektoré maďarské obce majú úspešné kompostovacie programy pre domácnosti.

Vlády krajín Vyšehradskej štvorky sa ešte majú čo učiť. Inšpirovať sa môžu nielen úspešnejšími štátmi Európskej únie, ale aj vlastnými samosprávami.