Veľvyslanec SR pri EÚ: Cítiť ticho pred búrkou

Zdroj: Rada EÚ

Rokovania o novom viacročnom finančnom rámci EÚ postupujú. Na včerajšej Rade pre všeobecné záležitosti bolo podľa slovenského veľvyslanca pri EÚ Ivana Korčoka, ktorý zastupoval Slovenskú republiku, z obsahu vystúpení jednotlivých krajín aj tónu citeľné „ticho pred búrkou“. Každá krajina už v tomto štádiu jasne pretláča svoje priority, hoci ešte nie sú jasné niektoré základné princípy a štruktúra rozpočtu, uviedol pre TASR. Zásadnejším spôsobom majú posunúť rokovania Európskej rady v júni.

Do toho je ale evidentný tlak čistých prispievateľov do európskeho rozpočtu, ktorí by radi revidovali návrh rozpočtového rámca predloženého Komisiou na roky 2014-2020. Číslo, o ktoré by prispievatelia radi znížili platby, sa podľa veľvyslanca pohybuje na úrovni 150 miliárd, čo je potenciálne zníženie v oblasti platieb o viac ako 10 %.

Rada pre všeobecné záležitosti sa po prvýkrát v rokovaniach venovala štyrom hlavným kategóriám výdavkov nového rozpočtového rámca: 1.Inteligentný a inkluzívny rast (okrem kohéznej politiky a nástroja Connecting Europe na podporu infraštruktúry, s ktorým majú problém napríklad krajiny  V4 vrátane Slovenska), 2. Bezpečnosť a občianstvo. 3. Globálna Európa (vonkajšie vzťahy)  a 5. Administratíva.

„Naša úloha je jednoduchá ale náročná: Dohodnúť rozpočet, ktorý podporuje rast a pracovné miesta a zároveň rešpektuje fiškálnu disciplínu“, povedal dánsky minister pre európske záležitosti Nicolai Wammen, ktorý stretnutiu predsedal.

Ivan Korčok na rokovaní Rady zdôraznil, že podobne ako Poľsko, Slovensko považuje Komisiou navrhnutý strop výdavkov ako dobrú bázu (1,025 bilióna eur). Akékoľvek adaptácie by mali byť sprevádzané dôkladnou analýzou dopadov na ciele rozpočtu, o ktorých existuje politická dohoda.

Prístup k excelentnosti

Pod časťou 1. o inklúzivnom raste zdôraznil Korčok dôležitosť uplatňovania princípu excelentnosti v podpore výskumu (kde vidí SR veľké možnosti pre kohéznu politiku)  no zároveň sa podobne ako Španielsko domnieva, že je rovnako dôležité zabezpečiť rovný prístup všetkých členských štátov v excelentnému výskumu. Podľa neho nejde o tie isté veci a treba to zdôrazniť.

„Nejsou lidi“

Členské krajiny EÚ už dlhodobo tlačia aj na znižovanie administratívnych výdavkov potrebných na chod európskych inštitúcií. Podpredseda Európskej komisie zodpovedný z administratívu a medzinštitucionálne vzťahy Maroš Šefčovič upozorňuje, že už dnes má exekutíva veľké problémy prilákať do svojich radov top odborníkov. Akútny môže byť tento problém napríklad na generálne riaditeľstvo ECFIN, ktoré sa venuje ekonomickým otázkam a dostalo nové vážne úlohy v súvislosti s posilneným hospodárskym riadením v eurozóne a celej EÚ.

Ľudia, ktorí prejdú všetkými kolami výberu často nakoniec miesto odmietnu, pretože ich domáca verejná správa zaplatí lepšie. To sa týka samozrejme predovšetkým vysokopríjmových krajín, napríklad Veľkej Británie či Nemecka.

Komisia argumentuje, že potrebuje prvotriednu pracovnú silu aj v prípadoch, kedy rieši miliardové spory pri porušení pravidiel hospodárskej súťaže s gigantmi ako je Microsoft a ich astronomicky platenými právnikmi.

Problém sa bude podľa Šefčoviča prehlbovať ako bude veľká časť riadiacich pracovníkov odchádzať do dôchodku. Už dnes má Komisia miesta, ktoré nedokáže zaplniť.

Ďalšie kroky:

apríl 2012: ďalšia orientačná diskusia na Rade pre všeobecné záležitosti pre témy: kohézna politika, Connecting Europe, udržateľný rast, prírodné zdroje a vlastné zdroje rozpočtu)

od mája 2012: pravidelné diskusie o všetkých aspektoch viacročného finančného rámca v pracovných zoskupeniach Rady a na ministerskej úrovni

28.-29. júna 2012: Európska rada bude diskutovať VFF.