Veľké firmy budú musieť ukázať dane, na mape ale zostanú slepé miesta

Aktivisti Oxfam upozorňujú na diery v zozname daňových rajov EÚ. [EPA-EFE/Stephanie Lecocq]

Vďaka dohode inštitúcií EÚ o daňovej transparentnosti budú mať ľudia prehľad o tom, kam veľké firmy schovávajú svoje zisky. Únia ale na svojom zozname nemá všetky daňové raje a proti celosvetovému režimu sa postavili členské štáty.

Vyjednávači členských štátov a europarlamentu v utorok (1. júna) dosiahli dohodu o pravidlách, ktoré prinútia veľké nadnárodné spoločnosti zverejniť, aké dane platia v EÚ a v krajinách, ktoré Únia považuje za daňové raje.

Únia tak chce bojovať proti daňovým únikom veľkých medzinárodných spoločností. Smernica prichádza v čase, keď EÚ súrne potrebuje zafinancovať hospodárske oživenie po pandémii COVID-19.

Nadnárodné spoločnosti s obratom viac ako 750 miliónov eur ročne už aj dnes daňovým úradom deklarujú, aké dane platia v jednotlivých krajinách (country-by-country reporting). Podľa nového zákona budú ale tieto informácie verejne dostupné pre všetkých.

Snaha o jeho pretlačenie trvá už od roku 2016, dlho ju však blokovali niektoré členské štáty. Aj po dosiahnutí dohody je však prínos tejto legislatívy spochybňovaný.

„Neziskové organizácie a novinári vedia poukazovať na nerovnosti v platení daní a vytvoriť tak tlak,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Peter Pašek, riaditeľ poradenskej spoločnosti Accace. „Nemyslím si však, že to nejakým zásadným spôsobom zmení motiváciu firiem k zmene.“

Ďalším terčom kritiky je aj fakt, že zverejnené majú byť od roku 2023 iba údaje o zdanení, dosiahnutom zisku a počte zamestnancov v krajinách Únie a tých na jej zozname daňových rajov. Údaje pre všetky ostatné teritóriá sa budú vykazovať spoločne. S podrobnejším členením nesúhlasili členské krajiny.

Daňová transparentnosť gigantov je znovu na stole. Pomohlo zverejnenie postojov krajín

Legislatíva o verejnom podávaní správ o odvedených daniach podľa jednotlivých krajín (Public Country-by-Country Reporting) bude na programe dňa v Rade už budúci štvrtok. Dlhoročný pat sa podarilo prelomiť zverejnením zoznamu blokujúcich štátov. Slovensko legislatívu podporuje.

Chýbajú Bermudy, Kajmanské ostrovy aj Švajčiarsko

Charitatívna skupina Oxfam takéto nastavenie kritizovala s tým, že mnoho svetových daňových rajov na zozname nespolupracujúcich jurisdikcií EÚ nie je, a preto by sa firemné aktivity v nich vyhli verejnému drobnohľadu.

„Zákonodarcovia EÚ poskytli nadnárodným spoločnostiam množstvo príležitostí, aby sa naďalej mohli vyhýbať daniam v utajení tým, že presúvajú svoje zisky do daňových rajov mimo EÚ, ako sú Bermudy, Kajmanské ostrovy a Švajčiarsko,“ myslí si daňová expertka spoločnosti Oxfam Chiara Putaturo.

Povedala, že dohoda tiež dáva spoločnostiam výnimku z oznamovania komerčne citlivých informácií na päť rokov, čo im umožní vyhnúť sa ich zverejneniu. Tiež poznamenala, že požiadavka veľkého obratu by vylúčila až 90 percent nadnárodných spoločností.

Táto hranica teda tiež môže spôsobiť, že legislatíva na Slovensku nebude mať veľký efekt.

„Na Slovensku sú umiestnené zväčša výrobné závody fungujúce ako zmluvní výrobcovia, podniky poskytujúce služby s nízkou pridanou hodnotou. Ak aj zisky generujú, tak vzhľadom na charakter činnosti len veľmi nízke,“ hovorí Pašek. Nič teda podľa neho nenasvedčuje tomu, že by sme mohli očakávať „enormný nárast príjmu do štátneho rozpočtu“.

Europoslanci, ktorí o dohode rokovali, ale veria, že zverejnené informácie povedú k spravodlivejšiemu daňovému systému.

„Ľudia budú môcť zistiť, aké vysoké dane platia veľké firmy, a kde ich platia,“ uviedol španielsky europoslanec Ernest Urtasun (Greens/EFA) z parlamentného Výboru pre hospodárske a menové veci. „Daňová spravodlivosť bude do budúcna kľúčová pre dôveru občanov v európsky projekt.“

Slovenský europoslanec z daňového podvýboru Eugen Jurzyca (SaS, ECR), tiež považuje zverejňovanie informácií o zaplatených daniach za dobrú vec.

„Vznikol by tým priestor aj na zníženie daňových sadzieb. Pri transparentnejšom a efektívnejšom výbere daní by sa pri nižších sadzbách vybralo rovnako veľa,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Jurzyca.

Únia by mohla získať od nadnárodných spoločností na daniach navyše 50 miliárd eur

Príjmy bloku by sa podľa strojnásobili na 170 miliárd eur, ak by dohodnutá globálna minimálna sadzba dane bola 25 percent. Krajiny združené v OECD hľadajú kompromisné riešenie.

Transparency International vyzýva na neschválenie

Podľa think tanku Tax Justice Network sú členské krajiny Únie zodpovedné za 36 percent globálne stratených daní z príjmu právnických osôb. To každoročne stojí krajiny na celom svete viac ako 154 miliárd dolárov. Zisky sa totiž presúvajú do jurisdikcií s nízkymi daňami, ako je Írsko, Luxembursko a Holandsko.

Podľa europoslancov z ľavicovej frakcie sa však dalo získať ešte viac.

„Výsledná dohoda je veľkým sklamaním, pretože vynecháva viac ako 80 percent svetových krajín,“ myslí si francúzska europoslankyňa Manon Aubry (GUE/NL).

„Európsky parlament sa pod tlakom firemných lobistov a Rady EÚ vzdal niekoľko kľúčových bodov. Únia aj naďalej obhajuje záujmy firiem viac ako záujmy jej občanov,“ myslí si Aubry.

Text dohody musí teraz prejsť formálnym prijatím v dvoch výboroch Európskeho parlamentu a v pléne parlamentu a v Rade EÚ. Transparency International vyzýva tieto inštitúcie, aby dohodnutý text neschválili. Zoznam daňových rajov EÚ označuje za „chybný“ a negatívne ho porovnáva s návrhom legislatívy v americkom kongrese, ktorý chce zverejňovať informácie firiem z celého sveta.

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Aktuálne informácie

Obsahový partner