Videokonferencie nie sú pre EÚ a zásadné rozhodnutia dobré riešenie

Predseda Európskej rady Charles Michel počas videokonferencie s lídrami v EÚ. [EPA-EFE/STEPHANIE LECOCQ]

Snaha EÚ dosahovať konsenzus stojí aj na tom, že sa lídri môžu tvárou v tvár otvorene rozprávať za zatvorenými dverami. Nič z toho videokonferencie neponúkajú. 

Lídri Únie aktuálne rokujú o situácii ohľadne pandémie COVID-19 cez konferenčné videohovory. Predseda Európskej rady Charles Michel sedí za stolom, pred sebou má dve obrazovky. Sú rozdelené na 27 malých okien, s lídrami 27 členských krajín sediacich pred národnými vlajkami.

Pôvodne plánovaný budúco-týždňový summit EÚ sa zrušil a v neskoršom termíne ho nahradí videkonferencia. Neprebieha ani plenárna schôdza Európskeho parlamentu. Videohovor využíva na stretnutia aj Európska komisia. Odložené sú aj „po-brexitové“ schôdze z dôvodu, že hlavný vyjednávač EÚ Michel Barnier “uviazol” vo Francúzsku.

V prípade Európskej rady, kde rokujú iba hlavy štátov a vlád, je ale situácia špecifická. Hoci množstvo ľudí v súčasnosti pracuje z domu, podľa niektorých diplomatov nie je možné týmto spôsobom rozhodovať o zásadných otázkach fungovania Únie.

„Nedá sa robiť rozhodnutia počas videokonferencie, viac to pripomína neformálne stretnutie,“ povedal nemenovaný diplomat pre agentúru AFP. „Včera sa konala videokonferencia pre 54 ministrov vnútra a ministrov zdravotníctva. V takom prípade nevidíte na obrazovke nikoho.“

Kto všetko počúva? 

Hlavnou obavou je, že lídri nebudú hovoriť úprimne, keďže nevedia s istotou, kto všetko rokovaniu načúva. Spravidla sú pri videokonferenciách v miestnostiach aj ďalší ľudia, spolupracovníci prezidentov a premiérov.

Naproti tomu, stretnutia Európskej rady sa bežne dejú za zavretými dverami len za prítomnosti lídrov a nezriedka trvajú až kým sa nedosiahne konsenzus. Toto je pri videokonferenciách nepredstaviteľné.

„Teraz vždy v miestnostiach sedí po 10 ľudí. To znamená, že počúva niekoľko sto ľudí“, vysvetľuje diplomat. „Každý si to môže nahrávať a posunúť médiám, je to úplne iná atmosféra“, dodáva.

Slovenská diplomatka po návrate z Bruselu: Zásadné rozhodnutia v Únii čoraz viac prijímajú lídri, nároky na nich sa zvyšujú

Viac summitov kladie zvýšené nároky na to, ako sú premiéri v európskych témach zorientovaní a do akej hĺbky sú schopní v rokovaniach ísť, vysvetľuje v rozhovore diplomatka ĽUBICA KARVAŠOVÁ. „Domáca politika sa bez európskej už dnes robiť nedá,“ hovorí.

Charles Michel tento formát obhajuje. Podľa neho už priniesol „silné a jasné“ rozhodnutia o boji s koronavírusom.

Faktom je, že konferenčné hovory v diplomacii nie sú úplnou novinkou. „Pamätám si denné konferenčné hovory medzi spojencami počas vojny v Kosove,“ hovorí pre AFP bývalý francúzsky veľvyslanec pri EÚ Pierre Sellal. Aj on si ale myslí, že dôvernosť rozhovorov je kľúčová. „ Je to situácia, v ktorej môžu mať lídri omnoho opatrenejšie vyjadrovanie a miernejší jazyk.“ To podľa neho dáva viac moci do rúk toho, kto stretnutie vedie, v tomto prípade Charlesa Michela.

Od predsedajúceho to vyžaduje pripraviť jednoduchú agendu stretnutia a jasné rozhodnutia. „Je veľmi ťažké, ak nie nemožné, zorganizovať skutočnú diskusiu medzi 27 ľuďmi pri videokonferencii,” Sellal varuje.

Členské štáty očakávajú, že väčšiu úlohu v rozhodovaní budú na nejaký čas zohrávať stáli zástupcovia krajín pri EÚ (veľvyslanci). Nebude ale napríklad možné mať menšie stretnutia na okraj Európskej rady, ktoré sa často využívajú na doriešenie rozporov.

V súčasnosti sa na pôde Únie rokuje o dlhodobom rozpočte a viacročnom finančnom rámci, čo sú extrémne náročné vyjednávania. Súčasná situácia otvára aj otázku transparentnosti. Novinári majú menej možností pýtať sa lídrov priame otázky po európskych rokovaniach. Brífingy európskych inštitúcií sa tiež dejú v takmer prázdnych miestnostiach.