Viac rýchlostí bude pre EÚ problém, ak nebude mať cieľ

zdroj wikimedia commons

Kríza eurozóny delí Európsku úniu na dve časti. Na členov, ktorí euro prijali, a na tých, ktorí tak zatiaľ neurobili alebo dostali výnimku. Predovšetkým tí druhí sa obávajú, že sa postupne stanú členmi druhej kategórie.

Hlavným problémom sú rokovania eurozóny. 17 krajín, ktoré euro už prijali, sa na riešeniach terajšej krízy dohaduje za zatvorenými dverami. Zvyšní členovia sú tak postavení pred „hotovú vec“.

Na druhej strane, pokusy priviesť všetkých 27 členských krajín za jeden rokovací stôl mali aj nežiadúce dôsledky. Vzniká tak viacero proti sebe stojacích frakcií, ktoré sa na riešeniach krízy nevedia dohodnúť. Dvadsaťpäť krajín EÚ podpísalo fiškálnu zmluvu, Veľká Británia a Česká republika boli proti. Dvadsaťtri krajín podpísalo pakt Euro plus, štyri boli proti.

„Musíme zabezpečiť, aby európska dvadsať-sedmička fungovala,“ povedala dánska ministerka hospodárstva Margrethe Vestagerová. Ministerka v piatok predsedala stretnutiu ministrov financií EÚ v Kodani, na ktorom načala tému nejednotnosti členov Únie.

„Existuje riziko … že sa spolupráca postupne rozpadá,“ povedala Vestagerová.

Podľa jedného nemenovaného dánskeho diplomata sa piatkové stretnutie nieslo v duchu „filozofovania“ o budúcnosti Európskej únie. Podľa mnohých predstaviteľov EÚ sa situácia naozaj zhoršuje a celý proces riadenia EÚ sa stáva stále viac nemotorným.

„Budujeme fiškálnu úniu komplikovaným spôsobom,“ vyhlásil nemecký minister financií Wolfgang Schäuble počas stretnutia študentov v Kodani.

Napätie rastie aj medzi nečlenmi eurozóny, ktorí do nej chcú v budúcnosti vstúpiť, a medzi tými, ktorí to neplánujú.

Poľsko, ktoré plánuje prijať euro niekedy v polovici tejto dekády, sa obáva vzniku „mini EÚ spolkov“, ktoré by mohli dať štruktúre dvojrýchlostnej Európy pevnú a trvácnu kostru.

„Potreba užšej spolupráce medzi členmi eurozóny nesmie byť prostriedkom k demontáži Európskej únie,“ povedal vo svojom prejave počas zasadnutia Európskej rady ministrov zahraničných vecí v Paríži poľský minister zahraničných vecí Radislaw Sikorski. „Rozhodovanie v tejto skupine [eurozóna] nemôže postupne podkopávať rozhodovací proces vrámci EÚ-27,“ zdôraznil Sikorski. „Poľsko hovorí ´nie´ inštitucionalizácii ´nového jadra a novej periférie´ v Európe,“ povedal Sikorski na víziu francúzskeho prezidenta Sarkozyho.

Podobne zmýšľa aj fínsky premiér Jyrki Katainen. Predsedu Komisie José Manuela Barrosa vyzval, aby podnikol kroky, ktoré zabránia ďalšiemu štiepeniu medzi členmi a nečlenmi eurozóny. "Jednota Únie je najdôležitejšia," povedal novinárom po stretnutí s Barrosom Katainen. „Musíme zabrániť tomuto umelému štiepeniu medzi týmito dvomi skupinami,“ dodal.

Štiepenie sa prehlbuje

Štiepenie EÚ sa najviac prehĺbilo počas rokovania o fiškálnej zmluve a o pakte Euro plus. Dohodlo sa, že sa členovia eurozóny budú stretávať aspoň dvakrát do roka, pričom ostatní signatári paktu budú prizvaní len v prípade, že sa ich predmet stretnutia bude týkať.

„Spolu s EÚ- 27 a EÚ-17, máme dnes ešte EÚ – 23 Pakt Euro plus, a ešte aj EÚ- 25 Fiškálna zmluva,“ povedala Vestagerová. „Tieto jednotlivé formáty nás nesmú rozdeliť,“ dodala.

Dvojrýchlostná Európa však nie je nič nové. V prípade eura si Veľká Británia a Dánsko vymohli pri prijímaní Maastrichtskej zmluvy výnimku („opt-out“) a Švédsko euro dodnes neprijalo, hoci spĺňa všetky podmienky. Írsko a Británia sa v minulosti odmietli stať súčasťou Schengenského priestoru.

Predstavitelia Európskej únie sa už dlhodobo zaoberajú mechanizmami, ktoré by mali zladiť rozdielnu rýchlosť integrácie.

Kľúčom je vízia

Podľa bruselského think tanku Bruegel, ktorého výskum sa stal predmetom rozhovorov v Kodani, bude možné udržať integritu EÚ len za pomoci jasnej vízie do budúcnosti. Bez toho, aby EÚ vedela, čím sa chce v budúcnosti stať, ju nebude možné udržať pohromade.

Zlepšiť komunikáciu medzi ministrami financií členských a nečlenských krajín eurozóny by mal byť podľa Bruegel prvým krokom v tomto smere.

Dôležitá je aj definícia integrácie. Ak sa v budúcnosti vytvorí jasná stratégia integrácie, musí ísť aj za hranice menovej a hospodárskej politiky.

Reuters/EurActiv